Trampoty v manželstve

Čo musia mať manželia?

– dobrú hlavu, pretože ju často stratia,

– dobré zuby, pretože musia často kadečo prehrýzť,

– dobrý chrbát, pretože toho musia často veľa uniesť,

– dobrý žalúdok, pretože musia často stráviť tvrdé sústa,

– dobré nohy, pretože ich často tlačia topánky hneď na mnohých miestach.

Jednoducho trpezlivosť patrí k hlavnej výzbroji, ktorú si manželia nesmú zabudnúť vziať so sebou na spoločnú životnú cestu.


Pre každého muža je v dobrom manželstve potrebná dobrá a starostlivá manželka. Okrem milujúcej manželky dobré manželstvo dotvárajú aj dobré deti, ktoré sú požehnaním manželstva. Možno teda povedať, že dobré manželstvo vytvára dobrá manželka a dokáže to aj s priemerným a podpriemerným manželom. Ja nadpriemerných ani nepoznám!

Iste, obaja z manželov predsa pochádzajú z rozdielnych „kultúr“ a aj maličkosti typu: ako zahustiť omáčku, či ako často treba vyniesť smeti sa môžu po čase, keď opadne eufória zamilovanosti, stáť predmetom hádok! Manželstvo medzi mužom a ženou je jedinečný zázrak, ktorý v srdci človeka zjavuje pozvanie milovať navždy! Zázrak, ktorý zjavuje prísľub budúcnosti, zjavuje zmysel a význam života, zázrak, ktorý pochopia iba milujúci sa navzájom.

Sviatosť manželstva – udalosť, ktorá postrčí svoje hranice ľudskej lásky až k dotyku Boha!

Skúsenosť lásky muža a ženy, taká bohatá na svoj význam a taká nevyhnutná pre pochopenie osobného a milujúceho Boha! Skúsenosť lásky, ktorej zmysel sa dá pochopiť, len ak sa zahľadí do vnútra tejto skúsenosti, pretože neexistuje nič väčšie ako láska a nič iné, čo by ju samotnú vysvetlilo. Vo vnútri jej samej sa totiž ukrýva pravda, ktorá je oveľa väčšia ako potešenie, obdiv alebo záľuba, ktoré ona sama plodí.

Skúsenosť ľudskej lásky je totiž obdarená večnou pravdou. Láska sa vyvíja – od prvotnej zamilovanosti cez lásku k prvému dieťaťu až po rodičovskú lásku. Tu nejde iba o rozkoš, ale o povolanie k sebadarovaniu.

Manželia by mali byť dobrými priateľmi, lebo manželstvo sa upevňuje hlavne v ťažkých chvíľach. Celá láska nakoniec prechádza z vášne do pekného a trvalého priateľstva, vzťahu úcty, dôvery a pokojnej a usmievavej lásky. V manželstve nesmie chýbať harmónia, vzájomná úcta a tolerancia. Zo skúsenosti sa javí, že tolerantnejšie sú ženy než muži.

Tajomstvo dobrého manželstva poznajú viac manželky. Obyčajne sa obetujú pre kariéru manžela a výchovu detí, vytvárajú zázemie, často tolerujú manželovi aj niektoré neduhy a snažia sa ho priviesť na správnu cestu. Ale je dobré, keď sa prispôsobíme jeden druhému.

Čo je tajomstvom dobrého manželstva?

Vzájomná dôvera. Podstatným prvkom je obeta. Bez vzájomnej schopnosti obetovať sa nemá manželstvo zmysel, bolo by otročinou a neustálou vojnou.
Problém dnešnej doby ohľadom udržania manželstva nie je v tom, že by sa ľudia nemali radi, ale majú sa radi dosýta! No nie milovanú osobu, ale rozkoš, ktorú môžu s ňou mať. Teba sa hlavne pozerať rovnakým smerom – na Krista! Neznamená to však pohľad bez problémov, ale to, že vždy, keď jeden z manželov klesne, ten druhý ho nebude dvíhať sám, ale spolu s Kristom!!!

Manželstvo je potrebné budovať ako niečo jedinečné a neopakovateľné, ako dielo lásky, ktoré vyžaduje celého človeka. BOH JE GARANT VEČNEJ LÁSKY, je ochranca dôstojnosti osoby, ktorá sa daruje v láske, ktorá sa daruje a zveruje druhej ľudskej bytosti omylnej a konečnej. On je pre oboch skutočným miestom odpustenia.
Podoba otca:

„Nechcem byť inteligentný, nechcem byť dobre vychovaný, ale chcem byť ako môj ocko!“ vyhlasuje mame hrdý päťročný človiečik. „Byť ako ocko“ je pre neho všetko. Dnes všetky sociologické, psychologické a antropologické výskumy dokazujú dôležitosť otcovej úlohy pre psychologickú rovnováhu detí, a predsa, otec v dnešnej dobe je pre deti najmenej poznávaný rodič.

