Úsilie o pokoj a zmierenie ľudí navzájom je vpísané v samotnej hĺbke povolania komunity bratov z Taizé (mestečko vo Francúzsku).
Po tom, čo bol zavraždený predstavený komunity brat Roger istým psychopatom počas adorácie, vedenia sa ujal brat Alois a spolu so svojimi spolubratmi pokračuje v organizovaní ekumenických stretnutí po celom svete. Posledné takéto celoeurópske stretnutie mladých sa odohralo v Belgicku, konkrétne v Bruseli od 29.12. do 2.1.2009.
Takéto stretnutia fungujú asi tridsať rokov a verím, že sú obohatením pre rast kresťanskej viery nielen samotných zúčastnených, ale aj pre tých, s ktorými sa stretávajú vo svojich farnostiach v rodných krajinách. Nakoniec každý z nás, ktorí ,,veríme a vyznávame, že Ježiš Kristus je Pán na slávu Boha Otca“ a v tejto viere žijeme každodenný život, máme byť povzbudením pre ostatných, aj tých, ktorí neveria, ale hľadajú pravdu.
Prečo som sa rozhodol prežiť prelom starého a nového roka v ekumenickom spoločenstve mladých z celej Európy? Samozrejme, ako každý mladý človek som bol zvedavý, lebo som ešte na takomto stretnutí nebol a chcel som svoj čas zmysluplne vyplniť. Neváhal som ani na chvíľku a hneď, ako som sa o takomto stretnutí dozvedel, prihlásil som sa.
Samotný program bol pestrý. Deň sa začínal v miestnych farnostiach Bruselu a okolia po predchádzajúcich prerozdeleniach účastníkov do rodín. Mne bolo dané bývať vo františkánskom kláštore sestier. Aj keď moja jazyková bariéra bola hmatateľná, nejako sme sa vedeli dohodnúť. Hneď zrána po hygiene a raňajkách sa zišlo vo farskom kostole St. Piereé asi 50 mladých (samotného stretnutia sa zúčastnilo asi 40 000 ľudí) z krajín ako je Poľsko, Anglicko, Rumunsko, Ukrajina, Francúzsko, Česko….a Slovensko. V peknom kostole sa spievalo, čítalo Sv. písmo, adorovalo a riešili sa konkrétne otázky života viery. Po tomto programe sme sa všetci z jednotlivých farností zišli vo veľkých halách na obed a na hlavné programy, kde sme si mohli vybrať prednášky rôznych tém tzv. workshopy. Po večeri ku koncu dňa sme sa zamýšľali nad rozjímaniami brata Aloisa sprevádzanými piesňami. Osobne pre mňa najkrajšou časťou celého programu bola modlitba okolo kríža, čo je tiež osobitným prvkom takéhoto stretnutia, keď svoje životy môžeme odovzdať jedinému a pravému Bohu v Kristovi Ježišovi so všetkým, čím je naplnený tento náš pozemský život.
Ekumenické stretnutie medzi katolíkmi, evanjelikmi, pravoslávnymi, protestantmi má svoje špecifikum. Adorácie neboli pred Najsvätejšou sviatosťou Oltárnou, samotným Kristom, v tom to bolo rozdielne od nás katolíkov. Vtedy som si viac uvedomoval to bohatstvo Božích milostí, prúdiacich počas adorácie nášho Spasiteľa aj tým jednoduchým pohľadom na premenenú hostiu v Slovo, ktoré sa Telom stalo. V tom som videl ochudobnenie takéhoto typu stretnutia mladých. Ďakujme Bohu za to, že sa nám dal a naďalej dáva ako dar, aj keď v našej hriešnosti nikdy nebudeme hodní tohto vzácneho daru, no veríme, že ak ho prijímame, prijímame život večný.
Preto prosme o pokorné srdce a usilujme sa prijímať Krista často a s hlbokou vierou v milosti posväcujúcej. Nech duch jednoty, pokoja a lásky pretvára často ustráchané a neisté srdcia na srdcia, ktoré budú schopné milovať odhodlane a úprimne.
Na záver sa chcem aj takýmto spôsobom poďakovať všetkým organizátorom a dobrovoľníkom, ktorí sa obetovali a pripravili potrebné záležitosti ohľadom tohto stretnutia, tak užitočného pre nesmrteľnú ľudskú dušu. Nech im Pán žehná! Povzbudzujem mladých k hlbšiemu prežívaniu duchovných hodnôt v kresťanskom duchu, aby si skutočne určili priority v živote a dávali Bohu prednosť za každých okolností pred tým, čo svet ponúka. Aby ich tak na pohľad lákavý, no vždy klamlivý svet nevtiahol do víru opíjania, hýrenia, nezriadených zábav a tak skôr či neskôr uvádzal ľudský život do duchovnej otupenosti až smrti. ,,Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Bohu“ (sv. Augustín).
Možno aj takéto stretnutie Taizé môže byť návodom na hľadanie Boha v našom živote. Pamätajme na slová nebohého Svätého otca Jána Pavla II. adresované mladým: ,,Vy ste soľou sveta“.
Peter Uličný