Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia
nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Možno ste niektorí počuli príslovie: „Lásku vymyslel Boh, ľudia vymysleli peniaze.“ Aké trampoty sú v manželstve aj s peniazmi, to vie kdekto. Hovorme teda radšej o tom Božom vynáleze – o láske manželskej, o láske, dospelej.
Aká je „dospelá“ láska? Kto je vôbec dospelý? Podľa tvrdenia psychológov asi 60 % ľudskej populácie nepresahuje duševnú úroveň dvanásťročných. A sú aj dospelí telom, ktorí duchom uviazli na úrovni sedemročných.
Francúzsky kňaz a vychovávateľ mládeže Louis Evely k tomu hovorí: „V každom z nás sa určitá časť našej bytosti zastavila na úrovni trojročného dieťaťa, iná na dvanástke, iná na pätnástke, iná „zatvrdla“ na dvadsiatke.“ V troch rokoch sú deti úplne konzervatívne. Žiadne zmeny! Aj rozprávky chcú počuť doslova rovnako. Zmien sa boja. Ak sú vyrušené vo svojich návykoch zmenou, reagujú úzkostlivo a agresívne. Koľko takejto trojročnosti sa skrýva vo veľkej časti obyvateľstva!? V dvanástich rokoch je všetko naopak. Deti stavajú vzdušné zámky. Túžia zmeniť svet. Každý polrok sa nadchnú pre niečo iné. Stále sa niekde ponáhľajú. Pätnásťroční mudrujú, za city sa hanbia. Niekedy sa stanú aj necitlivými. Neznášajú kritiku, nevedia si priznať chyby, ale iných kritizujú tvrdo. Celý svet kritizujú. U niektorých to pretrváva.
Aký je stav dospelosti, zrelej povahy? Dospelý vie a pripúšťa, že v niečom je dobrý a v niečom chabý. Že svet je ohavný i veľkolepý. Že sú ľudia veľkí i malí. Zrelosť sa meria podľa schopnosti utrpieť porážku a nezrútiť sa. Ceniť si to, čo mám. Uniesť životné riziká. Zápasiť so svojimi chybami. Vedieť bojovať.
A aká je zrelá láska? Ako viera je prekonaním pochybností, tak je láska prekonaním ľahostajnosti. Keď mi niekto povie: „Mám dokonalú ženu!“, potom mu odpoviem: „To si si ju málo všímal! Ešte ju nepoznáš.“ Ale keď mi niekto povie: „Moja žena má veľa chýb, ale ešte viac dobrého a preto ju mám rád!“, potom mu môžem gratulovať. To je zmysel rozprávania o svadbe v Káne. Už uprostred svadby prežívajú manželia sklamanie – došlo víno. Sami by sa začali bezradne hádať, čia je to vina. Ale pozvali si na svadbu Hosťa – Krista. Oslavujú sobáš ako sviatosť s Kristom. A Kristus pomáha zásoby vína obnoviť. A nielen to. Ukazuje sa, že druhé víno je lepšie. Druhá láska, tá, ktorou milujeme viac druhého ako seba, tá je lepšia než prvá, ešte veľmi sebecká.
Druhé vína – zrelá manželská láska – tá druhého vidí a oceňuje. Pýtam sa manžela: „Pracuje vaša žena?“ „Nie, je doma!“ Koľko je v tej odpovedí nepovšimnutia ženinej práce v domácnosti. Ona má doma pracovnú dobu 80 hodín týždenne! Zrelá manželská láska prácu ženy nielen vidí, ale dbá, aby jej všetci pomáhali. V rozumne zvládnutých situáciách manželská láska dozrieva.
– Dozrieva, keď si uvedomíš, že na všetko sám(a) nestačíš. Našťastie je tu ten druhý, ktorý je ochotný ti pomôcť, že to nie je tvoj konkurent, ale tvoj partner.
– Tvoja láska dozrieva, keď objavíš, že vy dvaja máte od Boha spoločnú úlohu, a to nielen doma vo svojej rodine.
– Tvoja láska dozrieva, keď sa učíš brať seba samého takého, aký si. Snažíš sa byť lepší, vedieť viac, to áno, ale robíš to bez zožierania a závisti voči druhým.
– Tvoja láska dozrieva, keď sa učíš brať druhého takého, aký je. Tvoja žena nie je tvojou žiačkou, aby si ju chcel stále chcel polepšovať. Je to tvoja partnerka. Nepýtaj sa, ako sa ešte musí zmeniť, aby vyhovovala tvojim požiadavkám. Pýtaj sa, čo dobrého vniesla do tvojho života, keď si ťa vzala a čo všetko už na tebe zmenila.
– Tvoja láska dozrieva, keď unesieš kritické slová na svoju adresu: čo druhému na tvojom správaní prekáža, čím narúšaš pekné spolužitie. Keď to nielen unesieš, ale aj o tom popremýšľaš a snažíš sa to napraviť.
– Vaša vzájomná láska dozrieva, keď sa učíte rozvíjať svoj citový život spoločným prežívaním pekných chvíľ. Vzájomným načúvaním. Uvažovaním o názoroch druhého a tiež spoločnou rozpravou s Bohom pri večernej modlitbe.
– Vaša vzájomná láska bude rásť, keď bude mať možnosť postupne dozrievať, keď si vzájomne poskytnete čas na rast. Keď si nebudete klásť detinské ultimáta, ako musí byť ten druhý inakší hneď, teraz, mihnutím oka. Pamätajme si, že dobré veci vznikajú pomalým rastom. Náhle zmeny bývajú skôr katastrofami.
Pamätajte, že vaše manželstvo je Kristova sviatosť nielen tým, že ste mali sobáš v kostole. Je sviatosťou každodennou, je zviditeľňovaním neviditeľného. Je to zviditeľňovanie – odkrývanie Božieho plánu s vami dvoma navzájom a s vašimi deťmi.(Familiaris consortio, čl. 51).
Áno, len trpezlivé dozrievanie na dospelú manželskú lásku umožňuje, aby si manželia vedeli darovať spoločný domov, miesto bezpečia, súkromia, pohody a lásky. Stojí to za to usilovať sa denne o svoje ľudské dozrievania. Nech nám v tom náš Pán Ježiš Kristus pomáha.
MUDr. Vaščák Blažej, Široké