Poďme k Srdcu Ježišovmu a klaňajme sa jemu …


Vstúpili sme do mesiaca Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Ježiš nás volá: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11,28-30). Tieto slová vyvierajú zo srdca tichého a pokorného. Srdce Syna človeka miluje Boha Otca. Z tej lásky sa rodí potreba zvelebovania. Ježiš zvelebuje a oslavuje Otca Všemohúceho, že jednoduchým a pokorným ľuďom zjavuje najväčšie tajomstvo Božej ekonómie spásy.

Keď sa modlíme litánie k Božskému Srdcu Ježišovmu, pýtajme sa, či ako ctitelia Božského Srdca Ježišovho chceme v Ňom a pre Neho oslavovať nášho Otca, ktorý je na nebesiach. Koľkokrát predsa prosíme, vieme, že najväčšia a najdokonalejšia modlitba je prítomnosť na sv. omši. Ňou môžeme spolu s Ježišom chváliť Boha, ktorý spolu s nami prednáša Otcovi všetky naše prosby.

Ježiš spomínajúc jednoduchých ľudí poukazuje, že jedine jednoduchosť Božieho dieťaťa dovoľuje odkryť to, čo je v Bohu najkrajšie – jeho milosrdnú lásku, ktorá nás aj v tomto mesiaci čaká. Ďakujeme ako deti, že v takého Boha veríme, že takého Boha môžeme poznať, uctievať a spolu s Ježišom zvelebovať.

V tomto mesiaci nás Ježiš povzbudzuje, aby prichádzali k nemu všetci ustarostení a biedni. Kto z nás je bez starostí a bez biedy, že neskúsil vo svojom živote takýto stav? Veď každý deň má svoje ťažkosti a trápenia. Ježiš nás povzbudzuje: „Poďte a ja vás poteším“, to znamená „dodám vám odvahu a silu“. Či môže byť niečo úžasnejšie a krajšie?

Cítime, že Ježiš vo svojom otvorenom srdci nás miluje tak veľmi, že nás volá do svojej školy! Hovorí: „Učte sa odo mňa!“ Učte sa tichosti a pokore. Uspokojenie je v tom, že všetka pomoc plynie z Ježišovho tichého a pokorného Srdca. Tomu všetkému nás učí účasť na Eucharistii. To je ovocie každého prvého piatku. Bremeno víťazov je potom s Ježišom ľahké.

– ref –

Rozhovor

30. marca 2008 na pozvanie členov Bratstva Božského srdca navštívil našu farnosť jeho promótor vdp. Imrich Kováč. Pri tejto príležitosti sme ho oslovili a požiadali o rozhovor. Tento veľmi pokorný kňaz nas poprosil, aby sme jeho meno a podobizeň nezverejňovali. Napriek tomu nemôžeme túto jeho prosbu splniť. Veď aký by to bol rozhovor „s nikým“?



1. Na úvod sa nám predstavte, prosím.

Slúžim na strednom Slovensku pri Banskej Štiavnici. Mám dve farnosti a tri filiálky. V Banskej Belej som ustanovený ako farár a vo farnosti Podhorie som ako administrátor. Filiálkami sú Kozelník s novým kostolíkom, potom je Jergištôlňa, čo je taký kombinovaný maďarsko-nemecko-slovenský názov. Po slovensky by to bola Štôlňa sv. Juraja. Sú to baníci, ktorí tam pracovali a tam pri štôlni sa aj s rodinami usádzali. Už dávno nikto z nich nie je baníkom, ale domy zostali a je tam asi 50 obyvateľov; v kostole mávam tých 55 až 60 ľudí. Treťou filiálkou je Halča bez kostola, iba so zvoničkou, dnes už viac chatová oblasť, pár desaťročí aj s chatou Spoločnosti Dona Bosca.

