Predstavujeme: A. Kast-Zahn – H.Morgenroth

Každé dieťa sa vie naučiť spať.
Od dojčaťa po školopovinné dieťa.
Ako sa môžete vyhnúť problémom so spaním a ako ich možno riešiť.
Kniha o zaspávaní a prespávaní nocí.


Ak je reč o „poruche spánku“ u dieťaťa, väčšinou sa tým myslí: dieťa ťažko zaspáva alebo sa v noci viackrát budí, možno aj oboje. Cez deň je nevyrovnané a umrnčané, lebo málo spalo. Trpia hlavne rodičia. Aj ich spánok je prerušovaný. Často nemôžu ihneď zaspať a dohnať chýbajúci spánok.

Chceli sme vedieť presnejšie: Koľko detí prespí v rôznych vekových skupinách a ako vystresovane sa cítia ich matky?

Cca 500 matiek detí vo veku 6 – 8 týždňov až 4 roky sme sa opýtali v poradni na spánok ich ratolestí. Výsledok určite nemožno preniesť na všetky deti. Ukazujú sa však tendencie, ktoré potvrdili aj ďalšie výskumy.

Prvá schéma ukazuje: Menej ako polovica detí pravidelne prespávala. Najčastejšie to fungovalo vo veku jedného roka (52%), veľmi zriedka u dojčiat mladších ako 6 týždňov (6%). Väčšina rodičov akceptuje, ak musia vstať v noci iba raz. Horšie je to, ak ich deti zobudia viackrát.

Druhá schéma ukazuje: Takmer polovica šesťtýždňových dojčiat, tretina štvormesačných a stále štvrtina dvojročných detí sa zobudila viackrát za noc. Až vo veku štyroch rokov bol tento problém oveľa zriedkavejší (pod 10%).

Aj počas našich konzultácií sme sa stále presviedčali: len zriedka sa vyriešia problémy so spánkom samé od seba. Ak dojča v šiestich mesiacoch ešte neprespí noc, budú rodičia s veľkou istotou ešte aj o rok v noci „v pohotovosti“. A ešte k niečomu dochádza dosť často: deti už týždne či dokonca mesiace bez problémov prespávali, zmenili však svoje správanie, napr. po prekonaní choroby alebo po dovolenke a nočný kľud pominul.

Asi nikoho neprekvapí, že rodičia sú po nekľudných nociach vystresovaní. Hlavne matky, ktoré museli v noci stávať viac než dvakrát, pociťovali silný až extrémne silný stres a únavu. Len málo matiek „zlých spáčov“ sa považovali za pokojné a vyrovnané. Matky „dobrých spáčov“ sa naopak len zriedka považovali za vystresované a unavené. Najviac si užívali matky obdobie okolo 4. mesiaca: v tomto veku uvádzali nízke hodnoty stresu v porovnaní s ostatnými vekovými skupinami.

Čo môže byť krajšie ako bábätko, ktoré už nadviazalo kontakt so svojím okolím – usmieva a smeje sa, načúva – a to pokojne ležiac na chrbte! Pominulo obdobie trojmesačných kolík. Dieťa už tak veľa neplače. Nevie ešte loziť a vyparatiť nejakú neplechu. A v priemere spáva 15 hodín. Aj ak to so spánkom ešte celkom neklape, tomuto maličkému stvoreniu dokážu rodičia všetko odpustiť.

Odovzdanosť či obetovanie sa vlastnému dieťaťu môže byť istý čas niečo veľmi pekné a príjemné. Máme tú skúsenosť, že takmer všetky matky a mnohí otcovia sú ochotní obetovať sa. Ale skôr či neskôr majú právo tiež na svoju kvalitu života. To prospeje nielen matke, ale aj dieťaťu a ostatným členom rodiny.

1. kapitola v skratke:

• Problémy so spánkom sú veľmi rozšírené
„Naše dieťa neprespáva – čo máme robiť?“ Mnohých rodičov páli tento problém.

• Zlý spánok detí spôsobuje rodičom stres
Matky „dobrých spáčov“ sa väčšinou cítia vyrovnane a pokojne – matky „zlých spáčov“ sú vystresované a unavené.

• Zlí spáči“ nie sú „problémové deti“
Deti sú učenlivé malé osobnosti. Všetky zdravé deti, staršie ako 6 mesiacov, môžu noc prespať. Ak tak ešte nerobia, môžu sa to naučiť. Dokonca veľmi rýchlo.

2 Čo vieme o detskom spánku?

