Ako som spomínal v predchádzajúcom čísle nášho časopisu, chcem priblížiť mladým ľuďom tých veriacich, ktorých denne stretávajú, ale málo ich poznajú. Dnes vám chcem predstaviť osobu, s ktorou sa spolu rozprávame pred každou sv. omšou. Kto by to mohol byť? Františka Jurčišinová. Na túto nenápadnú ženu by nik nepovedal, že sa už niekoľko rokov v našom kostole predmodlieva posvätný ruženec pred začatím sv. omše. Sú to slová veľmi zrozumiteľné a jasné.
Svoju podobizeň vôbec nezmenila, vyzerá tak ako na školských fotografiách. Má iba maličké vrásky krásy na tvári, ktoré zdobia každého staršieho človeka. My starší si veľmi dobre pamätáme, ako jej bujné vlasy ako mladej devy boli obopnuté veľkou mašľou, ktorá jej zakrývala celé plecia. Mašľa bola prichytená malým želiezkom, ktoré chlapci zhotovovali, aby tak ukázali svoju šikovnosť. Roky sa míňali, zaľúbila sa do statného mládenca Vinca. Ako to už býva, aj tento pár si založil rodinu a Pán im požehnal štyroch synov, na ktorých sú rodičia hrdí. Rodina sa časom rozrástla o deväť vnukov a dvoch pravnukov. Františka sa starala o svoje deti a postarala sa s radosťou aj o svojich rodičov až do ich smrti. Spolu so svojím manželom oslávili 52 rokov manželstva. Prežívali však aj krušné chvíle – v r. 1992 manžela dobodal býk. Za svoj život vďačí pani Márii Magdovej (Motýľovej), ktorá počula volanie o pomoc a zalarmovala ľudí. Ako sám hovorí, lekári nechceli uveriť, že v takom stave prešiel cestu dlhú asi 2,5 km. Čo na to hovorí pani Františka? Nie je jej veľmi do reči, ale aj v tomto boji sa vrúcne modlila k Bohu, aby mu pomohol; človek dokáže veľa, ale silu mu dáva, ako my veríme, sám Boh. Pani Františka sa predmodlieva posvätný ruženec plných 32 rokov. Je to veľa či málo? Myslím si, že je to dosť dlhá doba. Niet pohrebu, aby sa nemodlila za zomrelého, prosila všemohúceho Boha o odpustenie jeho hriechov a prijatie do nebeskej slávy. Vie sa prispôsobiť všetkým kňazom, riadi sa ich pokynmi a oni sú s ňou spokojní. Odkiaľ berie námety modlitieb? Zúčastňuje sa mnohých pútí, kupuje katolícke časopisy, doma študuje a prispôsobuje ich domácim podmienkam. A čo našej Františke popriať do budúcnosti? Hlavne pevné zdravie, aby sme ešte dlho mohli počuť jej zvučný hlas. Aby mala radosť zo svojej rodiny.
Imrich Jenča, Víťaz