30. marca 2008 na pozvanie členov Bratstva Božského srdca navštívil našu farnosť jeho promótor vdp. Imrich Kováč. Pri tejto príležitosti sme ho oslovili a požiadali o rozhovor. Tento veľmi pokorný kňaz nas poprosil, aby sme jeho meno a podobizeň nezverejňovali. Napriek tomu nemôžeme túto jeho prosbu splniť. Veď aký by to bol rozhovor „s nikým“?
1. Na úvod sa nám predstavte, prosím.
Slúžim na strednom Slovensku pri Banskej Štiavnici. Mám dve farnosti a tri filiálky. V Banskej Belej som ustanovený ako farár a vo farnosti Podhorie som ako administrátor. Filiálkami sú Kozelník s novým kostolíkom, potom je Jergištôlňa, čo je taký kombinovaný maďarsko-nemecko-slovenský názov. Po slovensky by to bola Štôlňa sv. Juraja. Sú to baníci, ktorí tam pracovali a tam pri štôlni sa aj s rodinami usádzali. Už dávno nikto z nich nie je baníkom, ale domy zostali a je tam asi 50 obyvateľov; v kostole mávam tých 55 až 60 ľudí. Treťou filiálkou je Halča bez kostola, iba so zvoničkou, dnes už viac chatová oblasť, pár desaťročí aj s chatou Spoločnosti Dona Bosca.
2. Ako ste sa dostali k Bratstvu Božského Srdca Ježišovho?
Prvopiatkové a prvonedeľné modlitby členov Bratstva som sa modlieval od detstva doma i v kostoloch, tak ako vo všetkých farnostiach na svete, zrejme aj tu u vás. Ale o Bratstve som nevedel nič. K Bratstvu som sa dostal až v mojej predošlej farnosti Litava, kde som slúžil 13 a pol roka. Tam som našiel živé Bratstvo Božského Srdca Ježišovho. Hneď od nástupu som tam, ako už stáročia moji predchodcovia predo mnou, slúžil prvopiatkové sväté omše za živých a zomrelých členov Bratstva a postupne som sa o Bratstve dozvedal stále viac, atď…
3. Kedy a kde bolo založené Bratstvo Božského Srdca Ježišovho?
Úcta k Božskému Srdcu bola od samého začiatku Cirkvi, určite už pod krížom. Panna Mária, sv. Ján, evanjelista a nábožné ženy pozerali určite s veľkou úctou na Ježišovo Božské Srdce, keď ho stotník prebodol. Nemodlili sa litánie k Božskému Srdcu, ani nijakú pesničku nespievali, ani sa nezapísali do Bratstva. Jednoducho vtedy tá úcta pod krížom bola „len“ taká – dal by Pán Boh, aby sme mali aj my takú úctu k Božskému Srdcu ako Panna Mária, sv. Ján a vtedy prví veriaci. Pri zjaveniach, pri ktorých Pán Ježiš „ukázal ruky a bok“, už bol určitý pokrok. Táto úcta sa postupne formovala ako osobná i spoločná úcta, postupne aj pobožnosti aj piesne k piatim ranám Krista Pána… A z toho potom tak špeciálnejšie úcta k tej piatej rane – k Srdcu Pána Ježiša. Formu Bratstva to dostávalo v stredoveku. Nebol som pripravený na tento rozhovor, nemám poruke nijaké dôkazy, ale tak si to pamätám, že sv. Ján Eudes vo Francúzsku zostavil pravidlá Bratstva ešte pred zjaveniami Božského Srdca sv. Margite. Všade, kde sa tie Bratstvá zakladali, poprosil biskupov o schválenie, ktoré aj dostal. Keď už mal potvrdenia a schválenia viacerých biskupov nielen vo Francúzsku, ale už aj v Taliansku a v Poľsku, požiadal aj o pápežské schválenie. A dostal ho sv. Ján Eudes tiež skôr, ako boli zjavenia sv. Margite, ktorá bola tiež členkou Bratstva. Pre Margitu to nebola novinka uctievať Božské Srdce. Ona to robila už aj predtým a nielen ona. To už boli začiatky toho úradného uctievania Ježišovho Srdca aj liturgickou formou, to však mali dovolené len členovia Bratstva. Kto chcel, vstupoval do Bratstva. Francúzsko a Poľsko požiadalo Sv. Otca už vtedy celonárodne a dostali aj dovolenie, napr. sláviť sviatok Božského Srdca Ježišovho, čo je prvé pravidlo bratstva. Tento sviatok Božského Srdca dovtedy nikdy nikto neslávil. Sv. Ján Eudes vymyslel jeho duchovnú náplň i liturgickú formu a ustanovil ho ako prvé pravidlo Bratstva. A tak pápež dal dovolenie sláviť sviatok Božského Srdca Ježišovho v celom Francúzsku, v celom Poľsku a v iných štátoch len v tých farnostiach, kde bolo Bratstvo.
4. Aké sú pravidlá členstva BSSJ?
• Každý rok sláviť sviatok Božského Srdca, a ak je to možné, v ten deň prijať sviatosť zmierenia a sviatosť Oltárnu.
• Členovia sú povolaní zúčastniť sa každý mesiac v prvý piatok na votívnej sv. omši k Božskému Srdcu, ktorá sa slúži za nich na oltári Božského Srdca a v prvú nedeľu každého mesiaca sa zúčastniť odpoludňajšej pobožnosti s verejným odprosovaním Božského Srdca.
