Mesiac: január 2011

– 12.12. – deti z Dobrej Noviny sa zúčastnili tzv. vysielacej sv. omše vo Vranove nad Topľou, kde sa stretli s pomocným biskupom Stanislavom Stolárikom.
Účasť: 400 koledníkov zo 17 farností. Svätú omšu slávil košický pomocný biskup Stanislav Stolárik, ktorý povedal, že „Ján Krstiteľ ohlasoval Ježiša Krista, bol odmenený väznením a smrťou, aj nám sa môže dostať nie príjemného prijatia, ale aj tak sa to oplatí robiť a naša obeta sa zmení na radosť tým, že pomôžeme deťom v Afrike“. Vyzval deti, „aby boli poslami Ježiša Krista, aj keď ich nebudú chcieť všade prijať“.

– 25. – 26. 12. – slávili sme sviatky pokoja – Narodenie Božieho Syna; na oslavu narodenia Ježiša Krista pri jeho kolíske spievali deti z materskej škôlky a deti Dobrej Noviny koledovali ako je zvykom po našich domoch

– 31. 12. 2010 – 1. 1. 2011 – bilancovali sme starý rok a priali si do nového roka

– 6. 1. – požehnávanie nových príbytkov

– 9. 1. – nedeľa Krstu Pána – ukončili sme vianočný čas

-re-

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.

Kresťanská rodina si zakladá svoj život a svoju nádej na viere, že Boh prebýva v kruhu rodiny. Je to Jeho prítomnosť, ktorá veci a vzťahy podstatne mení.

Prikázania a zásady rodinného života, ktoré sa nachádzajú vo Svätom písme sú správne. Rodina predsa patrí Bohu. On ju stvoril a preto On aj určuje jej vnútornú štruktúru. Boh dal každej rodine ciele a úlohy. On dovolil, aby manželia mohli žiť spolu. Je to pre Božie účely. Stávame sa súčasťou Božieho plánu. Každá domácnosť v prítomnosti Boha je Božou domácnosťou. Kresťanská rodina je stvorená k Božej sláve a cti. Ľudské šťastie je len dôsledkom.

Kto za hlavný cieľ rodinného života pokladá vlastné šťastie a pohodlie, ten nikdy nepochopí Boží plán pre manželstvo a rodinu, pretože nechápe podstatu a základnú štruktúru rodiny. Boh je ten, ktorý vždy povzbudzuje náš unavený rodinný život. Musíme si uvedomiť, že to nie je naše manželstvo, ale Jeho. To nie je náš domov, ale Jeho dom. Ani naše deti nepatria nám, ale Bohu. Aj naša rodina nie je naša, ale rodina Božia.

Ak je skutočne Ježiš Pánom našej rodiny, bude jeho vplyv zrejmý všade – od bytového zariadenia až po letnú dovolenku. Ak priznáme, pravda, že jej jadro prechováva niečo tajomné, podivuhodné a že je stvoriteľským dielom Božím.

Kresťan je človek žijúci s Kristom. Tajomstvom kresťanskej rodiny je prehĺbiť vzťah svojej rodiny k Ježišovi Kristovi. A preto niet rodinného problému, ktorý by sa nedal riešiť z tohto hľadiska. Veď náš Pán žije.

Ako prehĺbiť vzťah rodiny
k Ježišovi?

1. Uskutočňujme Boží poriadok doma – to súvisí s rozličnými vzťahmi a rôznym postavením údov rodiny (hlava – údy).

2. Život v Ježišovej prítomnosti – je to dobrodružstvo, ak sa vystaví človek aj doma neviditeľnej Ježišovej prítomnosti.
Pritom sa stále viac rozvíja naša schopnosť vnímať Božie pokyny. Máme sa snažiť poznávať Božiu cestu a Jeho vôľu. Táto druhá časť je dôležitejšia, ale je najprv potrebné uskutočniť v praxi Boží poriadok, ktorý vytvára Božie prostredie a ovzdušie, čo je vlastne život rodiny podrobený Božiemu poriadku. Tak má aj Duch Svätý možnosť konať svoje dielo.

B – Boží poriadok je poriadok autority a zodpovednosti jeden za druhého. Boh zariadil rodinu tak, že sú v nej „hlavy“. Každý úd rodiny žije pod autoritou hlavy, ktorú mu určil Boh. „Hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy je muž.“ (1 Kor 11,3).

Kristus je hlava muža a je aj Pánom rodiny.

Muž je hlava ženy a zároveň najvyššia autorita pre deti.

Žena je mužova pomocnica = druhá autorita pre deti a zároveň srdce rodiny.

Deti sú pod autoritou oboch rodičov a poslúchajú oboch rodičov.

