Kríza, ako slovo je v dnešnej dobe veľmi „populárne“. Odhliadnuc od významu jeho obsahu, skúsme sa nad ňou zamyslieť. Ponúkam vám dva pohľady na krízu a jej dôsledky. Tieto dva pohľady, ktoré sú časovo posunuté skoro o jedno storočie majú však jedno spoločné – morálne hodnoty ako východisko z krízy! Zhodujú sa že, bez morálnej obrody nás samých, bez zmeny nášho myslenia a bez zmeny našich pohľadov na hodnoty, ktoré zostavil náš Stvoriteľ, východisko z krízy neexistuje!
Vo svete vládne kríza. Vraví sa o nej ešte aj dnes na prahu nového roka. Kríza, tá ekonomická. Ale je jediná? Azda niet človeka, ktorý by sa na prelínaní starého a nového roka nezamýšľal nad svojou minulosťou, ale aj budúcnosťou.
Najprv k tej minulosti. Vy starší si istotne pamätáte na časy, kedy boli dlhé rady pred obchodom na citrusové plody, jeden druh jogurtov, fronty na bicykle (vtedy bol hit bicykel značky Favorit). Vrcholom zábavy bol magnetofón Tesla a auto bolo azda v každom piatom dome. Dnes je to posunuté kdesi inde, kdesi vyššie. Máme počítače s internetom, maličké mobilné telefóny s farebným TFT a digitálnym fotoaparátom, MP3 prehrávače, USB kľúč, doma domáce kino – dnes bežné veci. Ale došli sme až do takej situácie, že napr. ak sa nám pokazí mobilný telefón, tak potrebujeme nový, lebo život bez telefónu si už nevieme predstaviť. Alebo ak sa nám pokazí počítač, tak potrebujeme nový, lebo si povieme, že bez internetu sa nedá žiť.
A tak doba, v ktorej žijeme, vychováva z ľudí konzumentov tovaru a život premenila na nenásytnú kultúru prepychu. A sme pri koreňoch ekonomickej krízy. Ľudia chceli čím ďalej, tým vyšší štandard (samozrejme, že nie všetci), chceli tie najmodernejšie výdobytky doby a pritom sa nezamýšľali, či na to majú alebo nie. Samozrejme, že existuje systém pôžičiek, a tak si mnohí na uskutočnenie vyššieho štandardu peniaze požičali. Odrazu sa zistilo, že peňazí v bankách niet. Tie vyhlásili bankrot, náväzne nato začali padať firmy, menšie aj väčšie, dokonca aj gigant a ťahúni štátnych ekonomík. A napokon prišla kríza, tá ekonomická, o ktorej sa vraví už viac ako rok.
Ale, dovolím si povedať, že nie je jediná. Ak sa opäť zahľadíme do minulosti (10-15 rokov naspäť), tak prídeme k tomu, že čím ďalej, tým viac prichádza aj kríza spoločnosti a v spoločnosti konkrétnejšie kríza morálky a hodnôt.
Dnešná doba človeka vtiahla nielen do konzumizmu, ale aj do liberalizmu. Žije sa v mene tzv. slobody, v ktorej je všetko dovolené. A tak v dnešnej dobe stretneme deti vo veku 13,14 rokov nad ránom na ulici, ktoré sa práve vracajú z diskotéky, dnes nájdeme 13,14- ročné deti, ktoré to na Silvestra preženú s alkoholom, nájdeme 15-ročného chlapca, ktorý to preženie s drogami. Už nehovorím o veciach, ktoré v minulosti boli tabu. V liberalizme je teda všetko dovolené. Aj to, čo je nemravné, podáva sa ako povolené, pričom sa argumentuje rôznymi právami a osobnými slobodami. V takto vytvorenom svete sa všetko duchovné a to „božie“ vytráca a podáva sa ako zastaralé, nemoderné, kdesi zo stredoveku, atď. Vravím si, že aj to je kríza, kríza jednotlivcov utvárajúcich spoločenstvo. Kríza morálky a tých pravých, duchovných hodnôt. A práve táto kríza je ešte závažnejšia.
Možno si povieme, že sa to k nám po nežnej revolúcii dostalo a prišlo tak tichučko, že sme to ani nezbadali. Po nežnej revolúcii začali k nám prúdiť také výrobky a reklama bola, vlastne aj je taká úderná a taká silná, že človek jej podľahne a tým pádom pomaličky a tichučko sa z neho stane veľký konzument. Programy a filmy v televíziách, články v časopisoch sú také úderné a silné, že človek im podľahne a stáva sa z neho liberál. Veď dnes napr. film, ktorý televízia dávala v minulosti v neskorých večerných hodinách s hviezdičkou, si môžu pozrieť deti o 15:00 hod. popoludní. Dnes sa pred obrazovkou uznávajú a uctievajú tí, ktorých voláme celebrity alebo smotánka. Dokonca sa nám predkladajú ako vzory, teda akoby nám podsúvali mienku, že aj my takí chceme byť. Sú aj takí ľudia, ktorí nemajú problém priznať sa pred obrazovkou k homosexualite, k drogám, k rozvodom z banálnej príčiny, k neviazaným vzťahom, k interupciám a predkladajú to ako „normálne“ a „samozrejmé“ veci, ktoré vraj dnes patria k životu. Obdivujeme zabávačov, ktorí hrubosťou, vulgárnosťou a perverzitou reprezentujú krásu a šťastie života a pritom sa zabúda na čestných a obetavých ľudí. Tí sa do popredia dnešnej spoločnosti len ťažko prebijú, dokonca sa odsúvajú.
Samozrejme, že nie každý podľahne sile konzumizmu a liberalizmu, sile, ktorá degraduje u ľudí morálku a pravé hodnoty. Našťastie sú medzi nami aj takí, ktorí si to čestne držia a stále žijú. Ako to robia? Často hľadia na Boha, počúvajú Jeho slová a vo svojom živote s ním kráčajú. Viac sledujú život Krista a snažia sa mu pripodobniť. Aspoň tá snaha tam je. Aj Cirkev vždy hlásala pravdu a bránila pravdu a tým aj bráni človeka, jeho hodnoty, jeho život. Robí to tým spôsobom, že ohlasuje Krista.
Každý míňajúci sa rok je pre nás výzvou, aby sme prehodnotili svoje konanie, svoje kráčanie, či to dobre idem, či to dobre žijem a pod.
Ekonomická kríza vraj sa už pomaly dvíha a analytici predpovedajú lepší vývoj. Môžeme to povedať aj o kríze morálky a hodnôt? Dvíha sa k lepšiemu?
Ak sa má aj ona dvíhať k lepšiemu, tak sa musí začať nie od národa, ale od jednotlivca, ktorý tvorí národ. Preto každý deň nového roka je pre nás príležitosťou k zmene.
Peter Juhás, kaplán