Tento rozhovor som nahral pri návšteve v Hanušovciach nad Topľou pri príležitosti narodenín nášho prvého víťazského pána farára Juraja Riška.
Sme na fare v Hanušovciach nad Topľou u duchovného otca Juraja a využívam príležitosť jeho 40. narodenín, aby som sa spýtal:
Čo je u kňaza 40 rokov?
Pri gratuláciách k tomuto jubileu bolo povedané, že už končí ten bezstarostný vek a že začína vek zodpovednosti, takže asi tak to cítim. Bude treba si po týchto oslavách viac uvedomiť, že človek je už na hranici stredného veku. Aj keď mne stále tá myšlienka chodí po rozume byť stále mladý, večne mladý duchom, lebo fyzickou stránkou človek už nebude môcť byť stále mladý, ale duchom byť mladý. To je refrén z piesne jednej hudobnej kapely ešte z mojich mladých liet: „… chcem byť stále mladý, večne mladý – „i wont to be forever young“. Takže toto ma oslovuje v týchto dňoch. Ale beriem, že aj deň narodenín je taký istý ako všetky dni pred ním i po ňom v tom zmysle, že každý deň je príležitosťou, v ktorej nám dáva Boh dar života. Využiť naozaj ten dar tak, aby človek sám cítil, že nepremárnil šancu, ktorú mu Boh dal.
Poznáme vaše pôsobiská – Víťaz, teraz Hanušovce. Je rozdiel pôsobiť v menšej farnosti resp. na dedine a v meste? Je to rozdiel pre kňaza?
Určite, že je rozdiel. Myslím si, že aj tie mentality aj oblasti sú naozaj rôzne, je cítiť rozdiel. Pohľad ľudí na veci je iný na dedine a iný v meste. Je to druhé mesto vo vranovskom okrese, ale predsa je to ešte klíma, povedal by som, v určitom zmysle dedinská. Ľudia sú tu prisťahovaní z dedín, takže aj pohľad na život, na svet je iný ako možno vo väčších mestách, ktoré sú v diecéze. Takže je to špecifické v Hanušovciach aj tým, že sú tu viaceré vierovyznania, je to veľmi pestré. Je tu aj rómska komunita, ktorá je svetlou výnimkou oproti iným miestam, kde žijú Rómovia. Tuná vidno, že je v nich aj čosi pozitívne. Keď sa s nimi dlhšie pracuje, tu kňazi už desaťročia, ovocie je naozaj vidieť. Predsa len je zmysel práce a pastorácie medzi Rómami, myslím tu konkrétne na Hanušovce.
Keď sa vám niečo nepodarí, resp. nie že sa nepodarí, ale keď si niečo naplánujete a nevyjde to, porovnávate to s prvým pôsobiskom?
Človek sa asi tomu neubráni. Samozrejme, že určité porovnania sú, ale snažím sa vnímať tie možnosti, ktoré sú a čo môžem v danej situácii na danom mieste urobiť. Od samostatného účinkovania ako farára snažím sa dôverovať v Božiu prozreteľnosť, že Boh riadi veci. Niekedy to naše ľudské je nedokonalé a nedokážeme urobiť tak, ako by si človek myslel, že by bolo dobré. Bohu nič nie je nemožné. Hlavne cez modlitbu a dôveru, že Boh veci riadi a zariadi, tak sa aj podarí urobiť niečo, čo možno spätne človek hodnotí, že to bolo nad jeho ľudské sily.
A ako sa Vám tu pracuje s mládežou? Vieme, že vo Víťaze ste spolupracovali s mládežou – bol tam zbor, bolo to živé. Ako sa Vám darí tu, je to iné? Je mládež v meste iná?