Muž žije pod Kristovou autoritou – jemu zodpovedá za vedenie a starostlivosť o rodinu. Žena žije pod autoritou svojho manžela – zodpovedá mu za vedenie domácnosti a starostlivosť o deti. Deti žijú pod autoritou oboch rodičov, ale v podstate má autoritu nad deťmi muž = otec. Matka používa svoju autoritu len v mužovej neprítomnosti, v zastúpení. To má veľký praktický význam pre vzťah matky k deťom. Boh má pre rodinu jasne ohraničené obrysy autority a zodpovednosti. Tento poriadok má byť zrejmý pre oboch manželov od samého počiatku. Každá odchýlka od Jeho vôle má za následok znetvorenie rodiny. A preto zvlášť v dnešnej dobe je potrebný návrat k Božiemu poriadku.

Boží poriadok pre manželov: nie je nikde vyjadrený zreteľnejšie a jednoduchšie ako v prvom komentári Svätého písma o vzťahu medzi mužom a ženou: „Preto muž opustí svojho otca a svoju matku, priľne k svojej manželke a stanú sa (budú) jedným telom.“ (Gen 2,24). Boh stvoril človeka ako muža a ženu. To je základný rys jeho stvoriteľského poriadku. Boh stvoril človeka na svoj obraz. Nestvoril iba muža, lebo vedel, že tu ešte čosi chýbalo! Boh povedal: „Učiním mu pomoc, ktorá by bola jemu roveň“ – podobnú bytosť – ženu a tým to bol celok! Muž a žena vstúpili do manželstva, čím bol zjavený Boží ideál úplnosti.

Všeobecne sa dá povedať, že je Božím úmyslom, aby každý človek dostal svojho partnera pre manželstvo. Potvrdzujú to dokonca i štatistiky. Na svete je zachovaná približná rovnováha medzi počtom mužov a žien. Po vojne býva mužské pohlavie silne zredukované. Ale deje sa niečo mimoriadne – v nasledujúcej generácii sa rodia prevažne chlapci. Tak tomu bolo aj po vojne v Európe. Počas jednej generácie sa počet mužov a žien znovu vyrovnal. Je preto veľmi potrebné navrátiť sa k živej viere v našich rodinách.

Aké máme prostriedky k navráteniu živej viery?

1. Spoločná modlitba rodičov a detí.

2. Trvalý sviatostný život.

3. Pravidelná nedeľná účasť na bohoslužbách, aj cez týždeň.

4. Čítanie Svätého písma a rozjímanie, aj uskutočňovanie podľa rád.

5. Vzájomná komunikácia kresťansko-katolíckych rodín.

6. Jednoznačný postoj k životu v duchu viery.

7. Snaha o to, aby rodina bola „domácou Cirkvou“.

8. Spoluúčasť na budovaní cirkevného spoločenstva a služba (výuka+katechéza+spev+výchova+…).

Vo vzájomnom vzťahu máme cítiť krásu. Jeden pred druhým by sme mali cítiť najmä pokoru. A vždy by to tak malo byť. Máme sa navzájom podriaďovať jeden druhému. Pri pokore nejde len o autoritu a poslušnosť, ale ide skôr o vzťah plný lásky a úcty. V skutočnosti máme cítiť v istom zmysle pokoru aj pred inými (deťmi, rodinou, priateľmi, susedmi, spolupracovníkmi). Boh si želá, aby sme vstúpili do kruhu vzťahov Najsvätejšej Trojice. Boh si neželá mať otrokov svojej vôle, ale chce bratov a sestry, ktorí sa budú deliť o spoločný život s Ním.

Zrejme všetci chceme, aby sme sa navzájom milovali, aby sa mali radi navzájom manželia, rodičia a deti, či ľudia v akomkoľvek vzťahu. My muži považujeme za naplnenie nášho života dosiahnuté výsledky – tituly, domy a iný majetok, ženy zasa nachádzajú naplnenie vo vzťahoch, čo je pre nich prirodzenejšie.

MUDr. Blažej Vaščák

6. 1. – požehnávanie nových príbytkov

•

7. 2. – duchovná obnova ružencového bratstva s promótorom Š. Tyrolom, OP

•

14. 2. – šiestykrát sme putovali k sv. Valentínovi do Krížovian, kde nás sprevádzala Koinónia Jána Krstiteľa zo Zlatej Idky

•

13. 3. – výlet s deťmi Dobrej noviny do Vysokých Tatier

•

18. 4. – slávnosť udeľovania sviatosti birmovania 90 birmovancom pomocným biskupom Mons. Bernardom Boberom

•

1. 5. – odpust sv. Jozefa, robotníka; kazateľ ThDr. Gabriel Brendza, PhD., farár v Selciach pri Banskej Bystrici

•

8. 5. – šiesta púť Rádia Lumen do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove

•

12. 5. – začiatok rekonštrukcie fasády farského kostola sv. Jozefa, robotníka

•

16.- 23. 5. – púť z príležitosti Roku kňazov do Paríža, Arsu, Nevers a Benátok

•

30. 5. – 5 detí z Ovčia prijali prvýkrát Sviatosť Oltárnu

4. 6. – pomocný biskup Mons. Bernard Bober bol menovaný za nového košického arcibiskupa

