V rámci katechézy – nášho kresťanského vzdelávania – vám chceme v niekoľkých častiach na pokračovanie ponúknuť exercície podľa vzoru sv. Ignáca z Loyoly. Uvedomujme si navzájom potrebu takéhoto vzdelávania. Často sa stáva, či už doma, na ulici alebo aj v práci, že dostaneme otázku, týkajúcu sa našej viery. Nech sú tieto riadky duchovným pokrmom, ktorý v nás vzbudí radosť nad pôsobením Ducha Svätého. Nech Duch Svätý naplní myseľ, ale i naše srdcia.
Boh je činiteľom dejín – o tom svedčia celé dejiny spásy. Máme byť ako On – na jeho obraz a podobu. Máme byť jeho spolupracovníkmi a dôverníkmi. Nehodil nás do života náhodou. Zveril nám zodpovednosť. Aj keď človek hneď od začiatku všetko pokazil, Boh sa podujal na dlhé dejiny záchrany, dejiny spásy. Ostal stále Otcom, ktorý hľadá synov. Chce nás mať ako svojich synov a dcéry vo svojej rodine, pozväzovaných v láske. Jeho radosťou je „prebývať so synmi ľudskými“. V nás a s nami chce mať svoje nebo. Rozvinúť tieto znaky Božej lásky znamená poznať pravidlo Boha. Už toto poznanie je stretnutie sa s Bohom.
Boh nie je len problémom na dokazovanie. Pre mňa Boh musí byť mojím tajomstvom a srdcom môjho života, srdcom môjho dňa. Mojou úlohou je žiť s Bohom a v Bohu. V dnešnom znarkotizovanom a uspatom svete by som mal byť svedectvom Božím. Voľakedajšie pohanstvo sa neobrátilo ani knihami ani dizertáciami. Obrátilo sa predovšetkým živým svedectvom. Pohania kedysi hovorili: „Pozrite, ako sa majú radi!“ Pridali sa a obrátili sa.
Ozajstná láska veriacich je dôkazom pravého Boha. Mám byť takým živým dôkazom pravého Boha. Mám teda Boha nielen dokazovať, lež skôr ukazovať. Ku tomu by som mal zamerať svoje modlitby, svoj duchovný život, svoju lásku. Pán Boh mi dôveruje – cezo mňa sa chce dať poznať iným. Pre mňa to znamená, že cez celý svoj život mám hľadať stále hlbšie Pána Boha. Ako? Dobývať ho a zápasiť o Neho? Alebo sa mu darovať.
Boh nie je len problémom hlavy a poznania. Ľudí sa chytí často akási mánia – stále chcú vyšetrovať Boha, posadiť ho takmer na lavicu obžalovaných, ustavične vyhľadávať nové dôkazy. Jedni ho chcú popierať. Nechceme hovoriť len o vine. Hovoríme im skôr, že je absurdné chcieť byť celý život bez Boha. Ako veriaci myslíme skôr na svoju vlastnú zodpovednosť. Či nie azda pre našu nevýraznosť sa utvorila atmosféra bez Boha? Či aj nám veriacim často prítomnosť Božia nechýba?
Aké rozličné sú dnes postoje ľudí pred Bohom. Jedni javia nezáujem o Boha. Nerátajú s ním. Nahradila im ho veda, či technika. Iní majú povrchný záujem o Boha. Ostáva im v hlave trojuholník s okom uprostred, nad ktorým sa usmievajú. Nevedia, čo s tým. Nežijú s Bohom. Opäť iní vystupujú len ako kritici Boha: stále pochybujú a stále hľadajú nové dôkazy. Keď hovoria o Bohu, myslia len na dôkazy. Premnohí sa však vedia s Bohom stretať. Tí vedia, že nestačí len inteligencia, nestačí ostrý rozum, aby som bol hodný stretnúť sa s Bohom. „Čistí srdcom uvidia Boha!“ – stojí napísané. Treba byť čistý, a to vo všetkom. Pravdivý mysľou, srdcom i životom. Na Boha nemožno hľadieť len ako na problém rozumu. On je tajomstvom života. On je láska. Preto ani sebec ani namyslený Ho nezbadajú.
