Október – mesiac úcty k starším, mesiac ruženca


S odstupom času a s pribúdajúcim vekom sa na toto ročné obdobie dívam inak. Dokonca si myslím, že je to jedna z najkrajších časti roka. Vzduch v záhradách je nasýtený vôňou zrelých jabĺk a hrušiek, zem vydáva svoje plody, celá príroda hýri pestrými farbami a človek môže len žasnúť nad Božou múdrosťou – ako zariadil ten kolobeh okolo nás a nad štedrosťou – koľko darov nám ponúka ako pastvu pre telo aj pre ducha. Len nie všetci ľudia sú dostatočne vnímaví a vďační. Často sa nevieme zastaviť a aspoň pokochať sa krásou, ktorou sme obklopení.

Iste bol múdry ten človek, ktorý navrhol alebo ustanovil, aby bol mesiac október mesiacom úcty k starším. Žiadny iný mesiac v roku starobu nevystihuje lepšie. Človek žne plody svojho života a práce, ohýba sa pod ťarchou rokov ako stromy pod ťarchou plodov, v tvári sa mu zračí pestrosť prežitého – popri slnečných dňoch prekonal aj dni nepohody. Má v sebe múdrosť a zrelosť skúseností. Vážme si svojich starých rodičov, učme sa od nich, nezabúdajme na nich. Urobili pre nás veľa a zaslúžia si našu pozornosť, lásku, úctu a vďaku.

V októbri by sme mali častejšie rozjímať aj nad ružencom, lebo je to mariánsky mesiac. Skúsme spomaliť a stíšiť sa v modlitbe a rozhovore s našou Nebeskou Matkou. Ona nás posilní, pochopí, prednesie naše bolesti a prosby svojmu Synovi.

Skončil mesiac, ktorý bol mesiacom ruženca, v ktorom sme intenzívnejšie prežívali spojenie s Pannou Máriou. Hovorí sa, že keď na mori zavládne búrka a loď je na pokraji katastrofy, posledným prostriedkom k jej záchrane je vyhodenie všetkého cez palubu. Toto však nemusí byť len metafora zo života námorníkov, ale je to situácia Cirkvi a kresťanov. Niekedy je potrebné zbaviť sa všetkého toho balastu a zaťažujúceho neporiadku. Čo si však máme nechať? Evanjelista Matúš píše: „Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a (toto) všetko dostanete navyše.“
Čo je to Božie kráľovstvo a ako ho nájsť? A kde ho máme ísť hľadať? Joachim Meisner hovorí, že odpoveď na tieto otázky nám môže dať ruženec. Na konci ruženca je kríž, ktorý tvorí zároveň i začiatok ruženca. Na tomto mieste sa modlíme vyznanie viery. To je celá naša vierouka. Sv. Tomáš Akvinský hovorí: „Kríž je kniha, ktorú nikdy neprestaneme študovať.“ A sv. Bruno dal napísať na bránu svojho kláštora: „Kríž stojí, zatiaľ čo svet sa otáča.“

Potom sú tu tri malé zrnká, modlíme sa o tri božské čnosti – vieru, nádej, lásku. To je celé učenie nášho života, Boh viac neočakáva. V ostatných zrnkách nachádzame celé evanjelium – vtelenie Božieho syna a Jeho narodenie z Márie Panny, Ježišovo utrpenie a smrť, a konečne tajomstvo vzkriesenia a nášho vlastného naplnenia. V ruženci je celá katolícka viera.

Kto sa modlí ruženec, cíti to, čo prežívali na ceste do Emauz učeníci: „Či nám srdce nehorelo, keď s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ Srdce horiace pre Krista je nádej sveta. Svet nepremieňajú teórie, ale horiace srdce. Modlime sa sv. ruženec, či už v rodinách alebo vo farskom spoločenstve, aby sme spoznávali základy svojej viery a toto poznanie aby zapálilo srdce každého z nás. Prajem vám všetko dobré, pokojnú a peknú jeseň!

spracoval Ján Velčok, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.