Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.



Hneď na začiatku sa pozrime na základný postoj muža a ženy k deťom. Antikoncepčná kultúra má tendenciu vidieť deti ako ťarchu, ktorej sa treba brániť, a nie ako vítaný dar; skôr ako prekážku k materiálnemu blahobytu, a nie ako rodinné bohatstvo. Pod vplyvom takých názorov páry vstupujú do manželstva často s postojom, ktorý predpokladá, že deti nebudú mať, pokiaľ, alebo až kým nebudú sami chcieť.

Vyzerá to tak, že ak manželský pár dosiahne „určený“ počet dvoch detí, musí hľadať ospravedlnenie, aby ich mohol mať viac. Manželský pár s takýmto prístupom podvedome hľadá najvhodnejší spôsob, ako svoj plán splniť. Z tohto pohľadu potom vidia PPR (prirodzené plánovanie rodičovstva) iba ako jednu z možností na dlhom zozname metód, ako sa vyhnúť „nechceným“ deťom a zároveň ako metódu nevhodnú.

Pri zabránení počatiu je rovnako efektívna ako ktorákoľvek antikoncepčná metóda; jej úspešné použitie však vyžaduje príliš veľa sebaobetovania. Ak chceme správne pochopiť oprávnené použitie PPR v manželstve, naše srdce potrebuje hlboké obrátenie, aby pochopilo význam sexu a skutočné požehnanie deťmi.

Každý manželský pár je povolaný, aby „plodil a množil sa“ (Gn 1,28). Toto je východiskový bod. Deti nie sú niečím pridruženým k manželskej láske, oni sú naopak korunou slávy tejto lásky. Takže, pokiaľ manželský pár nemá dobrý dôvod deti nemať, všeobecné zmýšľanie by namiesto vyhýbania sa deťom malo smerovať k prijímaniu detí tak, ako prichádzajú.

Cirkev bez váhania uznáva, že najmä v dnešných časoch majú mnohé manželské páry v určitom čase svojho manželstva dobrý dôvod neprijať deti tak, ako prichádzajú. 2. vatikánsky koncil ponúka manželom pri plánovaní veľkosti svojej rodiny tieto pravidlá: „Pri tom nech prizerajú (manželia) jednak na svoje vlastné dobro a jednak na dobro detí, čo sa už narodili, alebo prichádzajú do úvahy v budúcnosti; ďalej nech si všímajú materiálne i duchovné podmienky doby a životnej úrovne, a napokon nech berú do úvahy dobro celej rodiny, občianskej spoločnosti i samej Cirkvi. Konečné rozhodnutie musia urobiť pred Bohom sami manželia.“

Katechizmus hovorí, že je povinnosťou rodičov „overiť si, či ich túžba nevyplýva z egoizmu a či je v súlade s pravou veľkodušnosťou zodpovedného rodičovstva“.
Vráťme sa ešte raz k manželskému páru, ktorý skutočne chápe význam sexu. Má správny prístup k deťom a v jeho manželskej jednote je Boh vždy vítaný. Aj tak ale, vychádzajúc z vyššie uvedených princípov, pred Bohom zistili, že by sa aspoň na čas mali vyhnúť ďalšej gravidite (tehotenstvu).

Takýto manželský pár nehľadí na obety, ktoré musí priniesť, aby zachoval vernosť svojim manželským sľubom. Tak sa naučí, ako používať PPR a sexuálne abstinuje počas plodnej fázy cyklu. Inými slovami povedané – z dobrého dôvodu Boha nepozýva, aby stvoril nový život. Takýto pár koná oprávnene, zodpovedne a v plnom súlade so sľubmi, ktorými sa zaviazal pri oltári.

Cirkev vedená samotným Kristom pozná pre nás správnu cestu. Je to veľmi úzka cesta. Cesta, po ktorej je ochotný ísť málokto (Mt 7, 13-14). Je to cesta po stopách Ježiša, cesta žitia podľa jeho múdrosti, a nie podľa našich vlastných „domnienok“. Je to cesta dôvery, že Boh má pre nás na zreteli vždy to najlepšie, a to aj vtedy, keď tomu nerozumieme.