2. Ako ste sa dostali k Bratstvu Božského Srdca Ježišovho?

Prvopiatkové a prvonedeľné modlitby členov Bratstva som sa modlieval od detstva doma i v kostoloch, tak ako vo všetkých farnostiach na svete, zrejme aj tu u vás. Ale o Bratstve som nevedel nič. K Bratstvu som sa dostal až v mojej predošlej farnosti Litava, kde som slúžil 13 a pol roka. Tam som našiel živé Bratstvo Božského Srdca Ježišovho. Hneď od nástupu som tam, ako už stáročia moji predchodcovia predo mnou, slúžil prvopiatkové sväté omše za živých a zomrelých členov Bratstva a postupne som sa o Bratstve dozvedal stále viac, atď…

3. Kedy a kde bolo založené Bratstvo Božského Srdca Ježišovho?

Úcta k Božskému Srdcu bola od samého začiatku Cirkvi, určite už pod krížom. Panna Mária, sv. Ján, evanjelista a nábožné ženy pozerali určite s veľkou úctou na Ježišovo Božské Srdce, keď ho stotník prebodol. Nemodlili sa litánie k Božskému Srdcu, ani nijakú pesničku nespievali, ani sa nezapísali do Bratstva. Jednoducho vtedy tá úcta pod krížom bola „len“ taká – dal by Pán Boh, aby sme mali aj my takú úctu k Božskému Srdcu ako Panna Mária, sv. Ján a vtedy prví veriaci. Pri zjaveniach, pri ktorých Pán Ježiš „ukázal ruky a bok“, už bol určitý pokrok. Táto úcta sa postupne formovala ako osobná i spoločná úcta, postupne aj pobožnosti aj piesne k piatim ranám Krista Pána… A z toho potom tak špeciálnejšie úcta k tej piatej rane – k Srdcu Pána Ježiša. Formu Bratstva to dostávalo v stredoveku. Nebol som pripravený na tento rozhovor, nemám poruke nijaké dôkazy, ale tak si to pamätám, že sv. Ján Eudes vo Francúzsku zostavil pravidlá Bratstva ešte pred zjaveniami Božského Srdca sv. Margite. Všade, kde sa tie Bratstvá zakladali, poprosil biskupov o schválenie, ktoré aj dostal. Keď už mal potvrdenia a schválenia viacerých biskupov nielen vo Francúzsku, ale už aj v Taliansku a v Poľsku, požiadal aj o pápežské schválenie. A dostal ho sv. Ján Eudes tiež skôr, ako boli zjavenia sv. Margite, ktorá bola tiež členkou Bratstva. Pre Margitu to nebola novinka uctievať Božské Srdce. Ona to robila už aj predtým a nielen ona. To už boli začiatky toho úradného uctievania Ježišovho Srdca aj liturgickou formou, to však mali dovolené len členovia Bratstva. Kto chcel, vstupoval do Bratstva. Francúzsko a Poľsko požiadalo Sv. Otca už vtedy celonárodne a dostali aj dovolenie, napr. sláviť sviatok Božského Srdca Ježišovho, čo je prvé pravidlo bratstva. Tento sviatok Božského Srdca dovtedy nikdy nikto neslávil. Sv. Ján Eudes vymyslel jeho duchovnú náplň i liturgickú formu a ustanovil ho ako prvé pravidlo Bratstva. A tak pápež dal dovolenie sláviť sviatok Božského Srdca Ježišovho v celom Francúzsku, v celom Poľsku a v iných štátoch len v tých farnostiach, kde bolo Bratstvo.

4. Aké sú pravidlá členstva BSSJ?

• Každý rok sláviť sviatok Božského Srdca, a ak je to možné, v ten deň prijať sviatosť zmierenia a sviatosť Oltárnu.

• Členovia sú povolaní zúčastniť sa každý mesiac v prvý piatok na votívnej sv. omši k Božskému Srdcu, ktorá sa slúži za nich na oltári Božského Srdca a v prvú nedeľu každého mesiaca sa zúčastniť odpoludňajšej pobožnosti s verejným odprosovaním Božského Srdca.

• Každý deň sa majú modliť k úcte k Božskému Srdcu Otčenáš, Zdravas a Verím v Boha s nasledujúcou modlitbou: „Božské Srdce Ježišovo, daj, aby som ťa vždy viac a viac miloval(-a)!“

• Nadovšetko sa ale majú usilovať nasledovať Božské Srdce ako vzor všetkých čností a pomáhať k tomu aj druhým.
• Majú sa častejšie jeden za druhého modliť, aj za zomrelých členov.

• Všetky tieto predpisy nezaväzujú nikoho pod žiadnym hriechom, iba vykonanie každodenných modlitieb. Tretí bod je potrebný k dosiahnutiu odpustkov.

5. Koľko členov má BSSJ?

Presne neviem, ale zhruba 52 000. Samozrejme, niektorí medzitým už zomreli, no neznamená to, že ak niekto zomrie, vypadne z Bratstva. V Bratstve sme všetci – živí aj zomrelí, preto aj tie tisíce svätých omší na prvé piatky bývajú každý mesiac „za živých i zomrelých členov Bratstva Božského Srdca Ježišovho“. Mnohí sa prihlasujú za členov hlavne z tohto dôvodu, aby po smrti nezostali bez svätých omší, aby za nich boli sväté omše na celom svete, keď už budú na druhom svete.

