Tatranské štíty slzili Božie milosrdenstvo

V požehnanom čase od 7. – 9. marca 2008 sa konalo duchovné cvičenie Združenia pre všetkých zúčastnených ctiteľov, dobrovoľníkov a členov Božieho milosrdenstva v Charitnom domove Krížových sestier v Dolnom Smokovci s nosnou myšlienkou a hlavným odkazom: „Aby sa Božie milosrdenstvo stalo známe celému svetu“.


Ako základ a zdroj k duchovnej obnove a rozjímaniu otec Martin Novotný a sestrička Clareta používali vybrané citáty zo Svätého písma a z denníčka sestry Faustíny. Spoločne sme sa pokúšali meditovať nad jednotlivými citátmi a potom počas adorácie v kaplnke sme ponúkli čas Ježišovi, kde sme v tichu načúvali jeho slovám a prijímali jeho lásku.

Počas meditácie „Hľadanie a prežívanie Božieho milosrdenstva v živote človeka“ sme si uvedomili, že všetci potrebujeme Božie milosrdenstvo. Aby človek dokázal prijať Božie milosrdenstvo, musí byť plný pokory. Pýcha je obrovskou prekážkou u každého človeka. Iba pokorný človek spozná Božie milosrdenstvo.

Keď človek prizná svoj hriech, môže vniknúť do hĺbky svojho vnútra a viac spozná seba. Preto hriech je nová cesta k Bohu. Kresťan nemá ostávať v hriechu, ale s hriechom má utekať k Ježišovi. Len veľkí ľudia si vedia priznať svoje chyby. Bez Božieho milosrdenstva človek nemôže dozrievať.

Božie milosrdenstvo je miesto, kde nám Ježiš pomáha. A tu sa nebojme prosiť o odpustenie. Nikdy sa nenechajme znechutiť. Znechutenie vychádza so sebaľútosti. Kresťan by sa nemal nikdy ľutovať. Iba vtedy, keď padneme do hriechu, je na mieste naša ľútosť a ochota ponáhľať sa k sviatosti zmierenia. Ako opravdiví kresťania máme žiť ako ľudia, ktorí majú Boha v srdci a sú milosrdní k svojim blížnym.

V ďalšom rozjímaní „Zotrvávanie v hriechu – nedôvera voči Božiemu milosrdenstvu“ sme pochopili, že keď nemilujeme Krista a svojich blížnych, neuvedomujeme si ani náš hriech. Hriech je priestupok proti opravdivej láske. Hriech sa stavia voči láske k Bohu. V tejto téme sme sa dozvedeli aj o následkoch neodpustenia. My kresťania veľmi ťažko odpúšťame. My sami sme ešte neprežili svoju vlastnú amnestiu. Boh nám odpúšťa stále, ale my odpúšťať nevieme. Odpustiť vie len ten, kto vie opravdivo milovať.

Sestrička Clareta nám priblížila spiritualitu sestry Faustíny. Pripomenula nám, že ak chceme byť apoštolmi Božieho milosrdenstva, musíme najprv niečo dôležité poznať, musíme to vedieť žiť a potom to môžeme s úžasom rozprávať iným a s radosťou ostatným rozdávať. Máme úlohu rozniesť oheň Božieho milosrdenstva svetu, teda všetkým ľuďom okolo nás. Máme privádzať ľudí k Božiemu milosrdenstvu. Tak nájdeme pokoj a šťastie, ale musíme byť neustále napojení na zdroj Božieho milosrdenstva. Keď svoju lásku rozdávame, neubúda z nej, lebo ju dostávame z Božieho milosrdenstva.

Ak chceme dobre poznať Božie milosrdenstvo, musíme:

1. každodenne siahať po Svätom písme,
2. brať do rúk denníček sestry Faustíny,
3. modliť sa a potom s láskou pôsobiť aj slovom.

Boh ponúkol svojho Syna, aby nás zachránil. Veľmi veľa svetla dostávame, keď uvažujeme o jeho utrpení. Ak nás nepresvedčila Ježišova smrť na kríži o jeho láske k nám, čo nás ešte potom presvedčí?

V meditácii „Božie milosrdenstvo v Kristovom veľkonočnom tajomstve“ sme si uvedomili, že kríž je centrom pri každej svätej omši. Kristus nás sýti svojím telom. On túži prichádzať do duše každého človeka. A túži dať dušiam svoje milosti. Po jeho prijatí v Eucharistii sa preňho stávame bohostánkom.

Nikdy sa nebojme kríža. Ak máme svoj kríž, vieme, že sme kresťania. Každý kríž nás núti viac sa modliť. Nehovorme veľa o kríži, ale naučme sa ho prijímať a s pokorou ho niesť.

MUDr. Blažej Vaščák, Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.