EXERCÍCIE (XXIII. časť)

Aj keď si Pán už autora týchto exercícií povolal k sebe chceme dokončiť túto katechézu, ktorá určite slúži ako vodítko nášho duchovného života.


Veľmi trápne bolo pre väzňov, keď ich prestali oslovovať ich vlastným menom a vyvolávali ich len ako číslo. Číslo 345751. Za číslom ako by sa celkom stratil človek, živá osoba. Z človeka sa stala vec, položka v inventári, otrok bez mena, bezprávna bytosť. Pracovalo číslo, v cele bolo číslo, manipulovalo sa s číslom.
V modernom živote sa aj mimo väzenia ujalo isté odľudštenie. Na úrade nezaváži, že ste tam osobne, to úradníka skoro ani nezaujíma. Zaujímajú ho vaše papiere. Bez nich sa s vami nebude ani rozprávať. Vaša legitimácia je dôležitejšia ako vy. Neuveria vám, ani že ste sa narodili, ak nemáte o tom papier. Všetko zverujeme papieru. A v sociálnom a hospodárskom živote? Hovoríme o človekovi ako o sile. Podnik potrebuje pracovné sily, robia sa nábory pracovných síl, hovorí sa o trhu práce, o pracovnom trhu. Vo verejnom živote sa zas hovorí o mase. Na námestí neboli vlastne ani ľudia, jednotlivci – bola tam masa. Spracúvame masy, už sme si na to zvykli.

Človek živý sa stráca v anonymite ako číslo, ako pracovná sila, stráca sa v mase. Takmer nik ho už nepozná po mene. Meno sa stalo menej dôležitým, a predsa, meno človeka je čosi podstatné. Podľa prastarého chápania meno nie je len označenie, ktoré niekto nosí, podľa ktorého ho možno poznať a odlíšiť od iných. Meno patrí akosi podstatne k osobnosti človeka. To, čo nie je pomenované, akoby neexistovalo. Kto nemá meno, akoby nemal ani tvár. Muž bez mena je bezvýznamný muž.

Vo Svätom písme sa predpokladá, že meno nejakej veci vyjadruje jej vnútro, jej podstatu, že to nie je čosi náhodné. Meno človeka má zodpovedať jeho vlastnostiam, jeho podstate, vyjadruje ho vnútro. Človek je to, čo vyjadruje jeho meno, V Písme sa na jednom mieste hovorí: „Nech sa môj pán netrápi pre toho naničhodného človeka, pre Nábala – veď je taký, ako jeho meno!“ (1 Sam 25,25) (pozn. Nábal – blázon).

Meno človeka je ako dvojník osoby. Kde je meno, tam je aj osoba, písmeno môže zastupovať osobu, „…počítajte všetkých mužov podľa počtu mien“ (Num 1,2). Meno je osoba. Tak sa v zjavení svätého Jána hovorí: „Jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám ho pred svojím Otcom“ (Zjv 3,5).

Ak si v tomto svetle všímame Ježišovu osobnosť, mnohé jeho slová a činy pochopíme oveľa hlbšie. V rozprave o dobrom pastierovi hovorí Ježiš o tom, aký je jeho vzťah k učeníkom a k ostatným ľuďom. Je to vzťah osoby k osobe. Dobrý pastier volá svoje ovce po mene. „Poznám svoje ovce a moje poznajú mňa“ (Jn 10, 14). Tento zdanlivý detail odkrýva celé Ježišove vnútro!

„Pane, ty poznáš svojich po mene! V tomto je celá tvoja mentalita, v tom je vyjadrená celá atmosféra života s tebou!“ Pre náhodného chodca alebo turistu, pre cudzieho človeka je stádo stádom, anonymná masa, všetky tváre sa zlievajú, všetky ovce sú rovnaké, ovca ako ovca. Pre pastiera? Každé je iné, každá sa odlišuje od všetkých, každá má vlastnú podobu a každá ma svoje vlastné meno. Dobrý pastier pozná presne každú svoju ovcu, pretože ich má všetky rád a ku každej má svoj osobitný a osobný vzťah. Ani jedna sa nestráca bezvýznamne v mase ako číslo, ako položka.

