Tebe, mamka, spievam
v čase úzkostí i dažďa,
z líc i zo sĺz
skladám slová i žiale,
bremien veľa,
čo objímajú srdcia,
zvierajú ich v strachu o seba.
Tebe, mamka, hovorím, čo cítim,
keď dnes pri tebe stojím
o tých, čo blúdia
i o sebe zasa a znova
hovorím toľké slová
a prosím.
Tebe, mamka, čo trpíš
na kríži i pod ním
hovorím cez slzy toľkých,
tisícky žiaľov skladám pred oltár
a skláňam sa k nim
v Tvojom náručí.
-re-