Prežívame pôstnu dobu. Zamýšľame sa nad jeho Ježišovým mladým životom, čo od svojho detstva prežil. On sa pre celé ľudstvo na svete dal trýzniť, aby nám dokázal, akú má lásku k nám; bol doráňaný piatimi ranami, trpel. Jeho pot a krv tiekli na zem, nevzdal sa, aj keď sa mu vysmievali. To všetko znášal s pokorou, lebo nás miluje.
Aké bolo jeho srdce? Samá láska. Aký bôľ prežívala Jeho Matka Panna Mária, keď videla svojho jediného syna, pribitého za živa na kríži. Srdce jej pukalo od žiaľu. A my cítime s ním? Aby sme boli lepší k blížnemu, aby sme urobili Ježišovi radosť, aby nadarmo netrpel.
V tomto mesiaci bol sviatok sv. Jozefa. Chodili sme na deväť dňovú pobožnosť a prosili sme ho, aby ochraňoval nás a naše rodiny. Ďakujeme mu, že bol pestúnom Pána Ježiša, že sa staral oňho. Chodievame na krížovú cestu, aby sme prejavili úctu a lásku Ježišovi. On trikrát padol a trikrát vstal. Šimon mu pomohol niesť kríž, Veronika mu podala ručník. On jej dal ako odmenu vtlačenú tvár na ručníku. Ženy plakali, on im hovoril: „Neplačte nado mnou, ale samy nad sebou a nad svojimi deťmi.“ Vydržal do konca. Zomrel a tretieho dňa vstal z mŕtvych, ako predpovedal.
V televízii vidíme záplavy, strechy spadnuté z domov a iné katastrofy. Nebeský Otec nám pripomína: „Kajajte sa!“ Modlime sa za svojich zosnulých i za tých, na ktorých si nikto nespomenie. Sv. Jozef, oroduj za nás!
Mária Tobiášová, Ovčie