Mal by som sa celý vložiť do Božích rúk. Mal by som si rozvinúť ducha úcty k Bohu. Pri modlitbe, pri svätej omši, v reči o Pánu Bohu by som mal prejavovať hlbokú úctu. Mal by som si rozvíjať tajomstvo Božej prítomnosti. Nie je to len rada pre deti pripomínať si, že Boh ma vidí. To je skutočnosť, ktorá potešuje každého veriaceho a dáva nám podnety. Mal by som si rozvinúť zmysel svojho zasvätenia – krstom, birmovkou, sľubmi… Mal by som si rozvinúť podobnosť s Pánom Bohom. Mal by som rásť každý deň v ozajstnej oddanosti a láske. Mal by som sa stále viac vhlbovať do Božieho tajomstva… Nie je pravda, že sme po dlhých rokoch duchovného života, po mnohom čítaní o Bohu mali nakoniec už všetko jasné. Vidíme jasnejšie len to, aký bohatý a tajomný je Boh. Rastie v nás úcta pred Božím tajomstvom… Ale nikdy neprídeme na poslednú hranicu.
Teraz by som mal klásť celkom osobné otázky: Čím je Boh pre mňa? Spomienkou z katechizmu? Alebo živý Otec? Oživovateľ a srdce môjho života? Nie je príliš ďaleko odo mňa? Nie je takmer neprítomný? Prečo? Som azda príliš kritický? Azda všetko problematizujem? Som stále neistý v Bohu? Prečo? Viem, že Boh nie je len sila, len živá Osoba, ale Otec, ktorý na mňa myslí? Ľahostajnosť iných oslabuje hádam aj môj vzťah k Pánu Bohu? Moju hlbokú úctu k Nemu? Keď si dám ruku na srdce, môžem si úprimne povedať, že mám Pána Boha v sebe, že ho naozaj mám rád? Alebo som si privykol len báť sa ho? Neprejavujem za detinské cvičiť sa v prejavoch lásky voči Bohu, hoci je to také potrebné?
Prežívam Božiu prítomnosť a vnukám ju aj iným? Schytáva ma ešte program svätých – všetko od Boha, všetko s Bohom a všetko pre Boha? Viem, že som od Boha a aj to hovorím? A či ma to aj teší? Nepestujem si príliš zmysel len pre ľudské veci, pre ľudské radosti a ľudské tváre? Vidím veci aj v Bohu? Aké miesto má Boh v mojom duchovnom živote? S čím som nespokojný? Rátam s Bohom vo svojej práci každý deň? Robím všetko len ja sám alebo dávam miesto aj Bohu? Rátam s jeho pomocou a riadením v zdare i nezdare? Je pán Boh prítomný v mojej radosti? Alebo sa teším z vecí uzatvorene a Boha vylučujem? Nepriťahuje ma niečo tak, že ma to odvádza od Boha? Som spojený s Bohom vo všetkom alebo blúdim sám? Vhlbujem sa vždy do prítomnej chvíle a jej poslania v Bohu? Som s Ním spojený? Takéto otázky si musím vždy položiť. Lebo toto je duchovný a kresťanský život!
Môžem sa niekedy, a to v tomto svojom konkrétnom živote, stretnúť s Bohom? Je niečo také možné? Je v Ježišovi Kristovi! „Mnohokrát a rozličným spôsobom hovoril Boh ústami prorokov, naposledy cez svojho Syna…“ „Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna vydal…“ Môžem sa s ním stretnúť. V jeho Cirkvi a v jej sviatostiach… To mi umožnil a umožňuje Boh, pretože je verný a má ma rád.
Nakoniec by som mal vyjadriť svoj vzťah k Pánu Bohu úprimnou modlitbou: „Pane, ty si verný. Ty jediný si najvernejší. My ľudia meníme svoje slovo, svoju náklonnosť a priazeň. Nik sa v nás nevyzná. Ani my sami sa v sebe nevyznáme. Meníme svoje postoje. Z priateľov sa nám stávajú nepriatelia. Stále preskupujeme tábory… Ty si verný. Kto by o tom pochyboval, zradil by vieru a vyhlasoval by ťa za luhára. Lebo v tebe spočíva všetko na pravdivosti a vernosti: Boh nemôže klamať „ – čítame o Tebe (Žid, 6,18). Ty sa nemôžeš mýliť. Ty nemôžeš zabudnúť na svoje slovo, na svoje prisľúbenie. Áno, ani na svoje varovania a hrozby. Tvoje slovo platí naveky. Tak si dodržal slovo a svoj prísľub a poslal si nám svojho Syna. Stále si verný. Aj tvoj Syn nám hovoril o tvojej vernosti. Pre túto tvoju vernosť sa pridŕžame všetkého, čo nám Ježiš uložil veriť a dúfať v Tvoju pravdovravnosť i popri kritike pochybovačov, v požehnaný koniec každého kresťanského života i pri pohľade na nejednu ťažkú kresťanskú cestu. Pane, Ty si verný! A ako verný máš právo na verných a dôverujúcich učeníkov.
pripravil Mgr. L. Franc