•

6. 6. – 21 detí vo Víťaze na 1. svätom prijímaní

•

2. – 4. 7. – putovanie k levočskej Panne Márii

•

16. 7. – koniec prác na fasáde kostola sv. Jozefa, robotníka vo Víťaze • taktiež úprava sokla sanačnou omietkou na kostole sv. Barbory v Ovčí a zasklenie okien nepriehľadným sklom

•

24. – 26. 7. – odpust sv. Anny v Kluknave

•

1. 8. – požehnávanie áut z príležitosti sv. Krištofa, patróna šoférov

•

28. 8. – sv. omša na Sľubici, 70 rokov Jozefa Gregu

•

8. 9. – odpust na Doline pri kaplnke Narodenia Panny Márie

•

3. 10. – poľovníci sv. omšou na Doline si uctili svojho patróna sv. Huberta • putovalo sa aj na odpust k Panne Márii Ružencovej do Obišoviec, arcidiecézna púť

•

12. 10. – zomrel kňaz a rodák z Víťaza Ladislav Franc, ktorý štyri roky pôsobil v našej farnosti ako výpomocný duchovný

7. 11. – kňaz Ján Knapík nás oboznámil s katolíckou televíziou LUX

•

27. 11. – vyhlásenie Roka sv. Ondreja v našej arcidiecéze

•

30. 11. – odpust sv. Ondreja na Vyšnom konci; kazateľ Mons Alojz Tkáč, poďakovanie za 20-ročné spravovanie našej košickej arcidiecézy

•

4. – 5. 12. – odpust sv. Barbory v Ovčí, kazateľ JCDr. Michal Jenča • tri nové sväteničky v kostole sv. Barbory

•

12. 12. – deti z Dobrej noviny sa zúčastnili sv. omši vo Vranove nad Topľou

•

31. 12. – ďakovná sv. omša za rok 2010

-re-

Boli pokrstení:

Marián Pokuta, nar. 19.4.2008 (Dolina);
Samuel Pokuta, nar. 22.1.2009 (Dolina);
Matúš Ján Kažík, nar. 13.3.2009 (Bratislava);
Alex Panterová, nar. 3.12.2009 (Víťaz – Manchester, Anglicko);
Nela Mária Pavlíková, nar. 8.12.2009 (Víťaz);
Barbora Balogová, nar. 16.12.2009 (Víťaz – Žilina);
Milan Holub, nar. 29.12.2009 (Dolina);
Nela Mária Ondášová, nar. 14.1.2010 (Víťaz);
Michal Mrňák, nar. 15.1. (Víťaz – Praha);
Jaroslav Pokuta, nar. 25.1. (Dolina);
Erik Jenča, nar. 30.1. (Víťaz);
Oliver Magda, nar. 3.2. (Víťaz);
Viviána Paula Jenčová, nar. 26.2. (Víťaz);
Liana Helena Andrejkovičová, nar. 15.3. (Víťaz);
Marek Holub, nar. 23.4. (Dolina);
Valéria Pokutová, nar. 31.3. (Dolina);
Anežka Lacková, nar. 7.4. (Dolina);
Melisa Helena Baluchová, nar. 20.4. (Víťaz);
Matej Magda, nar. 30.4. (Víťaz);
Sandra Mária Novotná, nar. 5.6. (Ovčie);
Samuel Horváth, nar. 16.5. (Dolina);
Fabián Lacko, nar. 7.6. (Dolina);
Noemi Kucharíková, nar. 9.6. (Víťaz);
Sarah Řeháková, nar. 26.6. (Víťaz – Hranice u Aše);
Ján Rusnák, nar. 9.7. (Ovčie);
Karina Bednáriková, nar. 28.7. (Víťaz);
Maxim Balucha, nar. 18.8. (Víťaz);
Filip Grejták, nar. 1.9. (Ovčie);
Nella Antónia Humeňanská, nar. 10.9. (Ovčie – Košice);
Jakub Janovický, nar. 11.9. (Ovčie – Stupava);
Nikola Uličná, nar. 20.9. (Víťaz);
Dárius Magda, nar. 27.9. (Víťaz – Chorvátsky Grob);
Lukáš Hudák, nar. 5.10. (Víťaz);
Andrej Rafael Kuruc, nar. 3.11. (Víťaz);
Lukáš Lacko, nar. 5.11. (Víťaz);
Šimon Javorský, nar. 18.11. (Ovčie – Prešov).

