EXERCÍCIE (XXIV. časť)

Aj keď si Pán už autora týchto exercícií povolal k sebe chceme dokončiť túto katechézu, ktorá určite slúži ako vodítko nášho duchovného života.


Ide o uzdravenie malomocných. Ježiš kráča z Galiley cez Samáriu do Jeruzalema, Samaritáni boli od babylonského zajatia v sporoch so židmi, odpadli od židovstva a zmiešali sa s pohanmi. Správali sa ako nepriatelia voči pútnikom z Galiley do Jeruzalema, ktorí radšej obchádzali Samáriu cez dolinu Jordána. Aj Ježiša raz takto odmietli (Lk 9,53). Malomocní, ktorí prichádzajú k Ježišovi, sú z rozličných strán. Bieda stiera nacionálne rozdiely.

Malomocní smeli vstupovať do dedín, nesmeli však do miest a už vonkoncom do svätého Jeruzalema. Nesmeli sa asi priblížiť k ľuďom. To bola obrana spoločnosti pred nezvládnuteľnou chorobou, aby sa nešírila, určitý druh karantény. Malomocní zostali teda stáť opodiaľ. Volajú na Ježiša a oslovujú ho nie výrazom Učiteľ, lež Pane, Majster. Tak ho doteraz volali apoštoli, plní obdivu nad jeho mocou, veľkosťou a zvrchovanosťou v každej situácii. Malomocní prosia o milosrdenstvo: „Zmiluj sa nad nami!“ Ježiš im káže ukázať sa kňazovi. Kňaz mal podľa predpisov (Lk 14,2) zistiť, či je niekto naozaj uzdravený a teda čistý. Majú poslúchnuť zákon. A malomocný Samaritán? Aj ten má poslúchnuť a tak nájsť uzdravenie. Spása prichádza od Izraela cez Ježiša aj k Samaritánom. K uzdraveniu došlo asi na ceste ku kňazovi. Jeden z uzdravených sa ihneď vracia k Ježišovi. Oslavuje Boha. Cez Ježiša pôsobí Boh! Uzdravený sa skláňa až na zem a vyslovuje pred Ježišom vďaku za tento Boží čin. Boh ho cez Ježiša uzdravil! Zjavila sa sila a Božia milosť. Ako neďakovať! Božia blízkosť, s akou sa ľudia stretávali v Ježišovi, pohýnala k výkrikom prekvapenia – tak volal otec zomierajúceho dievčaťa a mnohí iní. V Ježišovi sa stáva viditeľnou Božia sila i dobrotivosť! Ľudia ju priamo vidia, počujú, cítia a prežívajú.

Muž, ktorý sa vrátil k Ježišovi, nebol žid, bol to Samaritán. Ako na inom mieste milosrdný Samaritán svojou dobrotivosťou, tak tento šťastný muž svojou vďačnosťou je už na ceste k evanjeliu. Úprimná a ušľachtilá ľudskosť, spojená s vierou v Ježišovo slovo, je už cestou k evanjeliu a spáse. Takto sa dostáva evanjelium pomaly k pohanom.

Ježiš dáva najavo prekvapenie. Neočistilo sa ich desať? Dalo sa čakať že sa vrátia všetci a že cez Ježiša budú všetci ďakovať Bohu. Cez neho dostali dar a milosť, cez neho im bolo treba ďakovať. Ježiš je hlavnou osobou. V nijakom inom mene niet spásy. Uzdravení sa uzdravili cez Ježiša. Patrilo sa poďakovať cez neho. Bohu. Neprišli. Prišiel len Samaritán, cudzinec a takmer nepriateľ.

Židia neďakovali. Prijali dobrodenie ako samozrejmosť? Ako čosi, čo im Boh mal a musel dať? Rozhodne im v ich neschopnosti chýba čosi podstatné pre spásu: pokora a vďačnosť. Samaritán prijal uzdravenie ako ohromujúci dar: žeby hriešnici a pohania boli vnímavejší pre Božie dary a viac si ich vážili?…

† Ladislav Franc, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.