Nik nemá vrodené schopnosti dobrého otca. Aby sa ním stal, potrebuje trpezlivosť, usilovnosť a lásku, ale aj určitý stupeň informácií. Ako príklad máme k dispozícii príklad zo všetkých najneuveriteľnejší: samého Boha. On sa v Biblii nazýva Otcom. A nám ukazuje, ako sa to robí! Keď povoláva Mojžiša, hovorí: „Pozoroval som biedu svojho ľudu a počul som jeho vzdychanie… Veď poznám jeho utrpenia. Zostúpil som, aby som ho vyslobodil.“ (Ex 3,7-8).

V týchto štyroch slovesách nachádzame fázy nádhernej otcovskej pedagogiky: pozorovať – počúvať – poznať – konať.

Všetko sa môže zhrnúť do niekoľkých jednotlivých úvah – aby sme boli dobrí otcovia, je treba:

1. byť sám sebou a neobliekať si masku veľkého otca: Byť otcom – to nie je úloha, ktorú treba hrať a preto tu masky neslúžia. Dokonalí otcovia zvyčajne spôsobujú veľa ťažkostí. Muži, ktorí si myslia, že vedia všetko, môžu byť veľmi nebezpeční. Otec sa nemá pustiť s deťmi do súperenia. Aký má byť teda otec? Nemá byť autoritatívny ani povoľný, nesmie byť neprítomný, ale ani priveľmi prítomný. Má byť sám sebou!. Muž, ktorý rešpektuje iných, nech je aj sám úctyhodný človek, čo vie milovať bez toho, aby si robil nárok na odmenu. Muž, ktorý sa usiluje udržať si korunu, ktorá sa nazýva rozum. Otcova postava je vlajkou, pod ktorou dieťa objavuje rodinu. Najprv malo iba mamu, s ktorou žilo v symbióze, a teraz má oboch rodičov – čiže rodinu. Otec je sám sebou predovšetkým vtedy, keď vyjadruje pokojne svoje city a myšlienky.

2. byť prítomný, zaujímať sa o deti: Byť k dispozícii pri hre, diskusii, pri počúvaní. Skoro všetky štatistiky konštatujú, že otec, skutočne výchovne strávi denne so svojimi deťmi priemerne menej ako 5 minút! Podľa výskumu neprítomnosť otca súvisí s nedostatočným školským prospechom, nízkym kvocientom inteligencie, delikvenciou a agresivitou. Božská logika radí pozorovať, počúvať, poznať. Pozornosť znamená učiť sa vnímať aj všetky tie malé i veľké signály, ktoré deti neustále vysielajú.

3. byť príkladom sebaovládania: Múdra rada pre rodičov znie takto: „Pamätaj si: keď tvoje deti vzdorujú, ty nevzdoruj.“ Ovládať svoju povahu pred deťmi i pred cudzími je prvým veľkým príkladom, ktorý treba dávať svojím deťom. Vedieť ukázať trpezlivosť a pochopenie, aj keď napätie rastie, pomáha zlepšovať vzťahy!

4. dávať istotu: V malých i veľkých veciach, aby sme naučili deti vidieť podstatu u pozitívnych i negatívnych udalostiach života. Deti musia vedieť, že sa vždy môžu spoľahnúť na svojho otca. Otec musí byť prvou osobou, na ktorú sa obracajú v prípade potreby.

5. učiť umeniu riešiť problémy: Byť otcom, ktorý „nakoniec“ nájde riešenie na všetky problémy života!

6. získať si dôveru a úctu deti: Otcovia sa nesmú od detí citovo vzdiaľovať, ale usilovať sa o vzájomné porozumenia. Dobrý otec počúva deti „so srdcom“, často vyslovuje magickú vetu: „Som na teba hrdý“. Môže sa stať, že nieje celkom hrdý, no čoskoro sa ním stane, lebo táto veta je skutočne zázračná.

7. ukázať: pred deťmi porozumenie, úctu a pedagogický súlad s manželkou. Dobrý otec si vždy porozumie s manželkou, ak sa aj ona snaží o rast a jednotu vo výchove.

8. byť smerovkou: Otcova osoba e základom pri budovaní vedomia. Najmä pre adolescentov. Deti v puberte potrebujú jasné smernice a silnú osobnosť, o ktorú sa môžu oprieť v krehkom a búrlivom čase samoformácie. Otcovia majú s nimi hovoriť a byť pre nich vodcami v každej životnej udalosti.

9. byť vľúdnym, pohostinným ostrovom pre „stroskotancov dňa“ – vrátane manželky: Spraviť z nejakej chvíle, z večere stretnutie rodiny, kde sa možno porozprávať v pokojnom ovzduší. Prečo nepožehnať deti každý večer? Mama, ktorá sa modlí so svojimi deťmi, je vec krásna, ale bežná. Otec, ktorý sa modlí so svojimi deťmi, v nich zanecháva nezmazateľnú stopu.

10. z času na čas sa poďakovať deťom, lebo byť otcom, to núti vydať zo seba to najlepšie: Umenie byť otcom môže byť užitočné pre dospelých aj pre deti. Ak chce otec mať istotu, či je dobrým otcom, nech sa spýta svojej manželky – matky svojich detí.

MUDr. Blažej Vaščák, Široké

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.