• Každý deň sa majú modliť k úcte k Božskému Srdcu Otčenáš, Zdravas a Verím v Boha s nasledujúcou modlitbou: „Božské Srdce Ježišovo, daj, aby som ťa vždy viac a viac miloval(-a)!“
• Nadovšetko sa ale majú usilovať nasledovať Božské Srdce ako vzor všetkých čností a pomáhať k tomu aj druhým.
• Majú sa častejšie jeden za druhého modliť, aj za zomrelých členov.
• Všetky tieto predpisy nezaväzujú nikoho pod žiadnym hriechom, iba vykonanie každodenných modlitieb. Tretí bod je potrebný k dosiahnutiu odpustkov.
5. Koľko členov má BSSJ?
Presne neviem, ale zhruba 52 000. Samozrejme, niektorí medzitým už zomreli, no neznamená to, že ak niekto zomrie, vypadne z Bratstva. V Bratstve sme všetci – živí aj zomrelí, preto aj tie tisíce svätých omší na prvé piatky bývajú každý mesiac „za živých i zomrelých členov Bratstva Božského Srdca Ježišovho“. Mnohí sa prihlasujú za členov hlavne z tohto dôvodu, aby po smrti nezostali bez svätých omší, aby za nich boli sväté omše na celom svete, keď už budú na druhom svete.
6. Robíte duchovné obnovy po farnostiach. Čo je ich cieľom?
Robievam duchovné obnovy iba tak, ako teraz u vás, čiže keď ma kňaz pozve. Ale v Košiciach pravidelne každý mesiac robia duchovnú obnovu jezuiti, v posledných mesiacoch, rokoch páter Jozef Kyselica. Na tých duchovných obnovách sa stretávajú ani nie tak všetci členovia, ale skôr horlitelia z Košíc a okolia a z okolitých dekanátov. Zdá sa, že sa to pomaličky rozvíja týmto smerom aj v Bratislave u jezuitov a v Trnave, lebo jeden z tých jezuitov, otec Marcel, ktorý robil duchovné obnovy v Košiciach ešte pred otcom Kyselicom, bol preložený do Trnavy. Týmto spôsobom sa pomaličky kryštalizuje to, čo sa nedá nariadiť: aby v každej diecéze bolo jedno diecézne centrum, kde sa robia pravidelné mesačné duchovné obnovy a prípadne sa organizujú raz alebo viackrát do roka aj duchovné cvičenia. Takže týmto smerom to ide. Aj páni biskupi mi povedali, viacerí z nich sa zapísali do Bratstva, že sa nedá nariadiť, aby tam a tam bolo centrum Bratstva. Nie že by to nechceli, ale musí to byť nie organizačne, ale organicky, musí to vyrásť samo.
7. Úcta k Božiemu milosrdenstvu a úcta k Božskému Srdcu – je to v podstate jedno?
Áno, osobne to tak prežívam. Rozhodne to nie sú dve alternatívy, ktoré by sa navzájom vylučovali. Keď sv. Ján Eudes založil Bratstvo, tak tým nechcel poprieť to, čo sa robilo v tejto úcte dovtedy. Len to, čo bolo dovtedy viac individuálne, prípadne v nejakých spoločenstvách, ale nebolo to oficiálne, v liturgickej forme, centrálne a organizačne zachytené. On dal tomu takú organizačnú formu. Čiže ďalší krôčik v úcte k Božskému Srdcu neznamenal ani prekonanie a už vôbec nie zrušenie dovtedajšej osobnej úcty… A takto vnímam aj súčasnú situáciu po zjavení Božského Srdca sestre Faustíne, pomenovanú ako zjavenie Božieho milosrdenstva. Vidím to ako akúsi Božiu pečať na doterajšiu úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu. Jednoducho je to taký ďalší krôčik vpred. Je to určité podčiarknutie toho, čo tu vždy bolo. Keď strom zarodí, to neznamená, že stratil korene alebo kmeň alebo konáre. Nič nestratil, len sa ďalej rozvíja a prináša ďalšie ovocie. Takže aj so zjavením Božieho milosrdenstva by som rozhodne odmietol domnienky, že sa tu voľačo prekonáva a odstraňuje, lebo už máme čosi nové… Rozhodne nie.
8. U nás sa úcta k Božskému Srdcu spája s ružencovým bratstvom. Čo si o tom myslíte?
Ako-kde sa to rozvinie, tak to je. Rozhodne by som to nedával ako alternatívu: alebo si v bratstve ružencovom, alebo v bratstve Božského Srdca, že by to spolu nešlo. Naopak, ide to spolu. Nejde spolu to, že niekto vstúpi do rehole jezuitskej a súčasne do rehole dominikánskej alebo inej. V dvoch reholiach nie je možné byť, pretože rehoľa dáva celoživotnú náplň, tam jednoducho nie je možné opravdivo slúžiť vo viacerých reholiach. Ani popri celoživotnej náplni v reholi slúžiť súčasne celoživotne v rodine, preto sa rehoľník nežení. Ale kto je v bratstve, ten môže byť súčasne aj vo viacerých bratstvách, môže byť súčasne v reholi alebo sa môže oženiť, vydať sa, venovať sa deťom… Bratstvo nie je taká viazanosť ako rehoľa alebo rodina. Bratstvá teda nie sú takto alternatívne ako celoživotné povolania. Bratstvá chápem skôr ako pomoc pri plnení akéhokoľvek povolania: ako otváranie Božích pokladníc, z ktorých proste čerpáme. Nie je to celoživotná špeciálna viazanosť na určité služby, ale je to celoživotná pomoc pri akýchkoľvek službách.
Ďakujeme za rozhovor.
pripravili M. Magda a G. Magdová, autorizácia I. Kováč