Asi nie. Hovorí sa, aj cez ten historický pohľad, že mládež je vlastne vždy tá istá, rovnaká svojimi názormi v určitom zmysle. Našiel som tu už určité veci rozbehnuté, myslím že som prišiel už do „rozbehnutého vlaku“. Môj predchodca, ktorý tu bol 13 rokov, bol veľmi horlivý, aktívny. A ja som začal z tej strany ako vo Víťaze – viac prejsť do oblasti modlitby a adorácie. Je tu skupinka mladých, zbor, ktorý myslím, že sa drží, pokračuje aj cez adorácie. Obdivujem mladých ľudí, že v dnešnej dobe, keď vieme, že mladí ľudia sa častokrát chcú dať ohlušiť decibelmi a neviazanou zábavou, vedia v piatok ostať po svätej omši. Máme aj naozajstné talenty – v hre na gitaru, husliach, flautu, sú schopní zaspievať a zahrať veľmi pekne, čiže na povzbudenie aj ostatných ľudí. Snažíme sa. Aktivity sú bežné, máme rozbehnutú Dobrú novinu, nejaký výlet, tábor v lete, mládež má stretnutia s pánom kaplánom. Predsa len, kaplán je mladší, jeho kontakt s mládežou je bližší.
Prešli sme takým hodnotením. A čo pohľad do budúcna? Na začiatku ste spomínali, že prichádza vek zodpovednosti. Máte svoj plán alebo to ostane na Božej prozreteľnosti?
Asi hej, nerobím si nejaké extra plány, snažím sa žiť dnešok. Dnes sa tým nezaoberám, nerobím si nejaké vízie a plány. Uvidíme, čo budúcnosť a Božia prozreteľnosť pripraví.
Čo Vás najviac posilňuje pri duchovnej práci?
Je to moja osobná modlitba, modlitba Cirkvi a potom svätá omša, vlastne aj adorácie, ktoré mávame. Máme tu adoračné spoločenstvo, aj ľudia cítia, že keď adorácia z nejakých príčin nie je, tak im chýba. Toto aj mňa posilňuje v kňazskom živote. Adorácia je aktuálna v tomto Roku kňazov cez príklad Jána Vianneyho.
Chcel by som nadviazať na Jána Vianneyho. Čo prináša kňazovi Rok kňazov? Je pre Vás kňazov jeho vyhlásenie povzbudením?
Áno. Zaspomínal som si, že som čítal jeho životopis „Aj diabol pred ním kapituloval“ a aj pohľad na jeho život. Keď som mal prvú kázeň v seminári ako diakon, takže už oficiálnu kázeň, vtedy som použil príklad toho kňaza, že aj diabol pred ním kapituloval, je to zhrnutie života toho kňaza, svätého kňaza. Kiežby to o každom kňazovi bolo možné raz povedať, že aj diabol pred ním kapituloval. Že to nie je ľudský výkon, ale to je naozaj Božia moc, ktorá sa prejaví aj cez kňaza, ktorý nie je dokonalý. Má svoje slabosti, ale cez Božiu milosť môže naozaj prekonať aj toho protivníka, ktorý zlo v dnešnom svete tak šíri. Naozaj bojovať proti zlu je vlastne úlohou kňaza, čiže v tom vidím aj ja svoje naplnenie a povolanie.
Chceli by ste ešte niečo odkázať čitateľom Spektra?
Teším sa, keď sa mi dostane do rúk nové číslo. Pozriem sa a v spomienkach sa vraciam. Vidím, že farnosť žije, že veriaci naozaj majú možnosti rozvíjať ďalej duchovné dary, ktoré Boh dáva aj cez službu kňazov. Kňaz je naozaj nástrojom Božej milosti kdekoľvek. Takže také povzbudenie možno prežívať cez vieru. Nedať sa znechutiť, nedať sa premôcť zlom, ale naozaj s vierou premáhať všetko, čo by nám chcelo cestu k Bohu zahatať. Dosiahnuť vlastne cieľ nášho života – to večné šťastie aj v dnešnom zhone za bohatstvom, za slávou a vecami, ktoré človeka môžu uspokojiť len do času.
A ešte pozdrav.
Chcem pozdraviť duchovného otca Olivera a poďakovať mu i za spomienku na deň mojich narodenín. Ďakujem všetkým za pozdravy, ktoré mi adresovali rôznou formou, lebo kňaza vždy poteší spomienka veriacich z bývalej farnosti. Je to povzbudenie aj pre mojich terajších farníkov. Ešte raz ďakujem všetkým a prajem všetko dobré. Pokoj a dobro!
Ďakujem za rozhovor.
pripravili: M. Magda a M. Gondová