Pane, takýto osobný je tvoj postoj k učeníkom, k poslucháčom, ku každému, kto sa k tebe priblížil a uveril v teba! Každého poznáš po mene! Nielen ako živú bytosť, ani nielen ako človeka, nielen ako belocha alebo černocha, Európana alebo Ázijca, nielen ako Francúza, Rusa alebo Slováka, Ty poznáš každého ešte konkrétnejšie. Poznáš ho po mene a akú lásku vkladáš od samého začiatku do mena, ktorým oslovuješ človeka! Prvý raz stretáš Petra a hovoríš mu: „Ty si Šimon, syn Jánov!“ (Jn 1,42). Poznáš ho teda dôverne, aj s jeho otcovským menom! Hneď prvým oslovením si získaval; človeka, meno Šimon, vyslovené tebou, bude mať toľko odtienkov dôvernosti, bude vyjadrovať toľko jemných odtienkov priateľstva a láskavých vzťahov! Čo sa ti zdá, Šimon? Od koho berú poplatok alebo dary pozemskí králi – od svojich synov, a či od cudzích? Ale aby sme ich nepohoršili, choď k moru a hoď udicu!“ (Mt 17, 25). A to srdečné blahoželanie: „Blažený si, Šimon, syn Jonáša, lebo telo a krv ti to nezjavili…!“ (Mt 16,17)
Pane, ako dôverne a pritom slávnostne pred všetkými uisťuješ Petra, že budeš pri ňom aj v tvrdých skúškach! „Šimon, Šimon, hľa vyžiadal si vás Satan, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som prosil za teba…!“ (Lk 22,31). Ako z týchto slov, z toho dvojnásobného oslovenia cítiť, že chceš Petra natrvalo pripútať k sebe a povzbudiť ho, aby sa nedal znechutiť ani svojou slabosťou, ani svojim zaprením!


A akú lásku, i keď trocha zarmútenú, vkladáš do oslovenia v Getsemanskej záhrade: „Šimon, spíš? Ani jednu hodinu si nemohol bedliť?“ A tá nepochopiteľná výzva, ktorou ho chceš prebudiť, pripútať k sebe natrvalo, čakať od neho viac, než od iných, zveriť mu väčšiu zodpovednosť: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma väčšmi ako títo?“
Pane, v tomto oslovení Petra, v tomto mene Šimon, si ako dobrý pastier prezradil svoje vnútro, kus svojho srdca! Istotne nie náhodou si tak často vyslovil meno svojho najväčšieho učeníka! A taký istý vzťah si mal aj k ostatným a máš ho k nám všetkým. Aj iných si oslovoval po mene. V predvečer svojej smrti si dal cítiť Filipovi, aká hlboká je tvoja jednota s Otcom! V tvojom oslovení bolo toľko blízkosti: „Taký dlhý čas som s vami a nepoznali ste ma, Filip?“ (Jn 14,9). Ako by si bol chcel vložiť do týchto slov celú svoju ustarostenú lásku! A posledná výzva, posledné zaprisahanie zradcu, mocné a dôrazné, je zároveň aj výrazným blízkosti, cez ktorú sa má spamätať: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ (Lk 12,32).

A čo tie ostatné dôverné oslovenia ľudí ich vlastnými menami! Čo to muselo byť za zážitok, keď si ich ty sám oslovil ich vlastným menom? „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci“ (Lk 10,41). Opakuješ jej meno tak dobrotivo, ako by si jej položil ruku na plece a ako by si ju chcel priviesť k tomu, aby uvažovala spolu s tebou. Ešte aj mŕtvych oslovuješ po mene a počujú ťa!: „Lazár, poď von!“ (Jn 11,4). Obraciaš so na svojho starého priateľa, akoby bol v druhej izbe, tak ako si ho volal za života, keď si bol v jeho dome! A táto tvoja výzva mu vracia Život, tvoje slovo ho prebúdza k životu! Slovo dobrého pastiera preniká až za hrob!

Na samom konci sa deje zas čosi opačné. Hoci ty sám si už na druhej strane smrti, hoci si už dodýchal na kríži a plný slávy žiješ novým životom vzkriesenia, zachováš si zvyk oslovovať svojich priateľov ich menom. Začal si najprv neosobne. „Žena, prečo plačeš?“ Potom sa hneď obraciaš na ňu priamo a oslovuješ ju po mene: „Mária“ (Jn 20,15). To je čosi iné. Toto slovo je čosi strašne živé, oživuje a prebúdza, toto slovo obnovuje v Márii Magdaléne vrúcnosť vzťahu, tragicky pretrhnutú na kríži. Mária nebude môcť nikdy zabudnúť na prízvuk, s akým si vyslovil naposledy na tejto zemi jej meno! V tomto prízvuku spoznala nielen teba, Pane, lež celú tvoju dobrotivosť!

