Dámy, mám pre Vás skvelú správu! Môžete si vybrať akékoľvek zamestnanie a byť čímkoľvek, pretože každá profesia je tu pre Vás. Neveríte? Len si prečítajte titulné stránky populárnych ženských časopisov. Nájdete v nich články s podrobným návodom, ako sa môžete (ale aj nemusíte) stať najlepšou manželkou, matkou či milenkou, najlepšou odborníčkou na krásu, či domácou paňou, politickou aktivistkou a už ani nehovorím o najštíhlejšej, najmúdrejšej, najsexi atď, atď… A to všetko bez toho, aby ste sa čo len zapotili, alebo si poškodili perfektnú manikúru na rukách.
Viem, že táto téma rezonuje v duši každej ženy. Dnešné ženy majú bohatý výber aktivít a viac príležitostí ako v minulosti, to je pravda. Moderná kultúra nás však vytrvalo presviedča, že žena sa môže rozhodnúť pre všetko a všetko aj stihnúť. A to v nás občas vyvoláva pocit neschopnosti, keďže my to všetko ani nemôžeme, ani nedokážeme. Nahovárame si, že sú ženy, ktoré to všetko skutočne majú a robia. No nie je to tak. Nájsť rovnováhu medzi takmer nekonečným radom povinností a našimi vlastnými potrebami býva neskutočne ťažké.
Môj najjednoduchší vzorec na takúto rovnováhu je: do stredu svojho života dosaďte Boha. Spoznajte svoje priority a potom sa pustite do každodenných úloh. To, čo Boh najviac očakáva od každého z nás na každom úseku života je radostná poslušnosť jeho vôli. To, že mladá rodina potrebuje takmer nepretržite vašu pozornosť, je jasná Božia reč. Hovorí Vám ako máte prežívať deň. Keď som sa raz rozhodla, že si niečo prečítam z duchovnej literatúry, v tú chvíľu, keď som otvorila knihu, môj jedenapolročný syn využil moju nepozornosť a hneď čosi vyparatil. Vtedy som pochopila, že je rozumnejšie knihu zavrieť. Veď viete ako to chodí, keď dieťa treba prebaliť, tak ho treba prebaliť, ak sa deti pobijú, žiada si to trest, keď batoľa spadne, treba ho utíšiť. A to práve teraz.
Väčšina mám, ktoré sú doma s deťmi, cíti rozpaky, keď sa ich niekto opýta na ich prácu. Odpoveďou býva, že sú „len mamy na plný úväzok“. Viem, že všetko čo robím pre moje deti, má väčšiu cenu než akékoľvek iné zamestnanie, v ktorom by som mohla byť užitočná pre spoločnosť. Ale predsa sú chvíle, keď sa v mysli túžobne vraciam k rokom v škole, či v práci a snívam o hmatateľnejšom úspechu. Ženy, a je ich väčšina, ktoré poznám v svojom okolí, nepatria medzi tie vyzývavé, sebecké ženy túžiace po kariére. Častokrát sú to ženy viery, hľadajúce to najlepšie pre svoje rodiny, aj za cenu veľkých osobných obetí.
Keď mala naša dcéra rok a sedem mesiacov, odišla som pracovať. Hoci ma práca bavila a moja mamka sa dokázala výborne o malú postarať, predsa mi pukalo srdce vždy, keď som od nej musela odísť. Nepracovala som pre osobné uspokojenie, ale pre nedostatok finančných prostriedkov, pretože sme v tom čase stavali náš dom. Nie vždy môžeme ovplyvniť svoje hmotné zabezpečenie, pretože žijeme v rôznych okolnostiach a každý z nás si nesie svoj kríž.
Niektoré matky sa obetujú tým, že ostávajú doma, iné tým, že chodia do práce. Viem len to, že ak dobrovoľne a s láskou prinášame obety a pracujeme pre dobro našich rodín, Boh nás za to požehná. Kristus nám vraví: „Ak pšeničné zrno nepadne do zeme a neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Kto miluje svoj život, stratí ho, a kto svoj život nenávidí na tomto svete, zachráni si ho pre večný život“ (Jn 12,24-25).
Som šťastná, že som spokojná v úlohe manželky a matky na plný úväzok. Páči sa mi táto tichá služba, ktorou ma Boh poveril a som hrdá na to, že som nenahraditeľným, i keď často neviditeľným srdcom nášho rodinného života. Tak ako kedysi moja mama, pred ňou jej mama a ako toľké mamy na celom svete i ja teraz stojím v kuchyni pri sporáku a okolo mňa plynie život našej rodiny. Pridám zeleninu do polievky a priviniem si moje najmenšie k sebe. Materstvo vo všetkých jeho podobách je skutočne úctyhodné povolanie a som rada, že ho môžem žiť.
Martina Gondová