Z krátkej histórie našej farnosti

Po zmene režimu prišiel do bývalej širockej farnosti nový kňaz vdp. Jozef Dugas. „Hltal“ som jeho homílie. Zaviedol mnoho nového, aj anonymné voľby do farskej rady. Bol som zvolený za jedného z jej členov. Po takmer 30 rokoch Svätý Otec vymenoval A. Tkáča za nášho diecézneho biskupa, začal vychádzať časopis Posol. Bolo to nádherné nadýchnutie slobody, najmä náboženskej. Ani sme netušili, že vdp. Magda a vdp. Bednárik sú kňazmi. Začala výstavba filiálneho chrámu v Ovčí. Pri prvej návšteve arcibiskupa A. Tkáča pred konsekráciou nášho chrámu pri jeho uvítaní z poverenia vdp. Dugasa som mu predložil pokornú žiadosť veriacich o samostatnú farnosť. Pán biskup prisľúbil problém riešiť o 3 – 4 roky. Po miestnom referende (85 % bolo za samostatnú farnosť), dosť ťažkých rokovaniach a prvom odmietnutí nakoniec sme získali súhlas na výstavbu „pastoračného centra“. No na posviacke v apríli 1997 už to bola farská budova s prísľubom kňaza.
Veriaci sa vrúcne modlili za budúceho kňaza a v júli sme privítali nového „nášho“ duchovného otca vdp. Juraja Riška, rodáka z Humenného. Tento mladý 30-ročný kňaz počas svojho 6-ročného pôsobenia vykonal skutočne veľa. Vyoral prvú hlbokú brázdu na výstavbe farnosti. Možno, že všetko nespomeniem, ale aspoň hlavné: úprava liturgického priestoru, vymaľovanie svätyne, založenie speváckeho zboru Jubilate Deo, založenie časopisu Spektrum, voľba do farskej ekonomickej rady, nové kúrenie a ozvučenie kostola, generálna oprava kostola sv. Ondreja, zavedenie celonočných adorácii na prvý piatok, prvá birmovka v histórii našej farnosti. Za uskutočnenie ľudových misií po vyše 40 rokoch nech mu dá Pán prehojnú odmenu. Osobne vďačím za sprostredkovanie mnohých milostí, ktorých sa mi dostalo od Pána.
No jeho Učiteľ a Pán ho chcel mať inde. Po šiestich rokoch neúnavnej a plodnej práce ho otec arcibiskup preložil do Hanušoviec nad Topľou. Veľmi nás prosil, aby sme to prijali ako Božiu vôľu. Pri lúčení po sv. omši sa nik nemohol ubrániť slzám. Bol to náš dobrý a láskavý duchovný otec.
V roku 2003 k nám prišiel nový, mladý 30-ročný usmievavý vdp. Oliver Székely, kaplán z Valalík, rodák zo Stropkova. Ako nový zodpovedný správca sa zžíval s farnosťou pomerne krátko. Je to oddaný, usmievavý, obetavý kňaz a po jeho 3 rokoch pôsobenia som presvedčený, že sa tu cíti ako doma. Z jeho homílií je skutočný duchovný zážitok. Sú ľudsky zrozumiteľné, adresné a poučné. Vie ľudí zapáliť, presvedčiť. Nemá problém hovoriť s deťmi ako dieťa, s mladými ako ich rovesník a so staršími úctivo ako syn s patričnou autoritou a múdrosťou, ktorá je mu ako Ježišovmu kňazovi vlastná. Ku chrámu sa správa ako ten, čo miluje dom, v ktorom je stánok Pánovej slávy. Z jeho iniciatívy máme výborné osvetlenie a čo je najdôležitejšie, chrám má novú krytinu – medený plech. So svojimi spolupracovníkmi pripravuje 80 birmovancov na prijatie sviatosti kresťanskej dospelosti, 40 detí na prvé prijatie Pána Ježiša do srdca a mladých snúbencov na prijatie sviatosti manželstva. Veľmi dôstojne sa lúči so zosnulými v pevnej nádeji na večný život.
Aj keď niekedy nevie, čo skôr, ochotne kedykoľvek vyslúži sviatosť zmierenia. Vďaka transparentnosti hospodárenia s financiami vie povzbudiť veriacich k obete aj na tomto citlivom poli. S úctou sa skláňa k chorým, keď ich pravidelne navštevuje. Jeho najväčšou radosťou je prijímanie nových kresťanov do sv. cirkvi. To, s akou láskou a nehou sa správa k mladým rodičom a krstným rodičom, sa nedá opísať. Vrcholom jeho poslania je slúženie Kristovej obety – sv. omše. Aj keď množstvo miništrantov pred sv. omšou je priveľmi zhovorčivých, vie ich dôrazne upozorniť a ticho sa sústrediť. Každý, kto ho vidí zo svojho miesta a prežíva s ním zázrak premenenia, nesmiernej Kristovej lásky, musí byť vďačný, že máme „správcu božích tajomstiev“.
„Náš duchovný“ má vzácneho priateľa – kňaza Petra z Krížovan. Je radosťou ich pozorovať, ako sa dopĺňajú. Sú to praví bratia v kňazskej službe a je skutočným duchovným zážitkom aspoň raz v mesiaci vidieť a počuť otca Petra. Som presvedčený, že je to aj naopak.
A z čoho je duchovný otec smutný? Nikdy to nahlas nepovedal, ale verím, že z toho, keď ide 10 minút pred sv. omšou a vidí okolo kostola množstvo tých, ktorým sa nechce vojsť do chrámu. Niekedy sa len opýta, či bolo vonku veľa. Veď aj im chce sprostredkovať evanjelium. Určite sa za nich modlí, aby našli odvahu urobiť tých pár krokov cez dvere. Najsmutnejší je, keď vidí otca so svojim veľkým synom pred kostolom. Nuž ale nikoho nenúti ani Pán Boh. Kňaz ich len pozýva na hostinu Baránkovu. Je to vraj problém väčšiny farností na vidieku. V meste je to jednoznačné: buď idem alebo nejdem. Alebo si niekto myslí, že prestátím a prekecaním pri kostole si splnil kresťanskú povinnosť zúčastniť sa v nedeľu na sv. omši? K tomuto problému mal duch. otec homíliu na konci roka, no so „skalnými“ to nepohlo.
Modlime sa ešte viac a vrúcnejšie za nášho duchovného otca, aby mu Pán Ježiš dal zdravia a sily pre jeho zodpovednú službu nám, ktorí sme mu zverení.

František Štofaňák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.