Čo musia mať manželia?
– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,
– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,
– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,
– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,
– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.
Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.
Boh ustanovil manželstvo a rodinu už pri samom stvorení. Boží plán s manželstvom a rodinou sa dotýka konkrétne muža i ženy v ich každodennej existencii. Žena má rovnakú dôstojnosť a zodpovednosť ako muž. Táto rovnocennosť sa jedinečne vyjadruje pri vzájomnom sebaodovzdávaní sa oboch partnerov a pri ich spoločnom odovzdávaní sa deťom, pri prijímaní detí a potom pri ich výchove.
Boh zjavil najvyššiu formu dôstojnosti ženy, keď sám prijal ľudské telo z Panny Márie, ktorú Cirkev uctieva ako Matku Božiu – novú Evu. Ježiš ukázal vysokú úctu voči ženám – nielen, že ho nasledovali, ale doniesli aj radostnú zvesť o jeho zmŕtvychvstaní ostatným apoštolom.
U žien treba doceniť ich manželské, materské a rodinné úlohy, ako aj verejné a ostatné povolania; zvlášť ich nenahraditeľný význam pri domácich prácach a výchove detí. To si vyžaduje, aby sme my muži mali v úcte ich osobnú dôstojnosť, aby sme si ich opravdivo vážili a milovali ich bez pretvárky a s úprimným srdcom, nielen pre svoje sebecké ciele a plnenie manželských povinností.
V manželskom a rodinnom spoločenstve je muž povolaný k tomu, aby prežíval svoj dar a úlohu manžela a otca. Muž má v manželstve vidieť Boží plán. Pravá manželská láska vyžaduje, aby muž mal hlbokú úctu k rovnakej dôstojnosti ženy. Svätý Ambróz hovorí: „Nie si jej pánom, ale jej mužom. Nebola ti daná za otrokyňu, ale za manželku. Opätuj jej pozornosť k tebe a buď jej vďačný za jej lásku.“
Láska k žene, ktorá sa stala matkou a láska k deťom sú pre muža prirodzenou cestou, aby pochopil a uskutočnil svoje otcovstvo. Treba stále zdôrazniť, že miesto a úloha otca v rodine a pre rodinu majú jedinečný a nenahraditeľný význam. Zo skúseností poznáme, že neprítomnosť otca v rodine vyvoláva duševné a mravné poruchy a značné obtiaže v rodinných vzťahoch. To isté sa deje v opačnom prípade, keď prítomnosť otca je ťaživá a násilná, zvlášť tam, kde si muž osvojuje mužské prednostné práva, ktoré ponižujú ženu a bránia rozvoju dobrých rodinných vzťahov.
Keď muž ukazuje a napodobňuje na zemi otcovstvo Božie, je povolaný, aby zaručoval rovnomerný vývoj všetkých členov rodiny. Zvlášť má veľkú zodpovednosť za život, počatý pod srdcom matky; ako aj starostlivejšiu spoluúčasť na výchove detí. Mal by vykonávať prácu, ktorá neohrozuje a nepoškodzuje pevnú súdržnosť rodiny, ale ju podporuje! Ďalej by mal vydávať živé svedectvo zrelého kresťanského života, v ktorom by uvádzal deti do živej skúsenosti s Kristom a s Cirkvou.
Úlohou predávania života je začlenenie sa do celkového poslania kresťanského života, ktorý nemôže dospieť ku vzkrieseniu bez kríža. V tejto súvislosti chápeme, prečo sa nedá z rodinného života vylúčiť obeta, ale naopak, treba ju prijať s ochotným srdcom, ak sa má manželská láska prehĺbiť a byť zdrojom vnútornej radosti.
„Bratia, vyznamenajte sa v diele lásky!“
Túto výzvu sv. Pavla apoštola vezmime si dnes ako výzvu všetkým mužom, aby boli ozajstnými hlavami rodín. Hovorí sa, že manželstvá vznikajú buď z lásky alebo z rozumu. Ale usudzujeme, že úspech manželstva od toho nezávisí. Rozhodujúce je, či v čase zasnúbenia majú obaja snúbenci pevnú vôľu založiť si trvalý manželský zväzok. Či sú ochotní a schopní opustiť svojich rodičov, kamarátov, partie a priľnúť k svojmu budúcemu manželskému partnerovi a zároveň vytvoriť jedno manželské telo.
Sv. Pavol apoštol (aj keď nebol ženatý) tento vzťah manželov vedel vyjadriť obyčajným a jasným spôsobom, keď povedal, „že hlavou ženy je muž a hlavou muža je Kristus“ (1 Kor 11,3). A na inom mieste (v liste Efezanom 5,25) hovorí, „že muži majú milovať svoje ženy, ako si Kristus zamiloval svoju Cirkev.“ Toto tvrdenie, že muž má byť hlavou ženy znie dnešnej mladej generácii priam provokačne. „Aká hlava? Rovnosť, vo všetkom rovnoprávnosť, tak to predsa má byť.“ Takto uvažujú mnohí, ktorým Sväté písmo nič nehovorí.
Autorka príručky „Malá škola lásky“ k tomu píše: „Súčasný mladík u nás nemá ani poňatia, čo znamená muž ako hlava. Od detstva sa totiž okolo vás, mládenci, točili samé ženy. Doma mamička, potom ženy v jasliach, škôlke, napokon aj v škole, teda všade samé ženy. Snáď až na základnej vojenskej službe ste stretli pár chlapov, ale veľmi vám to nepomohlo, pretože vojaci sú len vojaci a tam pocit ‚hlavy‘ mladý muž nezíska. Čo tým biblia sleduje, keď mužom – snúbencom ukladá, aby boli hlavou rodiny? Toto musí dnešný mládenec najprv poznať a postupne v sebe objaviť.“
Už z biológie vieme, že všetky orgány tela sú veľmi dôležité. Veď len keď chýba na nohe malíček, robí to problém pri stabilite, aj pri chôdzi. Ale telo má dve centrá, bez ktorých niet života. A je to hlava + srdce. Tam sa rodia myšlienky, radosť, strach, láska, nápady, ale aj hriech. Hlava vie o všetkom, čo robí telo. Hlava súhlasí, varuje, alebo niekedy „privrie“ oči. Ak má byť muž hlavou svojej ženy, potom sa tým nemyslí, že sa stane despotom, ktorý len rozkazuje, prikazuje a nechá sa obsluhovať. Naopak, tvoja žena má byť súčasťou teba samého. Jej radosti sú tvojimi radosťami, jej starosti sú tvojimi starosťami. Ako jej hlava budeš všetky jej ťažkosti nielen vnímať, poznávať, ale pracovať na ich odstránení.
Vzorom tvojej starostlivosti o ženu ti má byť Kristus a jeho starostlivosť o Cirkev. Keď sa pozrieš na Cirkev v priebehu stáročí, zistíš, že mu nebola vždy ideálnou „manželkou“. V rôznych dobách sa prejavovala všelijako – hádavo, apaticky, bojovne, ľúbezne, ziskuchtivo, ale aj zbabelo. Ale Pán sa nerozvádza. Vždy jej dáva dôveru, obetuje sa a znova ju posväcuje.
Aj ty v prvom roku manželstva spoznáš na svojej žene vlastnosti, chyby, ktoré si počas známosti nevidel, či prehliadol. Mnohí nezrelí a vystrašení mladí muži utekajú od ženy domov k mamičke. Ale ak si správny muž, budeš mať naďalej rád svoju ženu kvôli dobrým vlastnostiam, ktoré si si u nej obľúbil, keď si s ňou začal chodiť.
MUDr. Blažej Vaščák, Široké