Milí čitatelia, dnes si povieme o poslednom princípe, vďaka ktorému si môžeme oveľa efektívnejšie zorganizovať svoj čas – viacej stíhať, menej sa unaviť.
5. Obmedzenie časových prestávok
– počas dňa nás neustále vyrušujú a odtrhujú od práce, z čoho potom vznikajú neplánované prestávky. A typickosť prestávok je predĺženie (zväčšovať sa), „narastať“. Spomeňte si, určite niečo podobného sa vo vašom živote už stávalo: zaoberali ste sa niečím, a tu zrazu – zvoní telefón. Beriete slúchadlo a začínate rozhovor. Váš známy vám položil ťažkú otázku, a ja si uvedomujem, že rozhovor ma môže pripraviť o 5 – 6 minút. Pokračujúc v telefónnom rozhovore, vstávate a idete si urobiť čaj (zajedno čaj vypijete, aby ste nestrácali čas). Rozhovor sa skončil skôr, než čaša čaju, ale tu sa k vášmu pitiu čaju rozhodol pridať váš syn. S ním ste si tiež trošku pohovorili; naspäť sa vracajúc k svojej práci na vás zavolala vaša žena a poprosila vás dostať niečo z vrchnej poličky v kuchyni…
Záver: k svojej prerušenej práci ste sa vrátili o pol hodiny… Veľmi dôležité je naučiť sa znížiť zbytočné výpadky (prestávky) na minimum. Napríklad: môžeme vyhradiť „nedotknuteľný“ čas alebo práce (úlohy). Vypnite v tomto čase telefón, alebo poprosíte niekoho z vašich, aby ho dvíhal za vás, poproste tých, ktorí sú vedľa vás, nevyrušovať vás. Odstráňte všetky faktory, ktoré môžu byť potenciálnymi prekážkami: hlad, smäd, hudba, fyziologické potreby, zatvorte ostatné programy, okrem tých, ktoré sú vám potrebné pre vašu prácu.
Tieto princípy, ktoré sme vymenovali, jasne, že sa nevyčerpáva arzenál prostriedkov efektívneho organizovania a využívania svojho času. Existujú špeciálne tréningy ohľadom Time managmentu, tlačia sa nové knihy a vytvárajú sa nové teórie. Ale v jadre všetkých prístupov efektívneho riadenia času je uvedomenie si svojej systémy hodnôt a priorít, uvedomenie si svojej misie, svojho povolania, umenie oddeliť podstatné a dôležité od druhoradého. O tomto sme už hovorili v prvých článkoch nášho cyklu a týmto aj chceme zavŕšiť rozhovor o organizácii svojho času ako o prostriedku zvládania stresu.
O tom bude aj nasledujúci príbeh. Na harvardskej univerzite sa raz jeden učiteľ počas prednášky rozhodol potvrdiť svoje slová názorným príkladom. Prednáška bola na tému organizácia času. Vytiahol spod stola vedro a vrece s veľkými kameňmi a naplnil nimi to vedro. Potom sa ich opýtal: „Je vedro plné?“ Študenti odpovedali: „áno“. Učiteľ sa ich opýtal: „Ste si istí?“ Potom vybral spod stola vrece s malými kamienkami a vysypal ich do vedra, kde už boli veľké kamene. Malé kamienky zaplnili voľné miesto medzi veľkými kameňmi. Potom sa ich opýtal ešte raz: „Je vedro plné?“ Teraz už študenti odpovedali trošku váhavo: „Asi áno.“ „Dobre!“, odpovedal učiteľ a vybral spod stola vrecko s pieskom. Vysypal piesok do vedra a tým sa zaplnil priestor medzi veľkými a malými kameňmi. Po tomto sa študentov opýtal ešte raz: „Je vedro už plné?“ Auditórium bolo ticho. „Dobre!“, odpovedal učiteľ. Vytiahol krčah s vodou a nalial do vedra až po samý kraj.
Potom sa pozrel na študentov a opýtal sa ich: „Podľa vás, aké poučenie môžeme vyvodiť z toho, čo sme práve videli?“ Niekto zo študentov dvihol ruku a povedal: „Ponaučenie spočíva v tom, že bez ohľadu na to, koľko máš práce, nakoľko si zaneprázdnený, ak sa pousiluješ, vždy môžeš stihnúť urobiť ešte niečo naviac.“ „Nie“, odpovedal učiteľ, „podstata je v tom, že ak tie veľké kamene nepoložíš do toho vedra ako prvé, tak potom ich už tam nikdy nepoložíš!“
Želáme vám všetkým požehnané vykročenie do nového roku s úmyslom správne si zadeliť svoj čas a nestrácať ho na zbytočnosti. Máme v rukách veľké dary: svoj život a svoj čas. Nech vás Ježiš Kristus – náš Víťaz a Spasiteľ- vedie a žehná!
Miroslav a Lilia, Sankt-Peterburg