Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Život nás učí, že manželská láska je základným kameňom každého života. Neplodnosť je veľkým a skutočným problémom, ktorý v posledných rokoch veľmi narastá. Dnes existuje veľa bezdetných manželstiev. Reakciou na neplodnosť je stále rastúci a nekontrolovaný priemysel technológií asistovanej reprodukcie.
Hoci túžba prekonať neplodnosť je bezpochyby legitímna, treba zohľadniť niekoľko dôležitých morálnych princípov. Aj keď je túžba mať deti sama o sebe dobrou a nutnou potrebou manželov, neospravedlňuje však ľubovoľný spôsob získania dieťaťa. Napríklad únos dieťaťa je zlý bez ohľadu na to, ako veľmi manželský pár po dieťati túži. Podobne je podľa učenia Cirkvi zlé aj „vyrábanie detí“ pomocou technologických postupov. V oboch prípadoch ide o dobrý cieľ (túžba mať dieťa), ale je zvolený zlý prostriedok.
Trýzeň a veľkú bolesť neplodných párov nesmieme nijako ignorovať. Ale pri laboratórnom generovaní ľudského života je v stávke omnoho viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Učenie Cirkvi o odmietaní určitých technológií asistovanej reprodukcie vyvoláva množstvo otázok a námietok.
Je potrebné, aby sme sa vážne zamysleli nad položenými otázkami a následne nad dopadom svojich odpovedí:
1. Sme pánmi ľudského života?
2. Je dieťa Boží dar?
3. Môžeme dar vyžadovať?
4. Majú manželia právo na deti za každú cenu?
5. Majú manželia vôbec nejaké právo na deti?
6. Môžeme slobodne určovať, čo je dobré a čo zlé?
7. Je účelom Božích prikázaní priniesť nám šťastie alebo nám v šťastí brániť?
Cirkev by protirečila sama sebe, keby neučila o nemorálnosti niektorých spôsobov generovania života. Učenie Cirkvi o technológiách asistovanej reprodukcie je jednoducho povedané druhou stranou mince učenia o kontrole počatia. Zatiaľ čo antikoncepčné metódy kontroly počatia oddeľujú sex od detí, mnoho technológií asistovanej reprodukcie oddeľuje deti od sexu.
Vytrvalosť v zastavaní sa významu lásky, života a manželstva, významu, prečo sme boli stvorení ako muž a žena na Boží obraz vyžaduje, aby spojenie medzi sexom a deťmi, deťmi a sexom nebolo nikdy bez ohľadu na okolnosti a motívy prerušené.
Základný morálny princíp Cirkvi, ktorý sa týka technológií asistovanej reprodukcie, znie takto: ak daná lekárska intervencia asistuje manželskému objatiu pri dosahovaní jeho prirodzeného cieľa, môže byť morálne akceptovateľná, dokonca chvályhodná. Ak však nahradzuje manželské objatie ako prostriedok, ktorým je dieťa počaté, nie je v súlade s Božím zámerom pre ľudský život.
Oddelenie počatia od milujúceho objatia sa manžela a manželky vtedy nielenže podnecuje mnoho ďalšieho zla, ale aj protirečí dôstojnosti dieťaťa, dôstojnosti manželov a ich vzťahu a nášmu postaveniu stvorených bytostí. Teraz sa pozrime na každý z týchto problémov osobitne.
Podnecovanie ďalšieho zla: ako povedal Pán Ježiš, že „strom poznáte po ovocí…“ (Mt 7, 17-20). Oddelenie počatia od manželského objatia nemusí nevyhnutne spôsobiť nasledujúce zlá, v praxi k nim však častejšie vedie, ako nevedie: masturbácia ako spôsob získavania spermií, vytvorenie „nadpočetných“ ľudských životov, ktoré sú buď zničené potratom, zmrazené pre „ďalšie použitie“, alebo ďalej cielene pestované na lekárske experimenty.
Dôstojnosť dieťaťa: existuje síce mnoho spôsobov, ako môže byť dieťa počaté (manželské objatie, znásilnenie, smilstvo, cudzoložstvo či rôzne technologické procedúry), len jeden je však v súlade s dôstojnosťou dieťaťa. Veľká dôstojnosť ľudstva spočíva v našom stvorení na Boží obraz. Láska je naším počiatkom, povolaním a koncom. Z tohto dôvodu ľudská dôstojnosť vyžaduje, aby bolo dieťa počaté prostredníctvom toho aktu lásky, ktorý zobrazuje Boha. A tým je manželská láska a jej jednoznačným vyjadrením spojenie manžela a manželky v jedno telo.
Deti si od momentu počatia zasluhujú takú istú úctu ako všetci ľudia. Ich dôstojnosť je rovnaká ako dôstojnosť ich rodičov. Boli stvorené pre ne samotné, aby boli prijaté bez podmienok ako Božie dary. Túžba mať dieťa nie ako ovocie manželskej lásky, ale ako výsledok technologického postupu znamená zaobchádzať s dieťaťom ako s produktom, ktorý môžeme získať, a nie ako s osobou, ktorú milujeme. Produkty však podliehajú kontrole kvality.
Jediným spôsobom, ako zabezpečiť rešpektovanie dôstojnosti každého dieťaťa je zabezpečiť, aby manželia chápali a žili plný význam sexu a nikdy sa nesnažili získať dieťa mimo svojho spojenia. Ani jedno dieťa bez ohľadu na prípadné „chyby“ nemôže byť nechcené alebo nemilované, ak bolo ovocím jednoty rodičov na Boží obraz. Bezpodmienečná láska vždy plodí bezpodmienečnú lásku.
Dôstojnosť manželov a ich vzťahu: Kongregácia pre náuku viery hovorí, že ak má tvorenie ľudského života rešpektovať dôstojnosť nielen dieťaťa, ale aj rodičov a ich vzťahu, musí byť „plodom a symbolom vzájomného darovania sa manželov, ich lásky a vernosti“.
Technologické generovanie ľudského života jednoducho nie je manželské. Dieťa nie je ovocím manželských sľubov, ktoré sa stali telom. Dieťa je produktom technologického postupu, ktorý vykonala tretia strana, ktorá nemá s ich manželskou jednotou nič spoločné.
Manželia, ktorí použijú tieto procedúry, vedome alebo nevedome porušujú „áno“ svojich manželských sľubov. Manželské spojenie je hlboko osobná, sviatostná, telesná a duchovná skutočnosť. Manželia majú pri plodení detí jasné privilégium spolupráce s Bohom, avšak ako tiež stvorené bytosti nie sú pánmi života. Sú iba služobníkmi Božích zámerov. Technologické oplodnenie tomu protirečí, pretože vydáva život a totožnosť zárodkov do moci lekárov a biológov.
Predsa Boh stvoril sexuálnu jednotu ako sviatostný symbol svojho vlastného života a lásky a našej jednoty s Kristom. A preto, ak uprednostňujeme svoj plán pred Božím, pohŕdame Bohom.
MUDr. Blažej Vaščák