6. Robíte duchovné obnovy po farnostiach. Čo je ich cieľom?

Robievam duchovné obnovy iba tak, ako teraz u vás, čiže keď ma kňaz pozve. Ale v Košiciach pravidelne každý mesiac robia duchovnú obnovu jezuiti, v posledných mesiacoch, rokoch páter Jozef Kyselica. Na tých duchovných obnovách sa stretávajú ani nie tak všetci členovia, ale skôr horlitelia z Košíc a okolia a z okolitých dekanátov. Zdá sa, že sa to pomaličky rozvíja týmto smerom aj v Bratislave u jezuitov a v Trnave, lebo jeden z tých jezuitov, otec Marcel, ktorý robil duchovné obnovy v Košiciach ešte pred otcom Kyselicom, bol preložený do Trnavy. Týmto spôsobom sa pomaličky kryštalizuje to, čo sa nedá nariadiť: aby v každej diecéze bolo jedno diecézne centrum, kde sa robia pravidelné mesačné duchovné obnovy a prípadne sa organizujú raz alebo viackrát do roka aj duchovné cvičenia. Takže týmto smerom to ide. Aj páni biskupi mi povedali, viacerí z nich sa zapísali do Bratstva, že sa nedá nariadiť, aby tam a tam bolo centrum Bratstva. Nie že by to nechceli, ale musí to byť nie organizačne, ale organicky, musí to vyrásť samo.

7. Úcta k Božiemu milosrdenstvu a úcta k Božskému Srdcu – je to v podstate jedno?

Áno, osobne to tak prežívam. Rozhodne to nie sú dve alternatívy, ktoré by sa navzájom vylučovali. Keď sv. Ján Eudes založil Bratstvo, tak tým nechcel poprieť to, čo sa robilo v tejto úcte dovtedy. Len to, čo bolo dovtedy viac individuálne, prípadne v nejakých spoločenstvách, ale nebolo to oficiálne, v liturgickej forme, centrálne a organizačne zachytené. On dal tomu takú organizačnú formu. Čiže ďalší krôčik v úcte k Božskému Srdcu neznamenal ani prekonanie a už vôbec nie zrušenie dovtedajšej osobnej úcty… A takto vnímam aj súčasnú situáciu po zjavení Božského Srdca sestre Faustíne, pomenovanú ako zjavenie Božieho milosrdenstva. Vidím to ako akúsi Božiu pečať na doterajšiu úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu. Jednoducho je to taký ďalší krôčik vpred. Je to určité podčiarknutie toho, čo tu vždy bolo. Keď strom zarodí, to neznamená, že stratil korene alebo kmeň alebo konáre. Nič nestratil, len sa ďalej rozvíja a prináša ďalšie ovocie. Takže aj so zjavením Božieho milosrdenstva by som rozhodne odmietol domnienky, že sa tu voľačo prekonáva a odstraňuje, lebo už máme čosi nové… Rozhodne nie.

8. U nás sa úcta k Božskému Srdcu spája s ružencovým bratstvom. Čo si o tom myslíte?

Ako-kde sa to rozvinie, tak to je. Rozhodne by som to nedával ako alternatívu: alebo si v bratstve ružencovom, alebo v bratstve Božského Srdca, že by to spolu nešlo. Naopak, ide to spolu. Nejde spolu to, že niekto vstúpi do rehole jezuitskej a súčasne do rehole dominikánskej alebo inej. V dvoch reholiach nie je možné byť, pretože rehoľa dáva celoživotnú náplň, tam jednoducho nie je možné opravdivo slúžiť vo viacerých reholiach. Ani popri celoživotnej náplni v reholi slúžiť súčasne celoživotne v rodine, preto sa rehoľník nežení. Ale kto je v bratstve, ten môže byť súčasne aj vo viacerých bratstvách, môže byť súčasne v reholi alebo sa môže oženiť, vydať sa, venovať sa deťom… Bratstvo nie je taká viazanosť ako rehoľa alebo rodina. Bratstvá teda nie sú takto alternatívne ako celoživotné povolania. Bratstvá chápem skôr ako pomoc pri plnení akéhokoľvek povolania: ako otváranie Božích pokladníc, z ktorých proste čerpáme. Nie je to celoživotná špeciálna viazanosť na určité služby, ale je to celoživotná pomoc pri akýchkoľvek službách.