Zosobášili sa:

23.1. Ján NOVOTNÝ (Víťaz) & Mária BARANOVÁ (Ovčie);
1.5. Marek ULIČNÝ (Víťaz) & Júlia KROKUSOVÁ (Víťaz);
15.5. Martin MASKAĽ (Kluknava) & Monika BALOGOVÁ (Víťaz);
29.5. Lukáš MIŠENKO (Lažany) & Miroslava JENČOVÁ-BEDNÁRIKOVÁ (Ovčie);
19.6. Miroslav ŠTOFANÍK & Alena BALIOVÁ (Levice);
17.7. Štefan LUKÁČ (Uzovský Šalgov) & Zuzana ULIČNÁ (Víťaz);
31.7. Rastislav JANUV (Víťaz) & Katarína BARANOVÁ (Ovčie);
8.8. Gregory GULIAN (Londýn) & Anna BALOGOVÁ (Ovčie);
14.8. Peter DŽALAJ (Ovčie) & Monika JACOVÁ (Ovčie);
21.8 Jozef LIPTÁK (Hrabkov) & Gabriela ŠOFRANKOVÁ (Hrabkov);
18.9. Roman POLANSKÝ (Bratislava) & Marianna ULIČNÁ (Ovčie);
18.9. Michal FEJA (Brno) & Marianna KOLLÁROVÁ (Ovčie);
25.9. Peter ČIGARSKÝ (Ovčie) & Mária KRÁĽOVÁ (Ovčie);
9.10. Martin KRAK (Pezinok) & Eva JURČIŠINOVÁ (Víťaz)

Predišli nás do večnosti:

13.2. Jozef Godla 87 r. (Ovčie);
18.2. Irena Jenčová rod. Pribulová 71 r. (Ovčie);
4.3. Jozef Jenča – Bednárik 65 r. (Ovčie);
9.3. Helena Pavlíková rod. Baňašová 82 r. (Víťaz);
14.3. Mária Uličná rod. Baranová 85 r.(Víťaz);
14.3. Margita Čechová rod. Novotná 79 r. (Víťaz);
23.3. Jozef Baloga 82 r. (Ovčie);
29.3. Alžbeta Kráľová rod. Balogová 93 r. (Ovčie);
30.3. Žofia Gregová rod. Bednáriková 64 r. (Víťaz);
10.5. Filip Nehila 70 r. (Víťaz);
11.5. Alžbeta Hudáková rod. Jenčová 99 r. (Víťaz);
14.5. Ambróz Baloga 63 r. (Ovčie);
28.5. Alžbeta Kočíková rod. Pribulová 83 r. (Víťaz);
8.6. Štefan Uličný 85 r. (Víťaz);
23.6. Margita Stašíková rod. Sirovičová 76 r. (Víťaz);
22.6. Eva Štofaníková rod. Miková 30 r. (Víťaz);
25.6. Sára Štofaníková 8 r. (Víťaz);
26.6. Matúš Uličný 78 r. (Víťaz);
3.8. Monika Krankotová rod. Blizmanová 48 r. (Víťaz);
16.9. Matej Galdun 85 r. (Víťaz);
16.9. Mária Čechová rod. Kollárová 68 r. (Víťaz);
28.9. Valentín Humeňanský 74 r. (Ovčie);
2.10. Marta Baranová rod. Sajdáková 48 r. (Ovčie);
6.10. Anna Sirovičová rod. Baluchová 65 r. (Víťaz);
12.10. Ladislav Franc, kňaz 69 r. (Víťaz);
20.10. Štefan Ondria 74 r. (Víťaz);
10.12. Andrej Januv 74 r. (Víťaz);
12.12. František Čech 98 r. (Víťaz);
14.12. Ján Iskra 84 r. (Víťaz).

-re-

Milí čitatelia, začal sa nový rok, preto vám chceme do jeho dní zaželať vytrvalú snahu o duchovný rozvoj, poznanie seba samého a chuť i silu „popracovať“ na sebe. Taktiež želáme veľa darov sv. Ducha, pomocou ktorých môžeme dosiahnuť svätosť, ku ktorej nás pozýva Boh. Nuž a o čom si pohovoríme začiatkom nového roka v našich článkoch? Radi by sme v dnešnom i nasledujúcich povedali niečo o strese.

Slovo stres často počujeme a používame. Ba dá sa povedať, že slovo stres sa stalo v dnešnom svete módnym. Niektorí ľudia si dokonca myslia, že prítomnosť stresu v našom živote je jasným znakom aktivity človeka a teda je neoddeliteľným znakom pracovitého človeka.

Na úvod našich článkov si vymenujme štyri hlavné omyly, s ktorými sa stres spája.

1. Prvý omyl spočíva v tom, že slovo stres príliš často spájame a používame v súvislosti so všetkými negatívnymi udalosťami nášho života. Všetko, čo v nás vyvoláva negatívne zážitky, voláme stresom. Avšak v skutočnosti nie všetky udalosti, ani tie nepriaznivé «spúšťajú» stresovú reakciu organizmu. Ak voláme stresom všetko, čo sa s nami deje v našom živote, tak zmenšujeme význam skutočného stresu. Ak sa zasa staviame k stresu ako k obyčajnému javu nášho života, potom berieme na ľahkú váhu negatívne následky, ktoré prináša.

