Katolíci v Británii



Časť Dereham, kde momentálne žijem je asi dvadsaťtisícové anglické mestečko, nachádzajúce sa v prevažne poľnohospodárskom regióne Norfolk, označovanom aj ako obilnica Británie. V meste sa nachádza niekoľko kostolov rôznych kresťanských cirkví, ktorým dominuje anglikánska cirkev. Tej patrí aj najväčší chrám v meste, zasvätený svätému Mikulášovi. Pri tomto kostole sa nachádza studňa, kde bola pochovaná svätá Withburga, jedna z prvých britských svätých (zomrela v roku 743). Keďže jej hrob sa stal pútnickým miestom, čo prinášalo zisky miestnym obchodníkom, jej telo bolo o dvesto rokov ukradnuté a prevezené do mesta Ely.

Katolícka obec v meste patrí k tým najmenším, sídliacej v maličkom kostole zasvätenému Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Márii Magdaléne. Kostolík je skromný bez nástenných malieb, postavený z tradičných britských červených tehál. Okolie kostola je obsypané štrkom, ktoré sa v čase konania omše mení na preplnené parkovisko. Na bohoslužbách sa stretáva asi sto osôb zväčša stredného a staršieho veku. Aj keď sa o Britoch hovorí, že sú neprístupní, prekvapila ma veľmi príjemná, takmer rodinná atmosféra.


Pri vstupe do kostola veriaci dostávajú leták obsahujúci čísla piesní a čítania, týždenný rozpis bohoslužieb, správy z farnosti, komentár kňaza, výročia farníkov a podobne. Na každej stoličke sa nachádzajú dve knihy – spevník a omšovník s čítaniami, modlitbami a žalmami. Napriek tomu, že tieto spevníky sú každému k dispozícii, spieva iba málokto a hlavným spevákom je miestny kňaz p. John Barnes, úžasný človek a zanietený služobník Boží.

Samotná bohoslužba prebieha viac menej rovnakým spôsobom ako u nás. Najvýraznejším rozdielom je podávanie pod oboma spôsobmi, pričom Božie telo sa podáva na ruku a nie do úst ako u nás. Angličania pravdepodobne svoju vieru prežívajú intenzívnejšie ako my, pretože na prijímanie chodí takmer celý kostol, no napr. na veľkonočnú spoveď boli iba piati ľudia, čo kňaz označil za najmenší počet v jeho pastoračnej kariére. Podnetné je vyberanie milodarov (zvonček) prebiehajúci počas premenenia, kedy ľudia vkladajú svoje dary uložené v malých obálkach; zaručuje to anonymitu. Miestni veriaci sa veľmi ochotne zapájajú do bohoslužby nielen čítaním prosieb a Sv. písma, podávaním prijímania, prinášaním obetných darov, ale radi sa organizujú v komunitných a charitatívnych akciách.

Kostol v anglickom ponímaní neslúži iba na bohoslužby, ale je otvoreným priestorom pre rôzne aktivity. Každý týždeň sa tu stretávajú ľudia, aby čítali a diskutovali o Sv. písme, stretávajú sa tu matky s deťmi, organizuje sa tu charita a výpredaje s výťažkom na dobročinné účely.

O tejto malej farnosti v Norfolku sa dá povedať, že kvalita tu prevláda nad kvantitou. Napriek nízkemu počtu veriacich tu vládne vcelku pestrý farský život a záujem o Božie slovo.

Mgr. Stanislav Šimčík, Ovčie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.