8. decembra cirkev oslávi sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Je to aj deň úcty k nenarodeným deťom.
A preto by som chcela všetky mamičky-čakateľky povzbudiť, že Božie plány s naším životom sa niekedy s našimi plánmi nezhodujú. Myslím si, že najvýraznejšie to žena precíti, keď neplánovane čaká dieťatko. Ja som to síce sama nezažila, ale stretla som sa s tým u iných dobrých kresťanských matiek. Každá takáto žena pozná tú búrku protichodných pocitov sprevádzajúcich neplánované tehotenstvo. Keď sa na tehotenskom teste objavia dve ružové vodorovné čiaročky a niet pochýb, že žena je v požehnanom stave, tvárou v tvár tejto nečakanej správe mnohé ženy urobia to, čo dospelé ženy robievajú, keď veci nejdú presne podľa ich predstáv – rozplačú sa.
Aj keď som presvedčená, že dobré katolícke ženy chápu, že ten krehký život, ktorý sa v nich rodí je jedinečná a vzácna bytosť, že tento nový život je skutočný dar od Boha, aj tak sa mnohé nedokážu ubrániť pocitom veľkého rozčarovania. Takýto skorý príchod dieťatka zmaril všetky ich plány, ktoré mali. Napr. „veď manžel chcel dokončiť štúdium na vysokej škole a nájsť si trvalé zamestnanie, ja som si chcela konečne oddýchnuť od materskej a ísť tiež zarábať pre rodinu a v lete sme chceli ísť všetci na dovolenku, atď., atď.“ A namiesto toho – tu to máš! Mnohé si povedia: „Prepadla som z veľkej životnej skúšky – z prirodzeného plánovania rodičovstva.“
Chcem povzbudiť všetky ženy, ktoré budú tieto riadky čítať, a ktorým sa to stalo, alebo niekedy stane. Len verte dokonalému Božiemu plánu a berte si za vzor Pannu Máriu. Neoddávajte sa sebaľútosti a neprepadnite pocitu viny za takýto svoj negatívny postoj k udalosti, ktorú Vaše srdce nazýva šťastím.
Nebojte sa, Boh Vás zahrnie požehnaním, lebo sa Vám narodí najkrajšie a najpôvabnejšie dieťa, aké kedy videl svet. Pochopte, že Boh vám poslal práve toto dieťa, pretože práve ono má byť vaše. Nie nejaké iné, ktoré by ste počali o rok, či o dva.
Takýto šťastný koniec však aj tak nevymaže zložité pocity, s ktorými zo začiatku žena prijíma hlásiaci sa život. Neplánované tehotenstvo prináša so sebou priam explóziu citov.
A nemusí to byť len vaše prvé tehotenstvo, ktoré vás zaskočí, môže ním byť aj ďalšie, keď už máte doma na starosti kŕdlik detí. Možno nebudete dvakrát nadšená, keď zistíte, že bocian má opäť namierené do vášho domu. A možno vás zaskočí pocit viny, že ste sa hneď na začiatku nepotešili. Je to celkom prirodzené, že sa žena pri takejto neočakávanej správe, ktorá znamená zmenu celého jej života, trochu zarazí. Ani uvedomenie si, že každý začínajúci sa život je nenahraditeľným darom od Boha, vás niekedy neochráni pred mnohými ľudskými reakciami („videli ste, ona je už zas tehotná…“) a pri myšlienke na nové tehotenstvo niektoré ženy cúvnu. A je to to najhroznejšie, čo môžu urobiť. Bože, prosím, veľmi prosím, nedopusť, aby sa vraždili nenarodené deti v lonách svojich matiek. Nič strašnejšie už ľudstvo nemohlo vymyslieť. Atómová bomba, ani vojny, zemetrasenia, či povodne sú ničím oproti týmto strašným vraždám, ktoré sa denne v nemocniciach dejú po celom svete.
Behá mi mráz po chrbte, keď som dnes v televíznych novinách počula správu o tom ako 17-ročná študentka donosila zdravé dieťa, porodila ho na záchode a vyhodila von oknom. Ako strašne vtedy krvácalo Ježišovo Božské srdce…
Ženy, vyslovenie myšlienok a obáv spôsobených nečakaným tehotenstvom, by vo vás nemalo vyvolať pocit viny. Veď aj Ježiš Kristus prežíval – v tú noc pred umučením – obavy a hrôzu. Nie preto, že by chcel plniť inú ako Božiu vôľu, ale jednoducho preto, lebo pred sebou videl kríž a desil sa bolesti.
My ľudia si často namýšľame, že máme najvyššiu moc nad svojím životom, ale náhle a nečakané tehotenstvo nám pripomína nepríjemnú pravdu. Nie sme tu pánmi. Niekedy je najťažšie modliť sa slovami Otčenáša: “Buď vôľa Tvoja…“ a pritom to naozaj myslieť úprimne. Bojíme sa, že sa Božia vôľa nebude zhodovať s našou vlastnou. Zabúdame, že keď nás Boh poveruje nejakou úlohou, súčasne nám posiela aj milosti, aby sme ju zvládli.
Preto, keď si budete klásť otázku: „Dokážeme prijať dieťatko, prvé dieťatko, druhé a ešte ďalšie? Verte, že na túto otázku Boh už pred vekmi povedal svoje „ÁNO“!
Martina Gondová, Víťaz