2. Druhý omyl je nedocenenie negatívneho vplyvu stresu na organizmus. Spomínaná chyba logicky vychádza z prvej chyby: «Ak sa so stresom stretávam každý deň a dosiaľ sa s mojím zdravím nič vážne nestalo, potom to znamená, že stres nie je taký strašný…»

Avšak stres nemožno brať na ľahkú váhu! Prečo? Čo všetko sa v nás vtedy deje? Stres je v prvom rade fyziologická reakcia na vonkajšie pôsobenie, ktoré narúša stav rovnováhy nášho organizmu.

Ako to celé funguje? Informácia o stresovej udalosti postupuje do mozgu. Tam sa analyzuje. Potom sa do činnosti uvádza endokrinný a nervový systém a dochádza k týmto zmenám v našom organizme:

– zrýchľuje sa srdečný pulz, zväčšuje sa sila vypudenia krvi zo srdca, následkom čoho je zvýšenie krvného tlaku;

– zužujú sa krvné cievy v svaloch i pod kožou rúk i nôh a cievy srdca sa rozširujú;

– rozšírením bronchiálnych (prieduškových) trubíc, ktorými sa vzduch dostáva do pľúc a z nich aj vychádza, sa zväčšuje spotreba kyslíka;

– zrýchľuje sa celý metabolický proces, čo znamená, že všetko v organizme pracuje oveľa rýchlejšie;

– významné zmeny sú aj v žalúdočno-črevnom trakte – zrýchľuje sa pohyblivosť procesov, zmenšuje sa sekrécia (vylučovanie) slín, zväčšuje sa vylučovanie kyseliny soľnej v žalúdku;

– v krvi sa zväčšuje množstvo glukózy, voľných mastných kyselín, cholesterolu.

– atď.

Cieľom všetkých týchto fyziologických zmien je spustiť podľa možnosti rýchlejšie reakciu „boja či úteku“. Ide o prirodzenú reakciu pri stretnutí s nebezpečenstvom. Vlastná je všetkým živým tvorom na zemi: živočíchom i ľuďom. Kedysi v minulosti ak napr. človek uvidel vo svojej blízkosti leva hľadajúceho potravu, musel nevyhnutne rýchlo reagovať. Ten, kto nebol dosť šikovný a vrtký, aby ušiel, či silný, aby sa popasoval s dravcom, sa veru už o nič starať nemusel. Stal sa chutnou potravou leva. Teda v danom prípade bola reakcia boja či úteku nevyhnutná a jej rýchlosť i sila boli pre človeka životne dôležité.

Aj v dnešnom svete sú ľudia, čo podobne reagujú – poznáme informácie o hrdinských skutkoch vykonaných v extrémnych situáciách, napr. nejaký človek zodvihol auto, aby spod jeho kolies vytiahol dieťa.

Poďme však na oveľa jednoduchšie príklady reakcií boja či úteku. Predstavte si, že prechádzate cez ulicu. Z chodníka vstúpite na cestu a nevšimnete si prichádzajúce auto. Zrazu počujete, ako vodič na vás zatrúbi. Ihneď skočíte späť na chodník. Srdce vám však zrazu bije ako na poplach, zrýchlene dýchate, oblieva vás pot. Takýto je prejav reakcie boja či úteku, reakcia na stres. Zhrozili ste sa, že ste mohli skončiť pod kolesami auta. Vymenované fyziologické príznaky vravia, že vaše telo je pripravené k aktívnej a rýchlej činnosti – v tomto prípade odskočiť späť na chodník.

Avšak v našom dnešnom svete je oveľa viac stresových situácií, kedy sa boj či útek stanú neadekvátnym (nevhodným) spôsobom reakcie. Ide o všetky zložité a konfliktné situácie v ľudských vzťahoch: strach zo straty postavenia, podceňovanie sa, vyčerpanosť. Ak nás nadriadený zavaľuje prácou, tak vtedy reakcia boja či úteku nie je taktiež najvhodnejšia. Zvyčajne hľadáme druhý spôsob reakcie. Ale náš organizmus reaguje na danú situáciu ako vždy: zvyšuje sa krvný tlak, vyschne nám v ústach, dýchanie sa zrýchli, do krvi sa vylučuje cholesterol atď. Výsledkom dlhotrvajúcich či často sa opakujúcich stresových reakcií organizmu je nahromadenie tzv. „stresovej produkcie“, ktorá napokon vedie k rôznym ochoreniam. Vysoký krvný tlak prechádza do hypertenzie, z kyseliny soľnej sa v žalúdku tvorí jazva, cholesterol sa usádza na stenách ciev až dôjde k mozgovej porážke.

