Odumri sama sebe, svojim snom.
Staň sa mojim verným odrazom.
Je to pre teba ťažké? Čo ti v tom bráni?
Ešte stále ťa ľudská zloba bolestivo raní?
Čítam tvoje myšlienky, si ako otvorená kniha.
Stále padáš a predsa ťa čosi ku mne dvíha.
Čo ťa ku mne poháňa? Zvedavosť, či sila lásky?
Neprestajne sa pýtaš a kladieš mi zvedavé otázky.
Všemohúci, najmocnejší, všetkých kráľov kráľ.
Prečo sa na kríž pribiť ako zločinec dal?
Prečo nastolí kráľovstvo pokoja a lásky na zemi?
Prečo musí byť človek v hriešnom tele väznený?
Prečo sa ľudia nenávidia? Prečo sa svet do záhuby rúti?
Prečo mi z toho srdce zviera a hlava sa mi krúti?
Prečo nie som ľahostajná? Prečo ma to zaujíma?
Prečo som dostala šancu a nad iným sa zlo vypína?
Prečo nie tresnúť, ale sa pokoriť?
Prečo nie kričať, ale málo hovoriť?
Hriech mám v sebe zabitý ťažkými klinmi.
Zmeniť ma je ako bojovať s veternými mlynmi.
Bože! Pozri z akého som tvrdého materiálu!
Ak mám byť svätou, musíš vo mne lámať skalu.
Chcem byť tichá, skromná, mlčanlivá.
No ja som hlučná ako rieka divá.
Neviem či má cenu pokračovať v tomto rozhovore.
Ty si hore na nebesiach a ja som teraz veľmi dole.
Máš pravdu! Poznám tvoje myšlienky a túžby.
A predsa! Práve teba volám do Božej služby.
Aj keď som všemohúci, ty musíš povedať: Chcem byť iná!
Začneš sa meniť. Niekedy to ide ľahko, no býva to aj drina.
Kladieš mi otázky, nehnevám sa. Teším sa z toho.
Som šťastný, že chceš o mne vedieť tak mnoho.
Ale povedz, chceš byť iná? Chceš sa zmeniť?
Alebo budeš iba hundrať a zlostne peniť?
Áno chcem! Ber kladivo, nôž, sekaj, rež!
Ponáhľaj sa ku mne, alebo radšej bež!
Chcem byť lepšia, chcem sa Ti páčiť.
Nechcem fňukať, nechcem sa mračiť.
Vstúp s uzdravujúcim utrpením do môjho života.
Nech moja duša bude slobodná, nie dušou otroka.
Transplantácia môjho srdca sa môže začať.
Som rozhodnutá stále za Tebou kráčať.
Chcem aby v mojej hrudi Tvoje srdce bilo.
Aby Tvoje dielo spásy vo mne navždy žilo.
neznámy autor