Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Na našej planéte nie je jediný človek, ktorý by existoval proti Božej vôli. V okamihu, keď sa stretne spermia s vajíčkom, dokonca aj keď sa to udeje v Petriho miske, je tam prítomný Boh, aby stvoril nesmrteľnú dušu. Ale aj keď Boh chce, aby technologicky počaté deti existovali a dovolí im, aby ich existencia začala týmto spôsobom, neznamená to, že chce, aby sme tieto technológie používali. Podobne Boh chce aj existenciu detí počatých pri znásilnení (ak by to nechcel, neexistovali by), pre nás to však neznamená, aby sme znásilňovali. Všetky tieto deti v sebe síce nesú Boží obraz a treba ich milovať a zaobchádzať s nimi ako s každou inou ľudskou bytosťou, ani jedno z nich však nebolo počaté v akte, ktorý je obrazom Boha. Toto však pre nich je a navždy zostane nespravodlivosťou.

Na tomto mieste sme konfrontovaní s mystériom Božej interakcie s našou slobodou. Boh nezasahuje do našich rozhodnutí konať hlúpo. Ak by to robil, upieral by nám našu slobodu. (Akým úžasným darom a akou zodpovednosťou je naša sloboda!) Božou prirodzenosťou je však tvoriť dobro aj v zlých rozhodnutiach, a to aj najväčšie z možných dobier – novú ľudskú bytosť. Znamená to, že by sme mali konať zlo, aby mohlo vzísť dobro? Ak by sme to robili, podľa sv. Pavla je naše odsúdenie spravodlivé (porov. Rim 3, 8).

Zdravie, telesná kondícia a život sú zapísané do nášho najvlastnejšieho bytia ako súčasť pôvodného Božieho plánu. Choroba, slabosť a smrť sú následkami porušenia, ktoré priniesol prvotný hriech. Boh ich dovoľuje, ale ako také si ich neželá. Za predpokladu, že použité metódy samy o sebe sú dovolené, ak použijeme medicínsku vedu a technológiu na záchranu života alebo obnovenie zdravia, konáme v plnom súlade s Božím plánom. V týchto prípadoch nekonáme ako páni ľudského života, ale ako Bohom ustanovení správcovia. Podobne, keď pomáhame manželskému spojeniu dosiahnuť jeho prirodzený cieľ, konáme ako správcovia, ktorí obnovujú Boží plán. Akonáhle však nahradíme Boží plán a snažíme sa vnútiť počatie, prekračujeme hranicu medzi správcom a pánom, medzi tvorstvom a hraním sa na Boha.


Neplodnosť je isté telesné postihnutie. Hľadanie spôsobov, ako ju liečiť, je chvályhodnou službou mnohým manželským párom, ktoré neplodnosťou veľmi trpia. Ale existujú limity, pokiaľ možno zájsť. „Cirkev je zo všetkých prvá, ktorá chváli a odporúča používanie ľudského rozumu v diele, ktoré človeka, obdareného rozumom, tak úzko spája so svojím Stvoriteľom. Tvrdí však, že sa to má diať pri zachovaní poriadku, ktorý stanovil Boh“ (encyklika Humanae vitae).

Ak použijeme inteligenciu na to, aby sme asistovali manželom v ich manželskom spojení, aby dosiahlo svoj prirodzený cieľ, vtedy konáme ako správcovia Božieho plánu a v súlade s poriadkom, ktorý ustanovil. Akonáhle však nahradíme manželské spojenie ako spôsob počatia, konáme mimo Božieho poriadku.

V skutočnosti iba pri asistovaní manželského styku môžeme hovoriť o reálnej liečbe neplodnosti. Ak nahradíme manželské objatie niečím iným, chorobu tak neliečime, iba ju obchádzame. Boží poriadok nie je svojvoľný. Je mienený pre naše dobro a náš zisk. To, že Boh dovolí niektorým smilníkom a cudzoložníkom počať a súčasne dovolí, aby milujúci sa manželia trpeli neplodnosťou, je mystérium (tajomstvo). Kto to môže pochopiť? Obe situácie však umožňujú zúčastneným, aby sa obrátili k Bohu a odovzdali mu seba samých.

Božie cesty nie sú nijako našimi cestami. „Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú Božie cesty vysoko od našich ciest.“ (pozri Iz 55,9). Preto dôverujme mu. To nás učil aj Pán Ježiš. On sám sa cítil na kríži opustený Bohom (pozri Mk 15,34). Ale aj v tej najtemnejšej hodine dôveroval. A jeho zmŕtvychvstanie svedčí, že tá dôvera nebola márna.

„Pane, pomôž mi dôverovať ti v mojom živote v každej situácii, a to aj vtedy, a hlavne vtedy, keď veci nerozumiem. Daj mi milosť uveriť tvojmu prísľubu priniesť dobro z každého utrpenia a sklamania, ktoré si v mojom živote dopustil. Amen.“
Pre Boha, ktorý je čistý duch, ktorý je láska je to láska naozaj duchovná (1 Jn 4,8). Ľudské bytosti však nie sú čistými duchmi. Sme telesné osoby. Sú to naše telá, v ktorých a prostredníctvom ktorých sme obrazom Boha a zdieľame jeho lásku s druhými. Tento fakt nie je nikde zobrazený lepšie ako vo vyjadrení lásky, jedinečnej pre manželstvo: spojenie manžela a manželky v jedno telo.

Manželia, ktorí sa uchyľujú k takýmto technologickým procedúram, to môžu robiť preto, že chcú dieťa, ktoré by milovali. A ak sa to dieťa počne, môžu ho skutočne milovať. Ale bez ohľadu na to, ako veľmi si chceme myslieť, že to je možné, žiadna mentálna gymnastika alebo prianie nemôže vyňať „duchovnú lásku“ z ich tiel a preniesť ju na procedúru lekárov a vedcov. Faktom ostáva, že pôvod tohto dieťaťa nie je vo vtelenej láske rodičov, ale je výsledkom odosobnenej technologickej procedúry.

A tu je priestor na naše zamyslenie.

MUDr. Blažej Vaščák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.