3. Tretí omyl spočíva v tom, že zvyčajne sa slovo stres spája len s nepriaznivými vonkajšími vplyvmi. Omyl – z hľadiska stresu priaznivá či nepriaznivá situácia nezohráva nijakú rolu. Organizmus reaguje na dobré, radostné udalosti (napr. povýšenie v práci, ktorému sa však budeme musieť prispôsobiť) z pohľadu fyziologickej reakcie rovnako ako na zlé udalosti, ako napr. prepustenie z práce, ktorému sa však budeme musieť taktiež prispôsobiť.

4. Štvrtým omylom je myšlienka, že je možné žiť aj bez stresu. Prakticky i teoreticky je to nemožné. Veď bez akýchkoľvek zmien sa nedá žiť! Navyše istá úroveň stresu je pre nás doslova nevyhnutná. Hovoríme o „optimálnej úrovni stresu“. Pretože každý z nás je jedinečný a neopakovateľný, tak aj spomínané optimum je pre rôznych ľudí rôzne. Málokto z nás chce mať od všetkého pokoj, aby v jeho živote sa nič nedialo. Ešte menej je tých, ktorým ide o zmenu a preto sa pre „vec“ boja vystaviť zoči-voči skúškam a ťažkostiam. Väčšina z nás však žije niekde medzi spomínanými krajnosťami. Je dôležité, aby každý z nás (berúc do úvahy čím kto je, aké skúšky v živote je ochotný podstúpiť, aké má životné ciele) bol schopný udržať si svoju optimálnu úroveň stresu, vďaka ktorej môže konať čo najefektívnejšie. Stres je totiž nielen obrannou reakciou ľudského organizmu, ale aj mechanizmom pomáhajúcim dosiahnuť úspechy v zložitých, nebezpečných a ťažkých podmienkach.

Hans Selye – vedec, ktorý sa začal venovať problematike stresu – pomenoval stres ako „chuť i vôňa života“. Našou úlohou je nevylúčiť ho zo svojho života úplne, ale nájsť optimálnu individuálnu dávku stresu.

Práve preto vám, milí naši čitatelia, povieme v nasledujúcich článkoch, ako stres zvládať.

Miroslav a Lilia, Sankt-Peterburg

Tak, a máme tu nový rok. 2011. Navonok celkom obyčajné štvorciferné číslo, no skrýva v sebe omnoho viac, ako len štyri číslice. Sú v ňom ukryté všetky naše plány, túžby a ciele, za ktorými sa v tomto roku budeme snažiť ísť.

Americký filmový režisér Woody Allen raz povedal: „Chcete pobaviť Boha? Povedzte mu o svojich plánoch.“ Život by bol bez plánovania totálnym chaosom. Človek si musí veci plánovať, bez toho by nemal žiadny cieľ. Chýbala by mu motivácia, bez plánov by nám chýbal ten dobrý pocit zvýšeného sebavedomia, keď sa nám podarí splniť všetko, čo sme si tak poctivo naplánovali.

Určite aj vy často používate slovo „keby“. Toto krátke slovo je na prvý pohľad síce len obyčajnou súčasťou našich viet, no skrýva v sebe obrovskú moc. Že sa to nezdá? Slovko „keby“ dokáže ovplyvniť sled udalostí a mnoho vecí by mohlo byť úplne inak. „Keby sme mali viac peňazí, kúpili by sme si nové auto. Keby sa jej podarilo zapôsobiť, dostala by to vysnívané miesto manažérky… alebo… Keby to auto nebolo havarovalo, mohli sme tieto Vianoce tráviť spolu…“

Lenže nie vždy je všetko v živote podľa našich predstáv a život sa, žiaľ, neriadi našimi pravidlami. Keď sa človek pokúša hrať hru so Životom, musí sa naučiť prehrávať. Nevyhrá aj napriek tomu, že to má čierne na bielom potvrdené v dennom horoskope. A tak slovo „keby“ ostáva už len akýmsi kľúčom k snom, bránou do sveta, kde sa naše predstavy stávajú skutočnosťou.

Aj keď sme už možno z rojčenia a snov vyrástli, stále máme nejaké plány a túžby. Človek by bol bez nich len figurínou, ktorá bezcieľne pláva životom. Chýbala by mu detská stránka vlastnej osobnosti. V každom z nás je totiž ukryté dieťa. Dieťa, ktoré síce netúži po najnovšej bábike či autíčku (ale proti gustu žiaden dišputát :o)), no má svoje priania a sny. Často sa však stáva, že sa naše priania vôbec nepodobajú skutočnosti.

