Vidím slnko na oblohe,
vysoko je veru hore.
Koľko sily musí mať
a celý svet ohrievať.
Aj keď sa občas
za mraky schová,
no svoju tvár
ukáže nám znova.
Ako ťažko
by sa nám žilo,
keby slnko nesvietilo.
Nech aj medzi ľuďmi
slnka lúče prenikajú,
nech sa všetci
veľmi radi majú.
Radi sa navštevujte,
rodinné vzťahy
stále utužujte.
Veď, čo si človek
môže priať,
ak sú spolu
sestra, brat.
Švagor či švagriná,
buďte ako jedna rodina.
Na tom
unáhlenom svete
čas rýchlo plynie,
veď to dobre viete.
A tak užime si
slnka lásky,
nech nám nič nerobí
na čele vrásky.
Pozri sa tam
na oblohu
a za všetko
poďakuj sa Pánu Bohu.
Marta Pacovská, Široké