Príď, Duchu svätý,
príď s vzrušením sa Božej prírody;
príď v sváre živlov, v búri národov,
v hôr šume, v jäku mora, v hneve víchru,
v stone skalísk, v bleskov jagote
a v reči hromovej… Ó, svet ten splanel
tak veľmi, spodlel v plevel ničomnosti,
je nešeredný, zhnilý k základu;
na bahno skvasili ho sluzi pekla
a priestupníci Božích zákonov,
na bahno, kaluž… Príď a vyrkni obrat,
príď, prispej verným svojim pomocou!
Vo vatre vale príď, jak k apoštolom,
tráviacim v strachu päťdesiaty deň,
si zostúpil a v ohňo-jazykov
podobe svitols´ jejich nad hlavami,
a týmto krstom, svetla pokropením
i ožiarením ihneď spôsobils´
že chúlostiví, skromní rybári
sa zrazu stali ducha bohatiermi,
i niesli smelo závet učiteľa
ku národom a plný nadšenia
hlásali umne božský jeho obsah:
ó, zostúp i dnes k pravdy vyznavačom!
Zašumej v jejich tichú izbietku,
kam utiahli sa pred návalom zloby,
čo hučí vôkol morom vzbúreným,
chtiac pohltiť i onen spásy ostrov.;
uč štekot spenených vĺn odmietať,
odvracať pádne zbesilý ich príboj;
uč obnažovať zradu, podlosť mrskať;
uč vytrvať vzdor všetkým útiskom
a príkorom a krivde, násilenstvu
až do pozdného dychu zmužile;
tak pravdu hájiť uč, oj pravdu svätú
a istú, v onen päťdesiaty deň
zoslaním Tvojím večne zaručenú…
Príď, Duchu svätý!
(P. O. Hviezdoslav 1893)