Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Je to určite problém a zároveň umenie na celom svete. A túto otázku si položia mnohí mladí a tiež aj ich rodičia. Skúsme spoločne hľadať odpoveď alebo možno aj riešenie ako na to. Zavše nám pomôže Božie slovo.
V evanjeliu čítame, ako priviedli k Ježišovi hluchonemého z Dekapola a prosili ho, aby ho uzdravil. Dekapol, bolo pohanským územím. Bola to teda prosba o uzdravenie pohana. A my, kresťania, často na to zabúdame.
Často sa stáva, že dievča, o ktoré sa uchádza neveriaci chlapec – pohan, sa za neho vydá a verí, že ona privedie svojho pohana postupne k viere – k Pánu Ježišovi, Pokúsme sa zamyslieť nad skutočným príkladom: – na faru prichádza pekná mladá dievčina a hovorí: „Otče, má ma rád pohan a ja ho mám rada tiež. Chceme sa zobrať, Čo na to poviete? Kňaz uvážene reaguje: „Nuž, čože, ja ti na to môžem povedať hocičo, ale je otázne, či budeš dbať na to, čo ti poviem“. A tak zamyslene a zreteľne a otcovsky jej kňaz hovorí: „Predovšetkým si uvedom, že existujú rôzne druhy pohanov“:
– niektorí sú zúrivými ateistami, všetko čo súvisí s vierou v Boha, je im na smiech. Na akýkoľvek prejav viery reagujú podráždene a zúrivo: stále tie tvoje hlúpe rozprávky – o tom sa s tebou už nebavím!!!
– ale u iných sa ukáže, že nie sú ani neveriaci, ani veriaci. Oni nie sú nič. Jednoducho povedané – sú leniví premýšľať o takých veciach. Pritom ľahko uveria ľudským táraninám namiesto Božej múdrosti. Plní nemysliacej samoľúbej sebaistoty sa pozerajú na teba ako na naivného veriaceho hlupáčika – aj keď ti to takto vyslovene nepovedia, pričom sami tak vyzerajú.
– tretí typ dnešných pohanov je nádejnejší. O Bohu síce nič nevedia, preto – že ich rodičia neviedli k ničomu. Ale už pochopili, že kresťanský život – je niečo krásne. Majú úctu k veriacim, skutočne sa o náboženstvo zaujímajú. Uznávajú kresťanské hodnoty Pravdy, Dobra a Krásy. Vážia si tvoju vieru, aj keď pri maximálnej snahe, ju nevedia s tebou prežívať.
Vy ste sa ešte nevzali a to je tvoja výhoda. Máš ešte čas porozmýšľať! Ktorému z tých troch typov pohanov sa podobá ten tvoj nápadník? Máš ešte čas dobre zvážiť, v akej harmónii bude vedieť žiť s tebou a s celým životom ten, kto nepochopil Darcu tohto života – Stvoriteľa? Ako zvládne svoj život ten, kto nezvládol spoznať samotný základ všetkého bytia a zmysel života?
Máš ešte čas uvedomiť si, o čo ťažšie bude žiť život s človekom, ktorý nepozná Božie odpustenie – bude preto vedieť sám odpúšťať sebe aj iným? Ten, ktorý nepozná silu dôvery v Božiu pomoc – nebude preto o to viac ohrozený neistotou, nervozitou a strachom? Sú to veľmi vážne otázky. Uvažuj!
Ten neveriaci chlapec je zamilovaný a má ťa rád, a preto počúva s úsmevom, keď sa mu snažíš hovoriť niečo pekné a dôležité o Bohu. Ale berie to naozaj vážne? Neprispôsobuje sa ti len tak na oko, aby si bola šťastná?
Manželstvo, to je splynutie nielen dvoch tiel, ale aj oboch duši – v jedného dokonalého človeka, v jednu manželskú bytosť, Pán Ježiš hovorí nám jasnou rečou: – „tí dvaja budú jedným telom.“ A bude to u vás dvoch tiež možné?
Jeden kňaz si zaspomínal, ako k nemu prišla jeho bývalá žiačka náboženstva a s veľkou ľútosťou v srdci mu povedala: „Z lásky k peknému chlapcovi som opustila Boha, a o pár rokov z lásky k peknej slečne, opustil ten chlapec mňa.“ Takéto rady a varovania môže povedať kňaz tomu, alebo uviesť rezne životné príklady len tomu, kto za ním príde zavčasu. Hneď, keď začne svoju známosť s neveriacim partnerom. Keď je prasa v koryte, už je neskoro.
Ale čo môže povedať kňaz tomu, kto už v takom zmiešanom manželstve žije?
Jedna pani si sťažovala: – „Manžel je neveriaci, bol aj tak vychovaný. Nemali sme sobáš v kostole, na to nepristúpil. Inak je dobrý ku mne i k deťom, dovolil deti pokrstiť. Ale mňa čím ďalej, tým viac trápi, že nemôžem pristúpiť k sviatostiam, že žijem ako vyvrheľ. Takých ako ja je veľa. Boh je predsa milosrdný. Nemôže byť milosrdná aj cirkev?“ Odpoveď znie, že cirkev byť milosrdná nielen môže, ale ona milosrdná aj je. Keď tí dvaja žijú inak v usporiadanom manželstve, potom sa môže sobáš pre veriaceho uznať cirkevne platným aj bez účasti neveriaceho partnera – pokiaľ tomu nebránia závažné prekážky. Poraďte takto postihnutým, nech sa obrátia na kňaza, ten im určite rád pomôže a poradí. Ale aj po cirkevnom uznaní manželstva s neveriacim zostáva na celý ďalší život otázka – ako dobre žiť v manželstve s neveriacim partnerom a ako vychovávať deti?
Nie je na to žiadny jednoduchý recept. Je to svet stálych kompromisov, veľkej tolerantnosti, veľkého úsilia o stálu vzájomnú lásku, ktorá musí vždy znova premostiť rozdielnosť ciest, rozdielnosť vašich názorov. Takéto zmiešané manželstvo – to je dvojkoľajná dráha, s tým musíme počítať po celý život. Neveriacemu partnerovi máš byť apoštolkou viery, misionárkou. Ako to robiť, aby z debát o viere nevznikli iba hádky, iba rozladené napätia? Drž sa rady Mahatma Gándiho: „Najlepší spôsob, ako kázať evanjelium, je žit podľa evanjelia.“ O tento spôsob apoštolátu ide medzi manželmi. Iba na tvojej dobrote môže neveriaci manžel spoznať, aké dobré je kresťanské náboženstvo, aký dobrý je Boh, Keď ideš do kostola, keď sa modlíš doma, priberaj do svojej modlitby svojho neveriaceho partnera: „Bože, prijmi ako jeho modlitbu, ako jeho prejav viery to, že je k nám dobrý, že má rád mňa aj deti.“
Nenúť ho do rozhovorov o viere. Keď sám o tom začne, povedz mu pokojne a priateľsky, prečo a ako veríš. Keď to neprijme, svoje vývody neopakuj, ďalej už mlč. Vzdelávaj sa preto ďalej vo viere, čítaj náboženské knihy, aby si v takej chvíli mohla správne odpovedať. Počúvaj kázne aj za neho a pre neho. Zmiešané manželstvo je veľkou záťažou pre obidvoch partnerov, ale aj šancou pre oboch, Kresťan sa musí stále usilovať o šťastné manželstvo na svete a o večnú spásu všetkých svojich blížnych.
Nech vám Pán žehná!
MUDr. Vaščák Blažej