Už ste počuli tento príbeh o Jakubovej ťažkej otázke? Keď nie, prečítajte si ho:
Jakub sa každý deň ráno i večer modlil Otčenáš. Keď hovoril slová „príď kráľovstvo tvoje“, na chvíľu sa zastavil. Zdalo sa, že si nevie spomenúť na pokračovanie modlitby. Raz po modlitbe, keď už mal ísť spať, prišiel k mame a vážnym hlasom sa jej opýtal: „Mama, ty vieš, kedy príde Božie kráľovstvo?“ Mamu trocha zaskočila jeho otázka. Chvíľu rozmýšľala, potom si sadla na posteľ vedľa Jakubka a povedala: „To je veľmi ťažká otázka. Vieš, že to isté sa ľudia kedysi pýtali Pána Ježiša?“
„A čo im Pán Ježiš odpovedal?“ vyzvedal sa chlapec. Mama vybrala z poličky veľkú knižku v peknom obale. Jakub ju poznal, lebo jeho rodičia ju často čítali. Vedel, že je to Sväté písmo. Mama otvorila knihu a nahlas prečítala Ježišove slová: „Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“
„Tak tomu nerozumiem! Ak je Božie kráľovstvo medzi nami, prečo sa ešte modlíme, aby prišlo?“ prerušil ju zadivený Jakub. „Pokúsim sa ti to vysvetliť tak, ako to učil Pán Ježiš vo svojom podobenstve.“ Mama našla potrebný text a znova začala čítať: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek hodí semeno do zeme; či spí, alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a napokon plné zrno v klase. A keď úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“
„Pán Ježiš vysvetľuje, že s Božím kráľovstvom je to tak ako so zrnom. Vidíš, synček,“ povedala mama, „na to, aby z malého semienka, ktoré hodia do zeme, vyrástla rastlina, treba čas. Hneď po sejbe na poli ešte nič nevidno. No osivo po niekoľkých dňoch začne klíčiť a objaví sa prvý lístok, potom steblo a napokon klas. A nakoniec sa v klase objaví a dozreje zrno. Až keď je zrno zrelé, môže sa obilie kosiť. Poľnohospodári vtedy začínajú žatvu a zbierajú úrodu. Od siatia po žatvu prejde niekoľko mesiacov. Podobne je to s Božím kráľovstvom. Každé, aj to najmenšie dobro je znakom tohto kráľovstva. Ono rastie a stále pribúda. Ako je v malom zrnku ukrytá veľká sila, ktorá spôsobuje, že zrno rastie a prináša úrodu, tak aj v každom dobre je ukrytá veľká sila, vďaka ktorej sa dobro rozmnožuje. Božie kráľovstvo má v sebe podobne ako semená rastlín silu žiť. A hoci sa rozvíja pomaly, postupne, už teraz ho môžeme čiastočne vidieť. A raz sa zjaví v celej kráse, také, aké naozaj je. Určite príde.“
Jakub tuho rozmýšľal nad maminými slovami, a ani si nevšimol, že už prestala hovoriť. „Sila kráľovstva, ktoré samo rastie, je zázračná, však?“ „Áno,“ odpovedal po chvíli chlapec. „Je celkom iné ako kráľovstvá, ktoré sú opísané v rozprávkových knihách. Chcel by som, aby sa Božie kráľovstvo rozšírilo na celú zem a aby ho všetci videli. Rozhodol som sa, že každý deň sa budem za to modliť.“
PANE BOŽE, NECH PRÍDE TVOJE KRÁĽOVSTVO!
Úloha: Nájdi v labyrinte cestu k Božiemu kráľovstvu a vymaľuj obrázok.
stranu pripravila: Miriam Čakurdová