Pri pohľade na Betlehem sa nám v našej duchovnej predstave vyjavia udalosti zázračnej noci, kedy na svet prišlo svetlo. Každá postava alebo vec tejto udalosti má svoju symboliku. Vhĺbme sa teda do tejto duchovnej symboliky.
Betlehemská hviezda – Svetlo – Boh prichádza zhora. Je to teda udalosť narodenia Ježiša Krista, príchod svetla na tento svet. Syn Boží sa stal človekom, aby ľuďom daroval hodnosť Božích detí. Týmto nám Boh daroval znovuzrodenie, aby sme boli spasení. Jaskyňa – bola to vlastne maštaľ, kde boli jasle, do ktorých bol uložený Spasiteľ sveta. Jaskyňa pripomínala hrobku a jasle smrť Ježiša Krista. Ježiško je zabalený do plienok. Plachty po jeho vzkriesení sú ponechané v hrobe ako dôkaz jeho vzkriesenia. Už tu ho môžeme vidieť ako obetného baránka z Betlehema. Vôl a osol – zvieratá, ktoré boli v jaskyni, aby ohrievali svojím dychom malé dieťa. „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí. Beda hriešnemu národu, ľudu s ťažkou vinou, plemenu zločincov, synom skazeným. Opustili Pána, zhrdli Svätým Izraela, odcudzili sa“ (Iz 1,3-4). Zamyslený Jozef – muž premýšľania. Je to starostlivý muž s vážnou tvárou plný lásky a porozumenia. Apokryfy nám opisujú v maštali aj postavu pastiera – diabla, ktorý prichádza pokúšať Jozefa. Chce ho presvedčiť, že palica, ktorú drží v ruke, nemôže vypučať, tak nemôže starec ako je on mať syna. Nahovára ho, že Panna nemôže mať dieťa. Lenže po týchto slovách palica vypustila výhonky a zakvitla. Jozef zvíťazil nad pochybnosťami a pokušením a okolo hlavy sa mu zjavuje svätožiara. Panna Mária kľačí. Ruky má prekrížené a modlí sa – premýšľa o podivných veciach. Stala sa matkou samého Boha. Vedľa jasiel stoja dve ženy. Vraj jedna z nich uverila, ale tá druhá nie. Tej, čo neuverila, vyschla ruka. No keď sa dotkla Ježiškových plienok, ruka sa jej uzdravila. Niekde sa ženy opisujú ako pôrodné baby, ktoré poslal Herodes, aby zabíjali novonarodených chlapcov, ale oni ho nepočúvli. Sú tam aj mudrci, ktorí doniesli dary: zlato, kadidlo a myrhu. Dary sa tak stali symbolom kráľovskej hodnosti, božstva a budúceho utrpenia. Tejto mimoriadnej udalosti sa zúčastnili aj anjeli, ktorých Boh stvoril práve pre svojho Syna. Ony spievajú a chvália Boha. Pastieri s údivom počúvajú radostnú zvesť anjelov o narodení Mesiáša. Je to fascinujúce zobrazenie celej radostnej udalosti, ktoré v ľudských dejinách nemá obdobu. Človek ľahko verí tomu, čo vidí, čoho sa môže dotýkať. No uveriť v to, čo nevidí, čoho sa nedotýka je už problém. Prijať živého Boha to je predovšetkým viera a pravá viera je aj bolesť, problém a trpkosť každodenného života.
spracoval Ján Jenča