Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Antikoncepčný styk nemôže byť nikdy aktom autentickej lásky. Láska nie je hocičo. Láska nie je tým, čím by sme chceli, aby bola. Láska nie je iba intenzívny pocit alebo zdieľanie rozkoše. Láska je žitím podľa obrazu, na ktorý sme boli stvorení. Láska je dobrovoľným, úplným, verným a plodným odovzdaním seba samého podľa vzoru Krista. Pohlavný styk s použitím antikoncepcie toto všetko popiera.
Vezmime si manželov, ktorí sa naozaj rozhodli hlboko prežívať to, čo znamená obnoviť si svoje sľuby prostredníctvom pohlavného styku, a sú pevne v rozhodnutí, nikdy tieto sľuby neporušiť (tak, ako by mal byť rozhodnutý každý manželský pár). Predpokladajme tiež, že majú oprávnený dôvod rozvrhnúť si narodenie svojich detí alebo dokonca už nemať ďalšie dieťa. Čo majú urobiť, aby neporušili svoje manželské sľuby?
Vždy, keď sa pár rozhodne milovať, musí hovoriť „ÁNO“ svojim manželským sľubom. Ale manželské páry nie sú povinné milovať sa. V skutočnosti sa počas manželstva vyskytne mnoho dôvodov, keď by sa pár aj chcel milovať, ale má dobrý dôvod sa toho zdržať. Jedným z takýchto dôvodov je choroba manžela/manželky. Ďalším je obdobie krátko po pôrode. Alebo pár býva u rodičov a steny sú príliš tenké. Prípadne majú dobrý dôvod nemať ďalšie dieťa. Toto všetko sú dobré dôvody nemilovať sa, aj keď by obaja chceli. Ak má pár dobrý dôvod nemať ďalšie dieťa a ak je pevný vo svojom predsavzatí neporušiť svoje manželské sľuby (tak, akoby mal byť každý manželský pár), jediná vec, ktorú by mohol urobiť, by bolo využiť svoju slobodu povedať „NIE“ a zdržať sa pohlavného styku. Ľudská dôstojnosť a význam pohlavného styku určujú jedinú akceptovateľnú formu kontroly počatia – sebakontrolu. Vernosť manželským sľubom znamená, že manželia nesmú nikdy vedome urobiť nič, čím by sterilizovali akýkoľvek pohlavný styk.
Ak sa pár po skončení obdobia plodnosti rozhodne milovať, následná neschopnosť otehotnieť nie je dôsledkom ich vlastného zásahu, ktorým by tento akt sterilizovali. To, že žena neotehotnie, je výsledkom Božieho rozhodnutia nepriniesť na svet nový život, čoho dôkazom je to, ako manželku Boh stvoril. Výsledkom Božieho rozhodnutia je aj to, že žena nie je počas svojho fertilného obdobia plodná trvale. V skutočnosti veľkú väčšinu času plodná nie je.
Vráťme sa ale k manželskému páru, ktorý sa rozhodol nikdy neporušiť svoje manželské sľuby. Pretože majú oprávnený dôvod neotehotnieť, rozhodnú sa z úcty pred významom sexu sexuálne abstinovať. Predpokladajme, že v určitej fáze ženinho cyklu sú schopní posúdiť, že milovanie nebude mať za následok graviditu (tehotnosť). Čo myslíte? Budú robiť niečo zlé, ak sa rozhodnú milovať práve vtedy? Ak žena neotehotnie, bude to preto, že oni sterilizovali pohlavný akt alebo to bude preto, že sa Boh rozhodol nepriniesť na svet nový život, čoho dôkazom je spôsob, akým stvoril manželkino telo.
Toto je základným princípom prirodzeného plánovania rodičovstva (PPR). Páry, ktoré už ako snúbenci prešli dobrou prípravou a boli správne vyškolené, dokážu modernými metódami PPR posúdiť plodné obdobie manželkinho cyklu s takmer 99-percentnou spoľahlivosťou. Ak majú oprávnený dôvod neotehotnieť, zvolia si počas týchto dní sexuálnu abstinenciu. Počas neplodných častí cyklu sa môžu, ak chcú, milovať a nijako tým neporušia svoje manželské sľuby. Skutočnosť, že výsledkom pohlavného styku nebude gravidita, je Božie dielo, nie ich vlastné.
Niekto môže namietať: Aký je už len rozdiel medzi tým, či sterilizujem pohlavný styk ja alebo iba počkám, kým je prirodzene neplodný? Na túto otázku môžeme odpovedať protiotázkami: Aký je rozdiel medzi samovraždou a prirodzenou smrťou? Aký je rozdiel medzi umelým a spontánnym potratom? Podobne ako v týchto príkladoch je priepastný rozdiel aj medzi tým, či sterilizujete pohlavný styk sami alebo prijímate Bohom dané neplodné dni.
Ján Pavol II. povedal: „Antikoncepciu treba považovať za hlboko hriešnu a vždy a za každých okolností neospravedlniteľnú“. Myslieť si alebo hovoriť opak je rovnaké ako tvrdiť, že v ľudskom živote môžu nastať situácie, v ktorých je legitímne neuznať Boha ako Boha.
Máme teda slobodu sami vziať do vlastných rúk sily života alebo táto moc patrí Bohu a jedine Bohu? Kým na túto otázku odpoviete, dôkladne sa nad tým zamyslite, lebo vaša odpoveď určuje vaše miesto vo vesmíre.
U viacerých mladých ľudí vyvstáva otázka: Či nie je odmietanie sexu ešte viac proti manželským sľubom ako tzv. „chránený styk“? Tu je namieste okomentovať výraz „chránený styk“. Ak pre vás manžel/manželka predstavuje hrozbu, pred ktorou sa musíte chrániť, že vybudujete nejakú formu bariéry, niečo nie je v poriadku. Nemôžete oddeliť svojho manžela/manželku od svojej plodnosti. Telo vyjadruje osobu. Odmietnuť plodnosť vášho manžela/manželky znamená odmietnuť jeho/ju samého/samú.
Pravá manželská láska si vyžaduje úplné odovzdanie sa. Nie je v nej nijaký priestor na záchranné siete. Odmietanie sexu môže byť samozrejme aj porušením vašich manželských sľubov, napr. ak ho odmietame z hnevu na manžela/manželku, z nenávisti voči deťom či z nejakého iného negatívneho dôvodu. Avšak manželia, ktorí sa vzájomne dohodli na sexuálnej abstinencii, pretože na to majú oprávnený dôvod, konajú z lásky a v dokonalom súlade so svojimi manželskými sľubmi. Keď sa manželia rozhodnú prevravieť (cez pohlavný styk), majú a musia hovoriť pravdu. Ak majú dobrý dôvod nehovoriť, je správne zostať mlčať. Nič však nemôže ospravedlniť klamanie použitím ochrany.
MUDr. Vaščák Blažej, Široké