V nedeľu 2. apríla 2006 si s nesmiernou láskou a úctou pripomenieme úmrtie najväčšieho pápeža našich čias, milovaného Svätého Otca Jána Pavla II.. S veľkou bázňou v týchto pôstnych dňoch beriem do rúk jeho knihu „Moje modlitby“ a nech otvorím na hociktorom mieste a zahĺbim sa do poézie jeho modlitieb, pociťujem niečo nedefinovateľné, nesmierne povznášajúce ducha.
Táto vzácna kniha sa začína krížovou cestou. Texty a meditácie napísal na Veľký piatok r. 1984. Je to modlitba, ktorú nemôžete prerušiť (nedá Vám to) až do 14-eho zastavenia. Keď prídem k poslednému zastaveniu, túžim byť v utrpení ďalej s Pánom Ježišom.
Nádherné myšlienky sú v kapitole „Kríž, naša spása“. Uvediem krátke úryvky: „Otče, prijmi všetkých nás v Kristovom kríži … Kriste, oslov nás jazykom Tvojho kríža. Povedz nám prostredníctvom svojho ukrižovaného tela, aká je nekonečná hodnota našich duší … A za čo môže človek vymeniť svoju dušu? … Ave, Kristov kríž. Všade, kde sa nachádza Tvoj znak … Kristus vydáva svedectvo Veľkej noci … a vydáva svedectvo lásky, ktorá je silou života … Ave, kríž, kdekoľvek sa nachádzaš, na poliach, pri cestách, na miestach, kde ľudia trpia a skonávajú … Na miestach, kde pracujú, študujú, tvoria … Na každom mieste, na hrudi každého muža a ženy, chlapca alebo dievčaťa a v každom ľudskom srdci. Ave, Kristov kríž.“
Je to len malá ukážka z jeho knihy modlitieb. Je ako mobil, ktorým si zavolám, keď ju otvorím. Sú tam ďalej nesmierne krásne vyznania Panne Márii, veď on bol „Totus Tuus“. S otcovskou nehou oslovuje mladých, modlí sa za pokoj, prosí za rodiny, modlí sa za národy, prosí o jednotu.
„Ó, Mária, zornička nového sveta, Matka živých, zverujem Ti problematiku života. Pozri, ó, Matka, na nesmierny počet dietok, ktoré sa nesmú narodiť, chudobných, ktorým je ťažko žiť, na mužov a ženy, ktoré sú obeťami neľudského násilia, starých a chorých usmrtených ľahostajnosťou alebo z údajného súcitu. Daj, aby Tí, ktorí veria v Tvojho Syna, vedeli zvestovať s otvorenosťou a láskou ľuďom našej doby evanjelium života. Vypros im milosť, aby ho prijímali vždy ako nový dar …“
V spomienkach ho vidím na stretnutiach, na ktorých som mal milosť byť. Bratislava Vajnory, Košice, Levoča, Rožňava a potom kľačím pri mieste jeho posledného odpočinku v krypte chrámu sv. Petra v Ríme. Milovaný Ján Pavol Veľký, milujúci krajinu pod Tatrami a jej obyvateľov, oroduj za nás!
S úctou jeden z nich.