Ďakujeme za rozhovor.

pripravili M. Magda a G. Magdová, autorizácia I. Kováč

EXERCÍCIE (III. časť)

V rámci katechézy – nášho kresťanského vzdelávania – vám chceme v niekoľkých častiach na pokračovanie ponúknuť exercície podľa vzoru sv. Ignáca z Loyoly. Uvedomujme si navzájom potrebu takéhoto vzdelávania. Často sa stáva, či už doma, na ulici alebo aj v práci, že dostaneme otázku, týkajúcu sa našej viery. Nech sú tieto riadky duchovným pokrmom, ktorý v nás vzbudí radosť nad pôsobením Ducha Svätého. Nech Duch Svätý naplní myseľ, ale i naše srdcia.


Boh je činiteľom dejín – o tom svedčia celé dejiny spásy. Máme byť ako On – na jeho obraz a podobu. Máme byť jeho spolupracovníkmi a dôverníkmi. Nehodil nás do života náhodou. Zveril nám zodpovednosť. Aj keď človek hneď od začiatku všetko pokazil, Boh sa podujal na dlhé dejiny záchrany, dejiny spásy. Ostal stále Otcom, ktorý hľadá synov. Chce nás mať ako svojich synov a dcéry vo svojej rodine, pozväzovaných v láske. Jeho radosťou je „prebývať so synmi ľudskými“. V nás a s nami chce mať svoje nebo. Rozvinúť tieto znaky Božej lásky znamená poznať pravidlo Boha. Už toto poznanie je stretnutie sa s Bohom.

Boh nie je len problémom na dokazovanie. Pre mňa Boh musí byť mojím tajomstvom a srdcom môjho života, srdcom môjho dňa. Mojou úlohou je žiť s Bohom a v Bohu. V dnešnom znarkotizovanom a uspatom svete by som mal byť svedectvom Božím. Voľakedajšie pohanstvo sa neobrátilo ani knihami ani dizertáciami. Obrátilo sa predovšetkým živým svedectvom. Pohania kedysi hovorili: „Pozrite, ako sa majú radi!“ Pridali sa a obrátili sa.

Ozajstná láska veriacich je dôkazom pravého Boha. Mám byť takým živým dôkazom pravého Boha. Mám teda Boha nielen dokazovať, lež skôr ukazovať. Ku tomu by som mal zamerať svoje modlitby, svoj duchovný život, svoju lásku. Pán Boh mi dôveruje – cezo mňa sa chce dať poznať iným. Pre mňa to znamená, že cez celý svoj život mám hľadať stále hlbšie Pána Boha. Ako? Dobývať ho a zápasiť o Neho? Alebo sa mu darovať.

Boh nie je len problémom hlavy a poznania. Ľudí sa chytí často akási mánia – stále chcú vyšetrovať Boha, posadiť ho takmer na lavicu obžalovaných, ustavične vyhľadávať nové dôkazy. Jedni ho chcú popierať. Nechceme hovoriť len o vine. Hovoríme im skôr, že je absurdné chcieť byť celý život bez Boha. Ako veriaci myslíme skôr na svoju vlastnú zodpovednosť. Či nie azda pre našu nevýraznosť sa utvorila atmosféra bez Boha? Či aj nám veriacim často prítomnosť Božia nechýba?

Aké rozličné sú dnes postoje ľudí pred Bohom. Jedni javia nezáujem o Boha. Nerátajú s ním. Nahradila im ho veda, či technika. Iní majú povrchný záujem o Boha. Ostáva im v hlave trojuholník s okom uprostred, nad ktorým sa usmievajú. Nevedia, čo s tým. Nežijú s Bohom. Opäť iní vystupujú len ako kritici Boha: stále pochybujú a stále hľadajú nové dôkazy. Keď hovoria o Bohu, myslia len na dôkazy. Premnohí sa však vedia s Bohom stretať. Tí vedia, že nestačí len inteligencia, nestačí ostrý rozum, aby som bol hodný stretnúť sa s Bohom. „Čistí srdcom uvidia Boha!“ – stojí napísané. Treba byť čistý, a to vo všetkom. Pravdivý mysľou, srdcom i životom. Na Boha nemožno hľadieť len ako na problém rozumu. On je tajomstvom života. On je láska. Preto ani sebec ani namyslený Ho nezbadajú.