Raz som sa na známej sociálnej sieti pridala k skupine ľudí pod názvom „Realita môže zničiť sen, tak prečo nemôže sen zničiť realitu?!“ Táto myšlienka ma zaujala. Núti človeka zamýšľať sa nad tým, čo chce v budúcnosti dosiahnuť alebo čo momentálne chce. Veď predsa veľa ľudí sníva o lepších podmienkach pre život, svetovom mieri či nezvyšovaní DPH-čka 🙂 Ale sú to iba sny…

Realita nás „z oblakov dostáva späť na zem“ krutým spôsobom. Snívame o svetovom mieri? Správy v televízii nás rady presvedčia o pravom opaku. Povstania, štrajky, vzbury či občianske vojny sú bežnou súčasťou reálneho sveta. Snívame o lepších podmienkach pre život? Tu sa dá odpovedať protiotázkou: Mali by sme snívať práve my? Veď máme skoro všetko potrebné. Všetko materiálne. Ale keď sa na glóbuse, mape či internete presunieme napríklad do niektorej z afrických krajín, uvedomíme si, že si ani nezaslúžime žiadať od života viac, než môžeme mať. Chudoba, hlad a bieda v týchto krajinách nás utvrdzujú v tom, že máme aj to, čo chýba v odľahlých kútoch sveta. Samozrejme, stále hovoríme o hmotnej stránke.

No jedno je isté. Sny a predstavy sú pre nás istou motiváciou. Predstavujú snahu meniť svet.

A aj keď narazíme na veľkú priepasť – rozdiel medzi našim zidealizovaným svetom a realitou – predsa je šanca niečo zmeniť. Zmeniť samého seba. Začať s najťažšou a zároveň najľahšou zmenou v spoločnosti. Prečo najťažšou? Lebo je síce ľahké zmeniť imidž – účes, oblečenie či spôsob líčenia, ale o to ťažšie zmeniť svoj postoj k životu a názory na hodnoty v spoločnosti. A prečo zároveň aj najľahšou? Lebo ak chceme meniť svet, stačí zmeniť seba. A popravde, v dnešnej dobe „kopírovania“, keď každý niekoho napodobňuje, sa dá ľahko ovplyvniť hoci aj najmenší okruh spoločnosti – rodina. Platí staré známe: „Život je ako hra. Nezáleží na tom, ako dlho trvalo predstavenie, ale na tom, ako dobre bolo zahrané.“(L. A. Seneca)

Ale aby sme sa vrátili na začiatok: je tu nový rok. Rok, ktorý síce (ako každý iný) určite nebude akceptovať žiadne naše zasnené predstavy o živote a ktorý nám zas po kúskoch odkryje reálnu stránku života, ale vytvorí priestor pre niečo nové, niečo, čo zostane v spomienkach či fotoalbume. Aj keď sa hovorí, že novým rokom sa nič nové nezačína…, len sa objaví to, čo sme v minulom roku prehliadli. Ale netreba sa zriekať predstáv a plánov, lebo aj vďaka nim môžeme cítiť, že život nie je možno aj napriek všetkému taký zlý a sny ho robia krajším a „znesiteľnejším“:)

Želám Vám, aby sa slovo „keby“ vo vašom živote vyskytovalo čo najmenej a aby sa všetky Vaše sny v tomto roku stali skutočnosťou…

Lenka Novotná, Víťaz

Vianoce a s nimi aj vianočné prázdniny ubehli závratnou rýchlosťou a ani sme sa nenazdali, už sedíme v našich starých známych školských laviciach.
Dúfam, že Vás darčeky pod stromčekom potešili a že ste si cez prázdniny oddýchli a načerpali síl do nového roka.

Toto obdobie je o to ťažšie, pretože sa blíži polročné vysvedčenie. Treba opraviť pokazené a nachytať lepšie známky pomocou vedomostí .
Želám Vám preto veľa chuti, aby ste tento polrok ukončili len s tým najlepším vysvedčením:)

Na spestrenie týchto pochmúrnych zahmlených januárových dní som pre Vás v tomto čísle pripravila omaľovánku a osemsmerovku 🙂

bunda, čiapka, čižma, čižmičky, fujavica, guľovačka, chlad, chmára, chumelí sa, inovať, kabát, korčule, kŕmidlo, lyže, lyžovačka, ľad, meluzína, mraky, mráz, naháňačka, overal, perina, rukavice, sane, sánkovačka, sánky, semiačka, sneh, snehobiely, snehová guľa, snehové delo, snehuliak, snežienka, sniežik, strom, sychravo, šál, vetrisko, vetrovka, víchrica, vietor, vločka, vtáčiky, závej, zima, zimisko, zimník, zimomriavky

__ __ __ __ __ __ __ __ __ NÁM __ __ __ __ __ __, __ __ __ __ __ __
__ __ __ __ __ __ __, __ __ __ __ __, __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __,
__ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __ __:

stránku pripravila: Lenka Novotná, Víťaz

Svata Barborečko, naša patronečko, kto tebe verne a spravodlivo služic budze, bez tebe zomierac nemože. Daj to, Pane Bože, aby sme bez tebe nezomierali, žebi sme še zo svojich hriechoch vispovedali a svati zachramen prijali. Jak tota ružička od Krista Ježiška v nebe vidata. Jozef Krista Pana pestuje a moja dušička še v mojim cele raduje, raduj še dušičko raduj až do večneho pokoja. Amen.

Keď Panna Maria pod križom stala, svata kref na ňu kapkala,
Synačku moj, kref tvoja,
ja som matička tvoja,
prehvar ku mne slovičko,
poceš moje šerdečko.