V tejto kapitole sa dozviete:

• Ako dlho deti priemerne spia
• Ako presne prebieha proces spánku
• Prečo sa veľa detí v noci budí a plače

Ako dlho spávajú deti – ako je spánok rozvrhnutý?

Kto nepozná príbehy hrdých matiek o ich „ľahko zvládnuteľných deťoch“, ktoré od narodenia treba budiť, aby sa najedli a vo veku niekoľkých týždňov prespávajú noci? Takéto deti, rodení „dobrí spáči“ skutočne existujú. Nič ich nevyvedie z miery. Možno ich všade zobrať so sebou. Ani cudzie prostredie, ani hluk či čokoľvek iné im očividne nenaruší ich potrebu spánku.

Rodičia detí, ktoré sú živé a neposedné, nemôžu týmto príbehom uveriť. Ich dieťa nechce evidentne ani za nič niečo prepásť. Možno už v pôrodnici malo z noci deň, stále je v pohybe a reaguje na každý zvuk, zmenu miesta, každú návštevu tým, že nechce spať.

Aj takéto deti existujú. Tieto rozdiely však nesúvisia s výchovou, skôr so zdedenými vlohmi. Často sa spozná jeden z rodičov v dieťati. Ako je len dobre rozmaznaným rodičom rodených „spáčov“ – menej rozmaznaní však nemusia strácať nádej. Aj ich dieťa sa môže naučiť zaspať večer v rozumnom čase a do rána prespať vo svojej postieľke. Krátke prebudenia sú normálne. Dieťa sa môže naučiť ako si poradiť bez toho, aby zobudilo rodičov.

Väčšina detí, ktoré spávajú extrémne krátko, napr. dokopy 9 hodín vo veku 6 mesiacov, sa môže naučiť spať dlhšie. Len veľmi, veľmi zriedka ide o vrodenú poruchu spánku, ktorá dieťaťu skutočne bráni spať a pravidelne ich v noci prebudí na niekoľko hodín. Týmto deťom nepomôže veľmi, ak vôbec nejaká liečba.

Veľmi pravdepodobne však vaše dieťa netrpí neurologickou poruchou, ale je zdravé a schopné naučiť sa spať.

Časy, ako dlho priemerne deti spia – od novorodencov po desaťročné deti – sme prebrali od prof. Ferbera, zhodujú sa však aj s našimi skúsenosťami. Spánok sa rozdeľuje na denný a nočný. U novorodenca je 16 ½ hodiny rozdelených v dlhších či kratších „kúskoch“ rovnomerne na deň a noc. Až postupne sa dojčatá učia rozoznávať deň od noci. Nočný spánok sa predlžuje. Počet a dĺžka spánku cez deň klesá.

Najneskôr v 6 mesiacoch je normálny jedenásťhodinový nočný spánok (bez jedenia!), k tomu jeden dopoludňajší a jeden popoludňajší spánok. A dá sa mu naučiť. 11-hodinový nočný spánok bude sprevádzať vaše dieťa do asi piateho roku života. Čo bude ešte dodatočne potrebovať na oddych, dospí cez deň. Od 2. roku života spí väčšina detí cez deň len raz. Medzi 2 až 4 rokmi si deti zvyčajne odvyknú od spánku cez deň. Od 5. veku života sa spánok postupne skracuje, približne každým rokom o štvrť hodinku.
Ak porovnávate časy so spánkom vášho dieťaťa, musíte vedieť, že jedna hodina rozdielu smerom nahor či nadol od priemeru je úplne normálna. Ak spí dieťa ale niekoľko hodín menej, pravdepodobne nie je niečo v poriadku s jeho spacími návykmi a pri zmene návykov by mohlo spať výrazne dlhšie.

U niektorých detí badať únavu veľmi zreteľne. Šúchajú si oči, sú nepokojné a s ničím sa nechcú hrať. Iné sú cez deň celkom pokojné, majú dobrú náladu a dokážu sa samé dlho zabaviť. Matky si všimnú až po realizácii nášho programu, že aj ich dieťa je s viachodinovým spánkom vyrovnanejšie a spokojnejšie. Možno zistíte, že vaše dieťa spáva dlhšie. Spravidla to nie je dôvod k obavám. Najskôr máte doma, jednoducho vyslovené, „spáča“.

Existuje však vážne ochorenie, ktoré sa okrem iného prejavuje aj nadmernou potrebou spánku. Ide o narkolepsiu. Vyskytuje sa najskôr v školskom veku a je taká zriedkavá, že sa ňou nebudeme v tejto publikácii bližšie zaoberať. Ak vám pripadá spánok dieťaťa nenormálne dlhý, môžete sa preventívne poradiť so svojím pediatrom.

-re-

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.