Na špičkách
zvyknem za oknom
vdychovať atmosféru
rušnej ulice.
Závidím náhodne kráčajúcim
slobodu krokov.
Hlavu mám preplnenú
masou myšlienok
o budúcich rokoch.
O láske i materializme vekov.
Čo viac si priať?
Chcem poetizmus
expandovať do sveta.
Zničiť zlo
a zaviesť totálnu slobodu slova.
Na počiatku bolo Slovo
a to Slovo bolo u Boha
a to Slovo bolo Boh.
Boh je láska, priatelia.
K. Kovaľová