Nie, nebojte sa, ľúbostné príbehy o neopätovanej láske sa písať nechystám. Ale určite viete, že 25. marec je dňom počatého dieťaťa. A aj keď už je tento deň za nami, chcem vo svojom článku poukázať na jeho zmysel a posolstvo. Nie je to totiž len obyčajný deň, určený na to, aby zaberal miesto v kalendári alebo na to, aby nám ako každý iný pracovný deň priniesol viac povinností…
Život každého z nás sa začal počatím. Nasledovalo 9 dlhých mesiacov plných obáv a strachu, potom mamine bolesti, až kým sme sa prvýkrát nepozreli na tento svet vlastnými očami. Zázrak dosiaľ nepochopený vedou. Nestačia len učebnice biológie či presné výklady lekárov alebo vedcov.
Odkiaľ sme? Prečo sme? Aké máme poslanie? Kto nás sem poslal? Je veľa otázok. Na niektoré odpovede vieme, pri iných sa len domnievame. Ale život každého človeka je zázrak, ktorý je potrebné chrániť. Či už pred narodením alebo po ňom.
V dnešnom svete, kde je už interrupcia bežnou záležitosťou vykonávanou ako vytrhnutie zuba v kresle zubného lekára, je to o to dôležitejšie. Každý človek má predsa právo na to, aby sa na tento svet mohol pozrieť. Aj keď si veľakrát myslíme, že v súčasnosti už niet čo obdivovať. Vraždy, vojny, podvody, nespravodlivosť… S týmto všetkým nás každý večer oboznamuje denná tlač či spravodajstvo v televízii.
Ale predsa je tu ešte tá „ružovejšia“ stránka života. Všetko má predsa aj svoje pozitíva.
Deti, ktorým nebolo dovolené sa narodiť, nikdy neuvidia dúhu, nebudú si môcť upiecť v piesku koláče a svet môže takýmto zjavne ľahkým, no krutým spôsobom prísť o budúcich lekárov, profesorov či ľudí s významným prínosom pre ľudskú spoločnosť.
Každý človek bol predsa na tento svet poslaný ako bytosť, s ktorou má Boh plán. Veľký plán. A čo robíme my?! Jednoducho mu ho prekazíme.
Veď to poznáte – tie nervy, keď si všetko poctivo naplánujete a niečo(alebo niekto) vám vaše plány prekazí. Iste, môžete povedať, že sa vám Boh mstí. Veď platí staré známe: Človek mieni, Pán Boh mení. Ale vedzte, že to tak nie je. Boh presne vie, čo je pre nás najlepšie a ak sa mu naše rozhodnutia nepozdávajú, musí nás nejako varovať.
Ale pred čím varujeme Boha my? Tým, že mu zabitím ešte nenarodeného dieťaťa prekazíme plány, mu nedokážeme náš údajne „dobrý“ úmysel uchrániť dieťa pred zlom vo svete. Nevyhráme nijakú Nobelovu cenu za mier ani nič podobné.
Boh sa nepomstí a ani sa s trestom nebude ponáhľať. Lebo presne vie, že trestom pre matku, ktorá sa rozhodne pre takýto krok, bude jej vlastné svedomie.
Iste, sú prípady, keď sa matky pre takýto zásadný krok rozhodnú zo zúfalstva. Možno ste videli film Bella, ktorý sa práve premieta v slovenských kinách. Nechcela som prísť k pasáži článku, keď vám rovno napíšem celý dej filmu, lebo vám ho odporúčam pozrieť.
Je to nenásilný film plný krásnych myšlienok, ktorý dáva životu druhú šancu a nesie v sebe tri slová…Tri silné slová: Právo na život. Osobne by som vám mohla priblížiť pár motívov tohto filmu z môjho pohľadu.
Prvým mojím postrehom je myšlienka, že aj keď sa neopatrnosťou nechtiac dopustíme v živote obrovského množstva chýb, predsa nám Boh dá šancu tieto chyby napraviť a zároveň tak urobiť krásnym aj život iných ľudí.
Druhým motívom sú možno naše samotné rozhodnutia. V dnešnej dobe predsa nikto nemá rád, keď ho niekto do niečoho núti. Celý film sa nesie v pokojnom a harmonickom duchu a predostiera nám jednu závažnú skutočnosť: jediným oporným bodom pri rozhodovaní je rozhovor. Nenútený rozhovor, empatia, schopnosť druhého pochopiť. Lebo aj takáto výmena slov a viet dokáže predchádzať katastrofe. A dokáže ovplyvniť rozhodnutie matky, ktorá je vzhľadom na svoj momentálny psychický stav a po materiálnej stránke úplne na dne, rozhodnutá dať si vziať dieťa.
A tretím motívom je to, čo je nám najbližšie – rodina. Film vykresľuje harmonickú rodinu ako základnú bunku života spoločnosti a základ pre plnohodnotný život človeka.
Keď si tento film pozriete, budete vedieť celkom presne, čo týmto (možno pre niekoho) filozofovaním myslím. Jednoducho vám ho môžem len odporúčať. V súvislosti s Dňom počatého dieťaťa má veľmi hlboký význam.
Život každého človeka má zmysel, preto sa o tento zázrak neoberajme nezmyselným rozhodovaním na základe verejnej mienky. Pretože to, čo sa možno zdá ako svetsky správne, je z morálneho hľadiska kruté a zarážajúce.
Dajme životu druhú šancu a neničme to najcennejšie, čo máme…
Lenka Novotná, Víťaz