Aj takto by sme mohli pomenovať náš domáci cintorín. Je vizitkou našich veriacich, ktorí sa oňho vzorne starajú. Tu sú pochovaní naši najbližší – rodičia, bratia, sestry alebo aj naše drahé ratolesti, ktorí nás predišli do večnosti.
Ale poďme trochu do histórie našej obce s otázkou, kde je prvý cintorín po vzniku našej obce a kde sú pochovaní naši praprapredkovia. Tí naši veriaci, ktorí už nosia pár krížikov na svojich pleciach, sa letmo pamätajú, že naša obec sa nachádzala v Pohlodove. Aj v súčasnosti sa tam pri poľnohospodárskych prácach vyorávajú rôzne opracované kamene, ako hovoria oráči z poľnohospodárskeho družstva. Nič o cintoríne v tejto lokalite sa nevie. Aj preto sa pýtame, kde je ten prvý cintorín? Nuž podľa nášho pamätníka Valenta Magdu a jeho záznamov by to malo byť miesto niekde nad poľnohospodárskym dvorom.
Prečo práve tam, to presne nevieme. Možnože budúcnosť to odhalí. Jedno je však isté, že aj v našej obci sídlili páni, ktorí mali sídla na Vyšnom konci a vlastnili veľké pozemky. Starali sa o to, aby aj kostol či cintorín boli v blízkosti ich obydlí. Na Vyšnom konci bývali ľudia, ktorí pracovali na ich pozemkoch, poväčšine to boli občania, ktorí bývali Zamostkom. Mali primitívne domy, ktoré boli pokryté slamou.
Prečo hovoríme o tejto lokalite a ako došlo k tomuto názvu? Títo veriaci bývali za potokom, s centrom dediny ich spájal drevený most cez potok, ktorý tam preteká. Tento most pozostával z pár pozdĺžnych a pár priečnych trámov, takých, aby sa dalo prejsť na druhú stranu. Tak vznikol názov Zamostom, Zamostkom alebo Zamoscikom. A tak ostal spomínaný názov Za mostkom.
Ale vráťme sa späť k spomínanej téme. O skrášľovanie nášho cintorína sa starajú všetci veriaci. Avšak o vstupnú bránu do tohto priestoru a zvlášť o kaplnku, ktorá je pred vstupom, sa stará jedna veľmi milá pani, ktorá má na svojich pleciach už osem krížikov. Je to pani Mária Jenčová, ktorú dobre poznáme pod prímením Županová. Jej najbližší hovoria, že budú v tejto tradícii pokračovať. Či to tak bude, ukáže čas.
Aj keď sa na spomínanom mieste zíde na Deň dušičiek veľa ľudí, ľudia známi aj menej známi, zachovávajú tam posvätné ticho a tak prejavujú úctu zomrelým. Nech odpočívajú v pokoji!
Všetkým, ktorí sa starajú o toto posvätné miesto, patrí úprimná vďaka.
Imrich Jenča, Víťaz