Mal by som sa celý vložiť do Božích rúk. Mal by som si rozvinúť ducha úcty k Bohu. Pri modlitbe, pri svätej omši, v reči o Pánu Bohu by som mal prejavovať hlbokú úctu. Mal by som si rozvíjať tajomstvo Božej prítomnosti. Nie je to len rada pre deti pripomínať si, že Boh ma vidí. To je skutočnosť, ktorá potešuje každého veriaceho a dáva nám podnety. Mal by som si rozvinúť zmysel svojho zasvätenia – krstom, birmovkou, sľubmi… Mal by som si rozvinúť podobnosť s Pánom Bohom. Mal by som rásť každý deň v ozajstnej oddanosti a láske. Mal by som sa stále viac vhlbovať do Božieho tajomstva… Nie je pravda, že sme po dlhých rokoch duchovného života, po mnohom čítaní o Bohu mali nakoniec už všetko jasné. Vidíme jasnejšie len to, aký bohatý a tajomný je Boh. Rastie v nás úcta pred Božím tajomstvom… Ale nikdy neprídeme na poslednú hranicu.

Teraz by som mal klásť celkom osobné otázky: Čím je Boh pre mňa? Spomienkou z katechizmu? Alebo živý Otec? Oživovateľ a srdce môjho života? Nie je príliš ďaleko odo mňa? Nie je takmer neprítomný? Prečo? Som azda príliš kritický? Azda všetko problematizujem? Som stále neistý v Bohu? Prečo? Viem, že Boh nie je len sila, len živá Osoba, ale Otec, ktorý na mňa myslí? Ľahostajnosť iných oslabuje hádam aj môj vzťah k Pánu Bohu? Moju hlbokú úctu k Nemu? Keď si dám ruku na srdce, môžem si úprimne povedať, že mám Pána Boha v sebe, že ho naozaj mám rád? Alebo som si privykol len báť sa ho? Neprejavujem za detinské cvičiť sa v prejavoch lásky voči Bohu, hoci je to také potrebné?

Prežívam Božiu prítomnosť a vnukám ju aj iným? Schytáva ma ešte program svätých – všetko od Boha, všetko s Bohom a všetko pre Boha? Viem, že som od Boha a aj to hovorím? A či ma to aj teší? Nepestujem si príliš zmysel len pre ľudské veci, pre ľudské radosti a ľudské tváre? Vidím veci aj v Bohu? Aké miesto má Boh v mojom duchovnom živote? S čím som nespokojný? Rátam s Bohom vo svojej práci každý deň? Robím všetko len ja sám alebo dávam miesto aj Bohu? Rátam s jeho pomocou a riadením v zdare i nezdare? Je pán Boh prítomný v mojej radosti? Alebo sa teším z vecí uzatvorene a Boha vylučujem? Nepriťahuje ma niečo tak, že ma to odvádza od Boha? Som spojený s Bohom vo všetkom alebo blúdim sám? Vhlbujem sa vždy do prítomnej chvíle a jej poslania v Bohu? Som s Ním spojený? Takéto otázky si musím vždy položiť. Lebo toto je duchovný a kresťanský život!
Môžem sa niekedy, a to v tomto svojom konkrétnom živote, stretnúť s Bohom? Je niečo také možné? Je v Ježišovi Kristovi! „Mnohokrát a rozličným spôsobom hovoril Boh ústami prorokov, naposledy cez svojho Syna…“ „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna vydal…“ Môžem sa s ním stretnúť. V jeho Cirkvi a v jej sviatostiach… To mi umožnil a umožňuje Boh, pretože je verný a má ma rád.

Nakoniec by som mal vyjadriť svoj vzťah k Pánu Bohu úprimnou modlitbou: „Pane, ty si verný. Ty jediný si najvernejší. My ľudia meníme svoje slovo, svoju náklonnosť a priazeň. Nik sa v nás nevyzná. Ani my sami sa v sebe nevyznáme. Meníme svoje postoje. Z priateľov sa nám stávajú nepriatelia. Stále preskupujeme tábory… Ty si verný. Kto by o tom pochyboval, zradil by vieru a vyhlasoval by ťa za luhára. Lebo v tebe spočíva všetko na pravdivosti a vernosti: Boh nemôže klamať „ – čítame o Tebe (Žid, 6,18). Ty sa nemôžeš mýliť. Ty nemôžeš zabudnúť na svoje slovo, na svoje prisľúbenie. Áno, ani na svoje varovania a hrozby. Tvoje slovo platí naveky. Tak si dodržal slovo a svoj prísľub a poslal si nám svojho Syna. Stále si verný. Aj tvoj Syn nám hovoril o tvojej vernosti. Pre túto tvoju vernosť sa pridŕžame všetkého, čo nám Ježiš uložil veriť a dúfať v Tvoju pravdovravnosť i popri kritike pochybovačov, v požehnaný koniec každého kresťanského života i pri pohľade na nejednu ťažkú kresťanskú cestu. Pane, Ty si verný! A ako verný máš právo na verných a dôverujúcich učeníkov.

