20. apríla v skorých ranných hodinách sme sa všetci nahlásení vybrali s Božou pomocou do Krakova. Pred kostolom bol pristavený poschodový autobus, do ktorého sme nastúpili i s trochou obavy. Hneď na začiatku sme zistili, že je to príjemné a pohodlné.
Odovzdaní do Božej vôle a pod ochranou Panny Márie s túžbou vyprosiť si milosť sme začali svoju púť, ktorá sa tohto roku niesla v duchu „Rodina, deti a vlasť“. Cesta do Krakova ubiehala veľmi rýchlo. Keď sme vystúpili z autobusu, privítalo nás studené a daždivé počasie, ktoré nás sprevádzalo po celý deň; aj napriek tomu sa z každej strany zhromažďovali pútnici z celého Slovenska. Ako nás informovali členovia rádia Lumen, bolo nás okolo dvadsaťtisíc pútnikov.
Keď sme prišli do chrámu Božieho milosrdenstva, ktorý bol vysvätený Sv. Otcom Jánom Pavlom II. a postavený pre sv. Cirkev, kde jeho kapacita je 5 – 6 tisíc ľudí, bol už skoro zaplnený pútnikmi. Deviatou hodinou sa začala modlitba posvätného ruženca Svetla a príležitosť nielen počuť, ale aj vidieť známe hlasy z katolíckeho rádia Lumen.
Potom sa začala sv. omša. Hlavným celebrantom bol biskup František Tondra, tiež domáci krakovský kardinál Stanislav Dziwisz, ktorý nás srdečne privítal. Začiatok sv. omše patril posviacke slovenskej kaplnky, zasvätenej Sedembolestnej Panne Márii v prízemí Svätyne Božieho milosrdenstva. Ako zdôraznil biskup Stanislav Stolárik, „Poliaci nás už odtiaľ nevyženú, lebo máme tu, ako hovoria, svoju „chyžu“. Pre nespočetný dav pútnikov sa nám ju podarilo nájsť až po skončení všetkých obradov. Na jej stenách možno nájsť znázornených sedem bolestí Panny Márie. Tak nasledovala kázeň, kde bolo zdôraznené, čo znamená zdravá rodina pre spoločnosť. Zdravá rodina znamená zdravý národ, zdravú Európu a zdravý svet. Bola ocenená aktivita duchovnej adopcie za nenarodené deti, ktorá je skutkom reálnej pomoci.
Na konci sv. omše krakovský kardinál adresoval všetkým Slovákom svoju veľkú vďaku: „Nech Boh žehná drahé Slovensko.“ Ďakoval za našu lásku k Jánovi Pavlovi II., ktorý iste teraz hľadí z Otcovho domu a modlí sa za nás. Zdôraznil tiež, že Slováci sú po Poliakoch na druhom mieste na všetkých pútnických miestach, čo ho veľmi teší. Nakoniec pridal: „Obed vám nemôžem zabezpečiť, ale pozývam vás všetkých na čaj. Niečo teplé by sa určite zišlo.“
Po sv. omši bola krátka prestávka. Po nej zamestnanci rádia Lumen nás oboznámili s ďalším programom. Začalo sa svedectvami slovenských rodín: rodičov, ktorí prišli pri autonehode o svoje dve deti; tiež rodičov, ktorým sa narodili siamské dvojčatá, ktoré po oddelení zomreli; ďalej vystúpila rehoľná sestra, ktorá vyučuje náboženstvo, ako je vidieť rozdiel u detí, ktorým jeden z rodičov odchádza za prácou do cudziny. Ďalej bolo možno počúvať spevákov Máriu Podhradskú a Richarda Čanakyho, ktorí boli aj vo Víťaze.
Počas celého programu bola možnosť nazrieť do kaplnky a pomodliť sa pri pozostatkoch sestry Faustíny, cez ktorú Boh prehovoril k svetu. Kladením rúk na relikviu si každý vyprosoval určité milosti. Pred treťou hodinou vystúpil biskup Stanislav Stolárik, ktorý informoval o zriadení slovenskej kaplnky vo Svätyni, ako podal návrh a ako sa zrealizoval.
Modlitbou Korunky k Božiemu milosrdenstvu, ktorú sa predmodlievali naše a poľské sestry, každý z nás ďakoval za nádherne prežitý deň, ktorý hoci bol upršaný, ale aj cez ten dážď bolo cítiť silu Božieho milosrdenstva, ktoré padalo na nás.
Po tomto sme sa začali rozchádzať. Našim orientačným bodom bola žltá zastávka s našim patrónom sv. Jozefom, kde sme sa mali dostaviť k autobusu. Tento daždivý čas urýchlil náš odchod, pri ktorom sme prišli o pár pútnikov. No ich šikovnosťou a zdravým rozumom za pomoci poľskej polície sa včas dostavili až k autobusu. Potom ako jedna rodina sme ďakovali za šťastnú cestu a šťastný príchod domov svojimi modlitbami a pútnickými pesničkami.
Vďaka, Bože, za šťastne prežité chvíle s Tebou.
pútničky Regína a Eva