Každé dieťa sa vie naučiť spať.
Od dojčaťa po školopovinné dieťa.
Ako sa môžete vyhnúť problémom so spaním a ako ich možno riešiť.
Kniha o zaspávaní a prespávaní nocí.
Hlboký spánok a snívanie
Asi pred 40 rokmi zistili Aserinsky a Kleitman v Chicagu, že spánok nie je jednotvárny stav. V laboratóriu spánku možno medzičasom pomocou EEG (elektroencefalogramu, prístroja zobrazujúceho mozgové prúdy) presne zmerať, ako sa mení aktivita mozgu v priebehu noci. Zreteľne možno rozoznať dva rôzne druhy spánku. V odbornej reči sa im hovorí spánok „not-REM“ a spánok REM (REM = rapid eye movement – rýchly pohyb očí). V hovorovej reči ich označujeme ako hlboký spánok a snívanie.
Keď zaspíme, upadneme najskôr do pokojného hlbokého spánku. Postupne prechádzame štyrmi stupňami hlbokého spánku, akoby sme pomaly vystupovali o jeden schod vyššie a každým schodom sa dostali do hlbšieho spánku. Na 3. a 4. schode je dýchanie veľmi pokojné. Srdce bije pravidelne, mozog „odpočíva“. Na EEG to možno rozpoznať na dlhých, pomalých vlnách, tzv. delta-vlnách. Keďže mozog vysiela len málo impulzov k svalom, takmer sa nehýbeme. Môže sa ale stať, že chrápeme – práve v pokojnom hlbokom spánku!
Na 3. a 4. schode nás len ťažko niečo zobudí, napr. hlasný zvuk ako zvonenie. V prvom momente sme úplne pomýlení a musíme sa najskôr spamätať. Tento efekt má čosi do činenia s detskými poruchami spánku (nočný des a námesačnosť), ktoré opisujeme neskôr.
Po 2 – 3 hodinách vystrieda hlboký spánok po prvý raz snívanie. Vedecké pomenovanie REM (rýchle pohyby očí) ho samo o sebe vysvetľuje: v tejto fáze sa dosť rýchlo pohybujú oči pod zavretými viečkami. Zároveň sa zrýchľuje dýchanie a tlkot srdca, sú nepravidelné. Telo spotrebúva viac kyslíka. Mozog je zrazu aktívny. Snívame! Ak by nás v tejto fáze niekto zobudil, asi by sme presne vedeli porozprávať, čo sa nám práve snívalo.
Dodnes nie je celkom jasné, prečo vlastne snívame. Ale jedno je isté: v sne nie je možné byť námesačný alebo biť okolo seba. Takmer všetky svaly sú vo fáze snívania v pokoji. Mozog síce vysiela veľa podnetov smerom k svalom, tieto tam však nedôjdu, ale „zastavia“ sa v mieche.
To je aj dobre, lebo len tak je možné, že v sne prežijeme a urobíme veľa vecí, a napriek tomu ležíme takmer nehybne v posteli. Môže sa stať, že trháme mierne rukami alebo tvárou, zrejme ide o spojitosť v závislosti od našich snov.
Od dieťatka v matkinom bruchu po dospelého človeka:
Ako sa mení spánok
Snívanie a hlboký spánok sa v priebehu noci viackrát striedajú. Tak je tomu u bábätiek aj dospelých. Ale existujú aj rozdiely. Predčasne narodené dieťa strávi v hlbokom spánku (REM) 80 % z času spania, úplne donosené dieťa už len 50 %, trojročné jednu tretinu a dospelý len jednu štvrtinu.
Vedci zaoberajúci sa spánkom sa zamýšľali nad tým, prečo spánok REM zohráva u detí v matkinom bruchu a u novorodencov takú významnú rolu. Niektorí z nich, medzi prvými Dr. Roffwarg a jeho kolegovia, prišli na myšlienku, že deti takpovediac robia v spánku niečo preto, aby im dozrel mozog. Podnety prebiehajú rovnakou cestou, t.j. rovnakými nervovými dráhami ako neskôr, napr. pri počúvaní alebo pozeraní. Možno sa takto zmysluplne využívajú tie hodiny, ktoré dieťa strávi v matkinom lone a v prvých týždňoch života v aktívnom REM-spánku: mozog sa v spánku pripravuje na vnemy. Dieťa sa v spánku „učí“.
A či má REM-spánok niečo spoločné so snami v podobe, ako ich poznáme my? Nebude asi ani možné to niekedy vôbec zistiť. Dvojročné deti však už rozprávajú o svojich snoch, keď ich zobudia po fáze REM-spánku.
Ešte v niečom sa odlišuje novorodenec od batoliat a dospelých. Novorodenec upadne najskôr do fázy REM-spánku. Až od tretieho mesiaca nastupuje najskôr hlboký spánok. Okrem toho ešte v prvých týždňoch života nie je úplne vyzretý hlboký spánok. Až od šiesteho mesiaca možno zreteľne rozpoznať všetky štyri stupne hlbokého spánku. Teraz je už spánok dieťaťa veľmi podobný spánku dospelých. Len fázy hlbokého spánku a snívania sa u dojčiat a batoliat striedajú rýchlejšie ako u dospelých. Mozog šesťmesačného dojčaťa je už natoľko vyvinutý a zrelý, že konečne nastal čas, aby dokázalo spať 11 – 12 hodín vkuse! Prečo to i napriek tomu často nefunguje, sa dozviete v nasledujúcich odsekoch.
– re –