Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.



Cirkev dlho bojuje, aby sa napravili chyby spáchané nesprávnou interpretáciou Pavlovho príkazu – aby sa ženy podriaďovali svojim mužom. Toto je tiež jedna z nesprávnych interpretácii, a to veľmi závažná. Dáva požehnanie mužským pokriveným túžbam používať svoje manželky na svoje vlastná sexuálne uspokojenie, bez ohľadu na to, čo prežíva jeho žena.

Cirkev však nikdy neučila, že muži môžu slobodne zneužívať svoje ženy. Naopak, vždy hlásala, že majú milovať svoje manželky tak, ako Kristus miloval svoju Cirkev (Ef 5,25). To sa týka aj ich správania sa v spálni.

Mnohé ženy, aj keď si to samy neuvedomujú, pociťujú k svojim mužom odpor, ktorý pramení z toho, že ich muži používajú ako prostriedky na dosiahnutie vlastného orgazmu. (Nemyslíme si, že známa „únava, či bolesť hlavy“ u ženy nemá svoju príčinu). Pôžitkárstvo mužov je často príčinou bludného kruhu, ktorý ničí manželstvo. Manžel túži po sexe zo sebeckých dôvodov; jeho žena kladie odpor, lebo sa cíti zneužívaná; muž sa ešte viac sťažuje, že jeho žena „nejaví záujem“; žena čeliac mužovým výčitkám a požiadavkám sa ešte viac stiahne.

Ďalšou príčinou uvedeného problému je fakt, že väčšina mužov obviňuje svoje ženy, aj keď v skutočnosti nesú veľký podiel viny sami. Zhubný hriech egoizmu narušil pôvodnú harmóniu sexuálneho vzťahu. Vina je samozrejme na oboch stranách. Rovnováhu úprimnej lásky v sexuálnom živote musí udržiavať tak manžel, ako aj manželka. Ale ako hovorí Ján Pavol II.: „Muž nesie zvláštnu zodpovednosť, akoby záležalo viac od neho, či je táto rovnováha udržiavaná alebo porušovaná, alebo dokonca – ak je už narušená, mala by byť znovu obnovená“.

Muži, ak sa vaša manželka neustále bráni vašej túžbe po pohlavnom styku, radil by som vám, aby ste sa pozreli do hĺbky svojho srdca. Je vaša sexuálna túžba, túžbou darovať sa neveste a obnoviť váš manželský sľub? Alebo je jednoducho túžbou „uľaviť si“ na jej úkor? Dovoľte, aby boli vaše sexuálne túžby pribité na kríž s Kristom, aby mohli vstať z mŕtvych ako túžba milovať svoju nevestu tak, ako Kristus miluje svoju Cirkev. A ak vaša manželka vo svojom srdci pocíti, že po tom túžite, bude aj ona podobne intenzívne túžiť darovať sa vám a už nebude unavená, a ani ju nebude bolieť hlava.

Je pravdou, že sa niekedy uznávali tri ciele manželstva: a) primárny – prokreatívnosť; b) sekundárny – vzájomná pomoc manželov; c) terciálnym – je uvoľnenie telesnej žiadostivosti.

Na základe toho niektorí ľudia hlásali, že manželstvo je legitímnym ventilom na uvoľnenie telesnej žiadostivosti v manželstve – v zmysle dopriavania si rozkoší. Žiadostivosť však predstavuje našu pokrivenú sexuálnu túžbu. Vedie len k zneužívaniu iných na uspokojovanie vlastných vášní. Manželstvo na to v nijakom prípade nemôže slúžiť. Práve naopak. Milosť sviatostného manželstva, ak sme jej otvorení, lieči naše telesné žiadostivosti. To znamená, že nám dáva silu zažiť premenu povahy našich sexuálnych túžob, aby sa mohli stáť túžbou milovať a nie si len uľavovať, podobne ako si uľavíme škrabkaním miesta na koži, ktoré nás svrbí. Takto chápaný tretí cieľ manželstva vyzdvihuje dôstojnosť osoby. Vieme, že nie sme stvorení na to, aby nás niekto zneužíval, obzvlášť nie ten, kto nás má najviac milovať.

Toľko manželstiev je v troskách pre nedôveru, podozrievanie a spory medzi manželmi, ktoré pramenia zo zaobchádzania so sexom ako príležitosťou na uvoľnenie telesnej žiadostivosti. Uvoľnenie telesnej žiadostivosti nie je samo o sebe zlé, alebo nesprávne. Boh stvoril sexuálnu jednotu tak, že pri nej zažívame vystupňovanie túžby a jej úľavu pri vyvrcholení. Zdieľanie tejto radosti manželmi je integrálnou súčasťou sviatostného znaku manželskej lásky. Ku kríze lásky dochádza, keď manželia hľadajú uvoľnenie ako samotný cieľ a svojho manželského partnera používajú ako prostriedok na jeho dosiahnutie.

Niekedy medzi láskou a sebectvom je len úzka hranica. Poznať svoje opravdivé a skutočné motívy nie je vždy ľahké! Zvlášť v dnešnej dobe pri egoistickej explózii túžob a vášní. Aj keď musíme uznať, že niekedy je jasné či sme motivovaní čistou láskou, alebo sebectvom. No niekedy to až také zrejmé nie je. Naše motívy sú zmiešané. Nemáme však byť znechutení, keď ich nevieme patrične rozlíšiť. Učiť sa ich rozpoznávať je v skutočnosti prvým krokom k zrelšiemu hodnoteniu vnútorných pohnútok nášho srdca.

Nechcem povedať, že už všetko viem a že všetkému rozumiem, že som našiel originálny spôsob ako na to, alebo že svoju manželku milujem dokonale. Ale z vlastnej skúsenosti zisťujem a môžem povedať, že čím viac vystavujem svoje srdce vplyvu Kristovho svetla, tým som schopnejší rozpoznávať, či sú moje motívy čisté alebo nie.
V ľudskom srdci sa odohráva takmer stály boj medzi láskou a žiadostivosťou. Aj keď tento boj sa zmierňuje tým, ako dozrievame v poznaní pravdy Božieho plánu s našou sexualitou, nikdy v tomto živote neutíchne úplne.

Musíme jednoducho nechať zvíťaziť moc lásky nad zvodmi žiadostivosti. Áno, niekedy si ich môžeme popliesť, ale Kristus nám pomôže nájsť odvahu byť k sebe dostatočne úprimní, aby sme rozdiel medzi nimi vedeli jasne rozpoznať. Nech je nám v tom vzorom Ježišova láska k nám.

MUDr. Vaščák Blažej, Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.