V konečnom dôsledku je to skutočne naše rozhodnutie a inak to ani byť nemôže. Cirkev nemôže a nikdy ani nerobí rozhodnutia za druhých. Sv. Otec Ján Pavol II. sám povedal, že „Cirkev túto pravdu nikomu nevnucuje, ale cíti v sebe neprestajnú pohnútku predkladať ju všetkým bez strachu, ba s veľkou nádejou ju odporúčať, hoci vie, že radostná zvesť obsahuje aj reč kríža. Ale práve skrze kríž môže rodina dosiahnuť plnosť svojho bytia a dokonalosť svojej lásky.“

Uvažujme! Čo by sa stalo, keby sme toto prirodzené obmedzenie odstránili pomocou široko dostupnej a spoločensky akceptovanej antikoncepcie? Samozrejme, že nie v každom manželstve, ale v danej populácii by iste vzrástol počet nevier. A čo je jedným z hlavných dôvodov na rozvod? Je ním cudzoložstvo.

Bezpochyby boli počas existencie ľudstva mladí ľudia v pokušení mať pohlavný styk pred manželstvom. Znova, jedným z hlavných obmedzení, ktoré im bránilo podľahnúť tomu pokušeniu, bol strach z nechceného tehotenstva. A opäť, čo by sa stalo keby sme toto prirodzené obmedzenie pomocou antikoncepcie odstránili? Samozrejme, že nie u každého hormónmi zmietaného mladého človeka, ale v konkrétnej populácii by iste vzrástol počet predmanželských pohlavných stykov. A vieme, že predmanželský sex je kľúčovým prediktorom budúceho rozvodu.

A situácia sa ešte zhorší. Pretože nijaká metóda antikoncepcie nie je stopercentne spoľahlivá, nárast počtu cudzoložstiev a predmanželského sexu povedie k nárastu nechcených tehotenstiev. Logicky potom bude nasledovať aj počet potratov. Nie každý sa uchýli k potratu. Niektorí ponúknu svoje deti na adopciu. Niektoré matky si svoje deti ponechajú. Výsledkom však bude, že počet detí, ktoré vyrastú bez otca, sa pripočíta k tým, ktoré sú bez otca z dôvodu rozvodov.

A ako naznačujú početné štúdie (a to dá aj zdravý rozum), dramaticky sa zvyšuje šanca, že deti bez otca vyrastú v chudobe, budú zneužívané, budú mať emocionálne, psychologické poruchy a poruchy správania, zdravotné problémy, budú chodiť poza školu, budú mať predmanželský sex, pôjdu na potrat, budú užívať drogy, dopustia sa násilných trestných činov a možno skončia vo väzení.

Všetky tieto sociálne problémy exponenciálne narastajú z generácie na generáciu, pretože deti bez otca majú väčšiu šancu, že budú mať opäť nemanželské deti a ak vôbec vstúpia do manželstva, že sa aj dosť rýchlo rozvedú.

Tie problémy predpovedali múdri muži a ženy, ktorí chápali silu antikoncepcie, ktorá tým, že v základoch mení prístup ľudí k ľudskému životu, mení smerovanie spoločnosti. A ak je manželstvo základnou bunkou spoločnosti, potom sexuálna jednota je prameňom kultúry. Ak je orientovaná smerom k láske a životu, buduje kultúru lásky a života. A ak je orientovaná proti láske a životu, buduje kultúru využívania a smrti. Ak nič nekontroluje život pri jeho prameni, potom život nie je kontrolovaný ničím.

Antikoncepčná kultúra je kultúrou bez budúcnosti. Je to kultúra, ktorá pomaly a isto pácha samovraždu. Ľudia potrebujú poznať pravdu o našom stvorení na obraz Boží a o našom povolaní milovať tak, ako miloval Kristus. Katolícka cirkev svetu túto zvesť ponúka. Je len na nás, či ju prijmeme alebo zavrhneme.

MUDr. B. Vaščák, Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.