Cetka Borka naša zlata
vydala še nám za Janka.
Potom dzeci prišli štyri
jeden chlapec, tri ceri.
Teľo dzeci chovac, šacic
trebalo še veľo točic.
A tak cetka jak ľem znala
na majetkoch porabjala.
Ňiška šviňe muša skapac
bo im nema chto dac nažrac.
Ftedy švine na jerde
mali ščesce preveľke.
Cetka Borka mlada pani
s moju babču tam karmili.
Ujko Janko jak furmani
zvezol cetku i s konami.
V zadnej chyži še snovalo
a vof predňej še zaš tkalo.
Dluhe šumne pokrofce,
strakate i rentove.
A kapusty zos kablika
taka bula vtedy moda.
Pokrofce už cetka netka,
bo nahrada je plavačka.
Dziefky školy pokončili,
ľem synovi ňet po voli.
Prišlo pismo a tam stalo,
že ho k Bohu bars cahalo.
Cetka ruky k ňebu spina
a dzekuje i za syna.
Že jak toto ľudze možne
kedz o totim šnila vo šne.
Nebulo to take ľehke
jak sebe to vy mišľice.
Jak cerpila Matka s Kristom
ta i cetka spolu s Miškom.
Nakonec ho dala Bohu
a ona už popri ňemu.
Jak fararska gazdiňa
poskušala co še da.
Vlačic tašky v autobuše
abo rubac drevo fkuše.
Chcu na fare ceplo mac
treba uhľe nošic zaš.
Ta tak naša cetka Borka
teraz chodzi jak paňička.
Odkedy je v Hnušti doma
ta i kydle zochabila.
Mam ja cetku mocno rada,
bo mi furtom radu dala.
I korunku podrucila,
i vajička nanošila.
Prajeme Vam cetka Borka
žice dluho, veľo zdravia.
K temu Božske požehnaňe
prošime ce vysliš Pane.
Slávka K., Prešov