V šťastí i v nešťastí…


Bolo to niekedy v zime. V pracovni máme rozloženú spájkovačku, cín, skrutkovač…
V technickej miestnosti na prízemí je zase na okne nejaká nabíjačka a veci, ktoré ani neviem identifikovať. Spomínam si, ako mi manžel sľuboval, že to tam ostane len jeden deň.

Na jeho ospravedlnenie musím podotknúť, že nechcel mrznúť v garáži, keď čosi potreboval opraviť a nejakú teplú dielňu pre neho nemáme. No na svoju obranu musím povedať, že všetky tie veci mali z nášho domu zmiznúť podľa jeho slov na druhý deň.
V skutočnosti už prešlo veľa dní a mňa už prestáva baviť posúvať dané elektrické veci z miesta na miesto a premiestňovať ich, aby to nepôsobilo „ako päsť na oko“.



Keď mám niekedy slabšiu chvíľku a spomeniem si na náš svadobný deň, s istotou môžem povedať, že ani jeden sľub či prísaha, ktoré som v ten deň zložila sa netýkalo tých elektrických „harabúrd„ v našom dome.

Myslím si však, že niekde tam to predsa len bolo ukryté. Hádam v tých tajomných slovách,
za ktoré sa môže ukryť všetko „v šťastí aj v nešťastí“. Znova a znova ma prekvapujú konkrétne podoby toho „v nešťastí“. No na druhej strane však takisto žasnem aj nad tým, čo predstavuje to „šťastie“.



Prv, ako sme sa zobrali, sme si s manželom sľúbili, že z nás dvoch sa nikdy nestane jeden z tých unudených, neromantických párov. Boli sme mladí a manželský život v našich očiach – to boli chvíle plne vášní, čerstvo narezaných kvetov a stolovania pri zapálených sviečkach.

Užili sme si aj to, ale dnes s odstupom 12 rokov a 2 detí už nečakám na kvety a čokoládu, keď má môj muž prísť z práce (aj keď ani na to pri žiadnom mojom sviatku nezabudne).

Som rada, ak nezabudne kúpiť veľké balenie pracieho prášku či plienok, ktoré súrne potrebujeme.

Znamená to prehru! Ochudobnenie? Nemyslím si!!



Môj manžel je elektrotechnik. Celé roky vstáva pred úsvitom a niekedy sa vracia až za tmy, pretože si priberá ďalšie brigády, len aby sa postaral o našu rodinu po finančnej stránke.

Jeho pracovitosť a starosť o blaho našej rodiny je tiež súčasťou toho „šťastia“, ktoré som si pred rokmi nevedela ani predstaviť.



A mám aj ďalšie príklady.
Tak ako iné mamy, aj ja sa niekedy cítim nervózna a podráždená. Lebo musím byť psychológ, učiteľ a lekár v jednej osobe, neustále upratovať a urovnávať kadejaké „žabomyšie“ spory, čo je súčasťou každej živej domácnosti. Keď mi v takýto deň môj muž telefonuje domov, už podľa tónu môjho hlasu vie, že bude dobré doniesť domov aspoň 200 gramové balenie mojej obľúbenej horkej čokolády s orieškami.

Nie, nemyslite si, že keď príde môj muž domov z práce, oblečie si čipkovú zásteru a pripravuje gurmánske večere, to nie. Ale nikdy jeho kroky neviedli do krčmy a nikdy nedal prednosť bezduchému posedávaniu s kamarátmi pri pive a poldecku pred rodinou.
To, ako mi vie prejaviť súcit a láskavosť, keď mám ťažký deň, to, ako mi povie „krásne si tu upratala, miláčik“ aj keď viem, že večer znovu nechá ponožky pri gauči a tanier od večere v obývačke, je ďalšou podobou onoho „šťastia“, o ktorom som nemala ani tušenia.



Je jasné, že musíme byť prezieraví a Boh od nás aj žiada používať prirodzený dar múdrosti a rozumu, keď sa v rodine pre niečo rozhodujeme. Tak ako sme sa aj my pred rokmi rozhodli postaviť si vlastný domček, svoje rodinné hniezdo. Mali sme málo peňazí a vedeli sme, že to bude za cenu veľkého zadĺženia, ale vždy sme dôverovali Bohu, že sa postará o naše hmotné potreby. A on nás nikdy nesklamal. Aj keď mnohokrát, prv ako nás vypočul, poriadne vyskúšal našu vieru. Ak však dáme Bohu prvé miesto, nikdy nebudeme pochybovať o jeho dobrote a veľkodušnosti. Nakoniec aj náš Pán nám to pripomína, keď vraví: „Nebuďte teda ustarostení a nehovorte: Čo budeme jesť? alebo: Čo budeme piť? alebo: Čo si oblečieme? Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania. Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše“ (Mt 6, 31-33).



Podobne je to aj s deťmi. Deti sú vraj v dnešnej dobe (poznačenej materializmom a antikoncepciou) veľmi drahým finančným bremenom, napísal istý odborník v jednom článku, ktorý som pred časom čítala. Isteže, treba ich nakŕmiť, obliecť, poslať do školy a nik nevraví, že je to zadarmo. Keď však uvažujem o tom, ako nás dvoch rodinný život zmenil, musím konštatovať, že sme s mojím mužom urobili „výhodný obchod.“
Moja viera a osobná skúsenosť mi vravia, že deti sú vzácnym plodom manželstva a nádherným Božím darom. Nemôžete predsa dať cenovku na rúčky svojho dieťaťa, ktoré Vás tuho objímajú okolo krku. Peniazmi nevyjadríte ani hodnotu nevinnosti dieťaťa, ani obdivu, s akým hľadí na svojho otca pri práci a potom sa vážne opýta: „Náš ocko vie všetko, však?“



Naša rodina je našim spoločným projektom. Podľa Božieho zámeru si navzájom pomáhame v ťažkostiach a posilňujeme sa v našich slabostiach. Naše spoločné prežívanie pohody uprostred búrok rodinného života s jeho každodennými požiadavkami je súčasťou toho „šťastia“, ktoré som ešte ako mladá nevesta nedokázala oceniť.



Náš vzťah postupne dozrieva a ja zisťujem, že manželstvo je plné nečakaných vecí. Nikdy by ma nenapadlo, že byť dobrou manželkou znamená zmieriť sa s elektrickými vecami v dome a prijať všetky takéto nečakané trápenia.

Takéto manželstvo nie je romantickým príbehom ovenčeným srdiečkami a kvetinkami.

JE ČOSI VIAC!!!

Martina Gondová, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.