– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia
nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
IV. Opustenie rodičov je potrebné
Ešte začiatkom 20. storočia hovoril počas sobáša manžel svojej žene: „Stala si sa mojou manželkou a preto ťa budem milovať.“ V tejto našej dobe to platí skôr opačne. Dnešný ženích hovorí: „Mám ťa rád a preto si ťa beriem za manželku.“
Skôr sa bral ohľad na vzájomné sympatie snúbencov, na ich city a príťažlivosť. Ľudia sa nebrali preto, že sa vzájomne mali radi. Brali sa preto, že tak rozhodli rodičia a príbuzní. Hospodárske záujmy boli pritom prednejšie a prvoradé. A láska medzi snúbencami? „Však oni si navzájom zvyknú,“ hovorievalo sa. A v rodinách šľachty a panovníkov to bolo tiež tak – tam však ešte boli v popredí aj záujmy politické.
Dnes teda vedú dvoch mladých ľudí do manželstva vzájomné sympatie, potreba byť spolu, no najmä láska. A od tohto citu a milujúceho vzťahu záleží kvalita, vzájomné obohacovanie sa po telesnej, duševnej a duchovnej stránke a tiež trvalý manželský vzťah. Hlboký a kvalitný vzťah oboch partnerov veľmi záleží od Božej prítomnosti v rodine. Božia láska, ak ju ľudia berú, manželský vzťah upevňuje a utužuje po každej stránke.
Lenže ľudské city sú často premenlivé a pominuteľné. Preto je dnešné manželstvo miestom, kde sa odohráva tak veľa rôznorodých vecí a udalostí; panuje stabilita alebo rozpad, pohoda alebo rozvrat, pokoj aj nepokoj, radosť alebo veľké ticho, humor alebo tragédia. A príliš často býva v jednom manželstve z každého kúsok a teda celkom zaujímavý „manželský guláš“. V každom manželstve sa striedajú a neraz opakujú rôzne situácie, ktoré treba vedieť prijať, postupne zvládnuť a vedieť ich aj rozumne riešiť. Táto úvaha nám snáď pomôže hlbšie si uvedomiť, aká vratká je stabilita manželstva z lásky. Bol by to iba hotový zázrak, keby manželstvo, opierajúc sa iba o city, vydržalo v dobrom kvalitnom vzťahu po celý život.
Mladí ľudia si musia byť vedomí toho, že so stabilitou svojho manželstva musia zaobchádzať veľmi ohľaduplne. A navyše je potrebné používať všetky opory, ktoré Boh Stvoriteľ dal ľuďom na pomoc v manželstve. Aby to nedopadlo napríklad takto: Dve mladé rodiny s deťmi sa navzájom navštevujú. Deti sa spolu hrajú v kuchyni, dospelí sa rozprávajú v obývačke. Z kuchyne počuť stále väčší krik a hluk, nakoniec údery a búchanie dverami. Dospelí vybehnú: „Čo sa stalo?“ „Nič, hráme sa na mamičku a otecka, a to sa potichu hrať nedá. Mamička kričí a plače, otecko vrieska a búcha dverami …“ Drahí rodičia, takto vnímajú a prežívajú deti našu nelásku.
Nie je to ako výsmech, keď na prvých stranách Biblie čítame: „Nie je dobre byť človeku samotnému. Nuž učiním mu pomocnicu, ktorá mu bude podobná“ (Gn 2,18). Nie je to výsmech ľudských vzťahov – je to múdry Boží zámer. Ale len keď sa človek oboznámi aj s nasledujúcimi veršami Biblie a riadi sa podľa nich. Tieto slová Písma je potrebné brať vážne. Je tam napísané, že Stvoriteľ neurobil mužovi pomocnicu z jeho hlavy, aby mu vládla; nie z nohy, aby po nej šliapal, aby ňou pohŕdal, ale z jeho boku, aby mu bola rovná, aby bola chránená jeho rukami a blízka jeho srdcu. Tu je obrazne vyjadrené všetko, čo je potrebné vedieť o správnom vzájomnom vzťahu muža a ženy v manželstve, ako to treba rešpektovať.
A ďalší verš Biblie rovnako stručne a zrozumiteľne určuje vzťah manželov k ďalším ľuďom, k svojim rodičom: „Preto muž opustí otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele.“ Tento verš sa opakuje v Novom zákone ešte trikrát. (Mt 19,5; Mk 10,7-8; Ef 5,31)
Čo je tu také dôležité, že sa to toľkokrát opakuje? Aby nové manželstvo, nová rodina, nový domov mohli vzniknúť, musia tí dvaja svoj starý domov skutočne opustiť. Mladí musia teda mať svoj vlastný samostatný byt. Dnešný nedostatok a drahota bytov to väčšinou nedovolia. Mladí sú radi, keď im na začiatok jedni alebo druhí rodičia dajú k dispozícii časť svojho bytu. Aby sa tým neohrozila stabilita mladého manželstva, je potrebné dôsledne zachovávať určité zásady: 1. Musia vzniknúť dve oddelené samostatné jednotky a domáci nesmú behať k mladým kedykoľvek, ako to bolo predtým – teraz to nie je len ich byt!
2. Rodičia nesmú mladým stále vyhadzovať na oči, ako sa oni musia uskromňovať, keď ich prijali.* 3. Rodičia musia rešpektovať, že mladí majú právo žiť podľa svojich predstáv, svojich potrieb a samostatne.
Sobášom sa mladí osamostatnili. Otecko a mamička ich majú a musia skutočne prepustiť a svoju pomoc – bytovú a finančnú – nezaväzovať žiadnymi podmienkami. „Vyzeráš akási unavená – zaobchádza s tebou ten tvoj dobre?“ „My sa teraz cítime takí opustení, a ty sa u nás ani nezastavíš. Keď ideš z práce, rýchlo sa ženieš za tou svojou!“ „Cítim, že tá tvoja zase spálila večeru, poď sa najesť ku mne!“ Tieto slová sa tvária matersky, ale napriek všetkému sú diabolsky plné jedu, vraždiaceho nový zväzok.
Múdri rodičia dávajú rady len vtedy, keď sú o ne požiadaní, najlepšie však v prítomnosti obidvoch mladých. Obaja si to potom veľmi cenia. Opustiť otca a matku znamená pre ženícha opustiť aj mamičkinu kuchyňu a pridŕžať sa svojej manželky, aj keď tá ešte nevie tak dobre variť, ako vedela mamička. Opustiť otca a matku znamená pre nevestu pridŕžať sa svojho muža, aj keď zistí, že zďaleka nie je taký poriadkumilovný, ako bol otecko.
Láska podľa Biblie je krajšia ako zamilovanosť vo filmoch a románoch. Svätý Pavol zhrnul jej podobu do známych viet (1 Kor 13,4-8) „Láska je trpezlivá …“ Ľahšie by prebiehalo „zabehnutie“ mladého manželstva, keby mladí poznali tieto slová naspamäť, aby si ich mohli v napätej chvíli v duchu povedať. Keby ich mali v izbe na stene, aby si ich mohli stále znova opakovať. Nevyskúšate celkom dobrú radu od svätého Pavla?
MUDr. Vaščák Blažej