Jak by ja ku tebe neprehvarila, keď ja ce z mojima panenskima peršičkami karmila,
obrac še ku mne
svatym križom.
Kto še budze totu moju
modlidbičku modlic,
peklo budze mac zavrete
a nebičko otvorene.

V našej chiži štiri kuti,
v peršim kuce sam Kristus Pan
a na stretku chiži svata Anna
a pri dzveroch Panenka Maria,
jak oni še prežehnaju,
tak i my še prežehnajme.

Sami, ne sami
Kristus Pan medzi nami
s troma anďeličkami.

Jeden nam poscila,
druhi nas prikriva,
treci nas zobudza,
staňce že staňce do svateho koscela, koscel otvoreni,
krašňe zameceni
a kňaz služi omšu
za každu dušičku i za moju.

-re-

Žičenie mamke Márii Kočikovej, ktorá sa v decembri 2010 dožila, vďaka Bohu, 60 rokov života. Pri tejto príležitosti som o nej, jej živote napísala zopár veršov.

Vždy, keď sa ráno zobudím, ďakujem za dar života,
tiež pridám jedno „ďakujem“ za Teba mamka, aj ocka.
Dnes Tebe, drahá mamička, napísať zopár veršov chcem,
aj trocha zaspomínať, Tvoj príbeh rozpoviem.

Prišla si ako „poškrobek“ do sveta dospelého,
či benjamínom si Ty bola? v období trocha zlého.

No rástla si krásou tela aj Tvojej veľkej duše,
a za pár rôčkov prejdených stávaš sa matkou detičiek.
Za všetky štyri deti dnes vrúcne Ti, mamka, ďakujem,
aj naše piate dieťatko určite v nebi počuje.

Máme my za čo ďakovať Otcovi nášmu na nebi,
že máme skvelých rodičov a my, že sme ich deti.

Najprv v malom, teraz väčšom domčeku sme spávali,
a vždy s nami bok po boku stará babka bývali.
Žiť so svokrou, našou babkou desaťročia štyri,
dnes nevesta rýchlo zdupká, len sa za ňou dymí.

Keď sa prejdeš po Krompachoch, vždycky kričia bratia naši,
„šestričko jak še mace, moja žena zaše rodzi“.
Odrodila mnohé deti jak pôrodná babica,
dodnes pichá injekcie, prvá pomoc to Ovčia.

Hlas máš krásny ako zvon, aj v Ovčianke vedia oň.
Mamka spieva, kde len môže, to ju drží pri živote.
A tak z Krásy života prvé miesta priniesla.
Teraz spieva Pánu Bohu na choruši na oslavu.

Keď nespieva, perie, žehlí alby, rúcha, mnohé veci,
až je všetko požehlené, upratať tiež treba v chráme.

Ak však túžiš po oddychu, zatvoríš sa do chlieviku,
v ňom kozičky maličké kŕmiš, škrabkáš na líce.
Kozičky či jahniatka vždy Ťa veľmi potešia,
na jar zasa kačiatka, gazdiná si šikovná.

Tvoju lásku vždy cítili či už doma, či v maštali,
no hlbokú lásku máš ku ockovi v každý čas.
Mamka ľúbi ocka veľmi, stála pri ňom v každom boji,
ocko za to mamke vďačí, je pre neho vesmír celý.

Vážim si Ťa, mamka moja, že aj pri mne si vždy stála.
Teba s ockom veľmi ľúbim a ďakujem srdcom vrúcnym.
Prijmi babka za hrsť bozkov aj od Tvojich nezbedníkov,
vnúčence Ťa bozkávajú a pozdrav Ti posielajú.

Slávka K.

Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet,
aby sme skrze neho mali život. (1 Jn 4, 9)
Vianoce
nech rozmnožia našu vieru,
Vianoce
nech posilnia našu nádej,
Vianoce
nech roznecujú našu lásku.
Nech Vianoce
žijete aj v nastávajúcom roku.

Milostiplné a radostné VIANOČNÉ SVIATKY!
V novom roku 2011 veľa Božích milostí, zdravie, lásku, radosť, pokoj a porozumenie vyprosuje a želá
Jozef Šuppa, SJ.

Hodina už pokročila, tvorstvo zmĺklo v údive.
Veď Ten, čo Pánom všetkého je, prichádza k nám v nahote.
Panna čistá, nádej istá, spásu nesieš v živote.
Už len chvíľku – vraví anjel – a svet sa zrodí v novote.
Kristus Kráľ sa má narodiť, spása všetkých národov.
Poďme teda, presvedčime sa, že Boh je víťaz nad smrťou.

Rím 2010
Pane, Bože zástupov,
príď, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení!
(Ž 80)
Požehnané Vianoce prežité v Božej prítomnosti
vyprosuje Mons. V. Stahovec, riaditeľ CMU, Rím

-re-