pripravil Mgr. L. Franc

Drahý náš duchovný otec


Drahý náš duchovný otec, nadišla pre nás chvíľa Ježiškovi a pre nás veľmi milá.
Bo dušičky nám zaujal, aby s nami vždy prebýval.
Vám vďačíme za prípravu a za všetku tú námahu.
Čo ste s nami ozaj mali, o Bohu nás poúčali.
My budeme často v chráme, obetovať to, čo máme, duše čisté pre Ježiška, zachováme od malička.
Tieto milé z úprimnosti venované kvietky, dávajú Vám vaše dietky.
Prijmite ich s láskou, otče milý, ako vďaku za to, čo ste pre nás urobili.
Nech Vás Pán požehnáva v zdraví a milosti.

prvoprijímajúce deti

Ó, srdce



Ó, srdce v plameňoch, ty jasnosť všetkých jasov,
ó, srdce s harfami, ty hudba hviezdnych klasov;
v tebe, srdce, horia svojim svetlom slnká,
v tebe sa život ukrýva jak v tiché, teplé klbká.

Ó, srdce hlboké jak hĺbka všetkých nocí,
ó, srdce silnejšie jak sila všetkých mocí,
ó, srdce, zmerať ťa sme všetci bez možnosti,
ó, dno nevýslovné všetkých bezodností.

Ó, srdce usmiate na nežný pozdrav krásy!
V tebe doznievajú strát a smútkov hlasy,
fontána tvoja presladká nám kruté smädy hasí…

V tebe domov nájde každá hviezda ďaleká,
iba v tebe žije láska naša odveká,
ó, drahé srdce kráľovské, ó, zlaté srdce človeka!

Mikuláš Šprinc

Ó, srdce Ježišovo


Tak ako máj je zasvätený Panne Márii, kedy s láskou spievame Loretánske litánie, ktoré hovoria o kráse našej nebeskej matke, tak mesiac jún je zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.


Srdce Ježišovo je najväčším dôkazom lásky Boha k ľuďom a prameňom všetkých milostí, ktorá nás zaplavila z prebodnutého boku na kríži. Denne od milujúceho Srdca Ježišovho dostávame nespočetné milosti, podnety, materiálnu i duchovnú pomoc. Samozrejme, toto srdce sa nikomu nevnucuje: ono žobre o omrvinku lásky, ukazujúc nám mlčky svoje zranené ruky. Musíme si uznať: ako často sme ju odmietli!


V tomto mesiaci Ježišovho Srdca je toho veľa, za čo máme odprosovať a zadosťučiniť: za svoj minulý život, za premárnený čas, za vlažnosť v kontakte s ním, za veľký nedostatok lásky k ľuďom.


Nepros Ježiša o odpustenie len svojich hriechov, nemiluj ho len svojim vlastným srdcom… Ponúkni mu zadosťučinenie za všetky urážky, ktoré sa mu dostali, dostávajú a ešte dostanú… Miluj ho celou láskou všetkých sŕdc, tých sŕdc, ktoré ho najviac milovali. Buď odvážny a povedz mu, že si do neho zbláznenejší viac ako Mária Magdaléna, viac ako malá aj veľká Terézia… a že za ním šalieš viac ako Augustín, Dominik či František…


Pridajme sa k Emauzským učeníkom, ku ktorým sa Ježiš pripojil, a dal sa spoznať až pri lámaní chleba. A potom spoločne skonštatovali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma“ (Lk 24,32). Ich predtým pohasnuté, znechutené a smutné srdcia zrazu zaplnilo svetlo a radosť.


Nech Srdce Ježišovo zapáli v našich srdciach oheň svojej lásky, aby sme ho mohli milovať bláznivo a šialene.

Mgr. Oliver Székely, duchovný otec