Bolestný Ježišu, zmiluj sa nad nami!



Prichádza jar, všetko sa prebúdza k novému životu. Sú to pravidelné premeny času, všetko zo zeme pučí, tešíme sa na teplejšie počasie. Fašiangy boli v cirkevnom roku najdlhšie, navštívili sme svojich priateľov a známych, na chorých sme nezabudli, navštívili sme ich, porozprávali sa, povzbudili ich do života, aby Pána Ježiša prosili za zdravie a každý deň prežili v láske trpezlivosti.

Nastala pôstna doba, kedy sa máme zamyslieť a vstúpiť si do svedomia, čo robíme zle, aby sme Ježišovi nepriťažili krížu, ktorý nesie za nás z lásky, ale odľahčili ho našimi skutkami a našou pokorou.

Na Popolcovú stredu na sv. omši sme dostali znak kríža na čelo, že sme prach a na prach sa obrátime. Z lásky k Pánu Ježišovi sme zachovali prísny pôst a uvedomili si našu dočasnosť na tomto svete. Viera v Pána Ježiša Krista dodáva zmysel nášmu životu a istotu. Každý z nás máme chyby, máme si to priznať a kajať sa. Ponorme sa do Ježišovho utrpenia, úzkosti, ako sa krvou potil, bol bičovaný, tŕním korunovaný, niesol kríž, ukrižovaný, na dreve kríža za živa pribitý. A to všetko z lásky k nám, za celý svet.

Prosme ho, aby nám odpustil všetky hriechy, lebo ho veľmi milujeme a cítime tú bolesť s ním. Na krížovej ceste pri každom zastavení prežívame veľký smútok. Trikrát si padol a vždy si vstal, Šimon z Cyrény ti pomohol niesť kríž, lebo ho prinútili. Šiel veľký zástup ľudí a plakali. Ježiš sa obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale sami nad sebou a nad svojimi deťmi.“ Panna Mária stala pri kríži, no Ježiša neopustil ani učeník Ján, Mária Magdaléna, Mária Kleofášova. Keď Ježiša zložili z kríža do lona jeho matky, „ľúbala“ mŕtve telo svojho syna. Milovala ho a vo svojom srdci prežívala veľkú bolesť.

Slávili sme aj sv. Jozefa, ženícha Panny Márie. Boli sme na slávnostnom odpuste v Prešove vo františkánskom kostole. V kázni nás povzbudil duchovný otec Hillár Jozef Štefurik, ktorý bol tajne ukrývaný na Floriánovej ulici v Prešove. Hovoril, že aj jeho mamka bola väzení, lebo ukrývala kňaza. Cez okno vo väzení videla kostol, modlila sa a prosila Boha, aby jej požehnal syna a stal sa z neho kňaz. To sa aj stalo , aj brat sa stal kňazom. Povzbudil nás, aby Kristus bol uprostred našich rodín, vtedy tam bude láska.

Mária Tobiášová, Ovčie

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.