A potom neskôr? Ten istý hlas zaznie v Šavlových ušiach na ceste do Damasku – tvoj hlas, oslovujúci po mene: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (9,4). Aj jeho, hoci je nepriateľ, oslovuješ starostlivo po mene. Keď si ho ožiaril svetlom, keď si ho nechal spadnúť prekvapeného z koňa na zem, priťahuješ svojho nepriateľa dôverným oslovením po mene „Šavol“! Toto zdvojené Šavol, Šavol prenikne veľmi hlboko do jeho vedomia, vryje sa mu do pamäti i do duše a zostane v ňom navždy ako najpresvedčivejší dôkaz pre apoštola Pavla, ktorý bude stokrát pokorne opakovať veriacim v Efeze či Korinte živým slovom i vo svojich listoch: „Zamiloval si ma!“

Pane, zo všetkých týchto príkladov cítim, akú silu lásky dobrého pastiera si vkladal do slova, ktorým si po mene oslovoval svojich priateľov a nepriateľov! Teraz chápem, prečo si to vôbec zdôraznil, keď si vykresľoval pred apoštolmi obraz dobrého pastiera: „Pozná svoje ovce, volá ich po mene…“

To nebola maličkosť. Ty si to chcel zdôrazniť, to, že poznáš a oslovuješ svojich po mene, to je nielen znak priateľstva, to je aj znak sily, ktorú vlievaš do každého, koho takto dôverne oslovuješ. Akú premenu to spôsobilo, keď si ty niekoho oslovil po mene! U Lazára premenu zo smrti do života, u Márie Magdalény premenu srdca a duchovné znovuzrodenie u Pavla apoštola. Ty si si to všetko uvedomoval! Ty, Pane, si vedel, čo značí meno Človeka a čo značí osloviť Človeka menom! V tvojich očiach nebol človek číslo, ani pracovná sila, ani zrnko v mase. Pre teba bol človek živá osoba, živý Boží obraz, potenciálny boží syn, tvoj brat a sestra, tvoj možný spolupracovník, Člen tvojej veľkej rodiny, tvorca a budovateľ sveta a Čakateľ večnosti! Pre toto všetko si oslovoval ľudí po mene.

A aby si vyjadril, ako veľmi si vážiš naše mená, čo všetko majú vyjadrovať naše mená, ktorými nás oslovuješ, niekedy si slávnostne dal svojim priateľom ty sám nové meno, ktoré im zostalo potom natrvalo a ktoré s nimi prechádza až do tvojej večnosti. Svojim najmilším učeníkom si dal takéto nové mená, ktoré mali vyjadrovať ich premenu v novú osobnosť po stretnutí s tebou, ich nové poslanie: „Ty si Šimon, syn Jánov, budeš sa však volať Kéfas, čo znamená Peter“ (Jn 1,42).

Aj mne si dal takéto meno, nové meno, meno nového človeka, Človeka s novou vzkriesenou dušou. Dal si mi ho pri krste! Odvtedy ma ním oslovuješ. Pane, ty aj mňa voláš po mene! „Moje meno, to som ja sám, moje meno, to, ktoré som dostal pri krste, zostáva so mnou navždy, preto si nám aj povedal: „Radujte sa, že vaše mená sú zapísané v nebesiach“ (Lk 10,20), Pane, ty ma oslovuješ po mene každý deň. Ustavične ma voláš, aby si ma premenil zo smútku do radosti, obrátil, oživil a kriesil.

Oslovíš ma po mene aj na samom konci, keď budeš hovoriť: „Dobre, sluha verný…, vojdi do radosti! Oslovíš ma po mene, keď budeš hovoriť: „Poďte, požehnaní od môjho Otca?“ Pane, dodrž aj nad každým z nás uistenie, ktoré si dal každému svojmu priateľovi, keď si povedal: „Jeho meno nevymažem z knihy života, ale vyznám ho pred svojím Otcom“ (Zjv 3,5). A nech ani to nebude posledný raz, čo nás oslovíš ako dobrý pastier po mene!

† Ladislav Franc, Víťaz

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.