Zo skúseností vieme, že dodržiavanie nášho týždenného spoločného času vyžaduje tri nasledujúce rozhodnutia:

1. Spoločný manželský čas – treba plánovať. Obaja, manžel i manželka, sa musia pozrieť do svojho diára a nájsť každý týždeň najvhodnejší čas. Ten bude závisieť od toho, či máme deti; koľko majú rokov; či pracujeme doma alebo niekde ďalej. Treba zvážiť, čo nám najlepšie vyhovuje. Keď už máme staršie deti a každý z nás svoju prácu, zistíme možno, že najvhodnejší je pre nás taký dvojhodinový obed (možno). Zapíšeme si ho do diára a prikladáme mu takú istú dôležitosť, ako každému inému pozvaniu, či pracovnému stretnutiu. Keďže obaja môžeme byť zaneprázdnení, môžeme si naplánovať náš spoločný čas na tri mesiace vopred, na každý týždeň, pričom si každý do svojho diára poznačí meno toho druhého, podobne ako pri iných stretnutiach.
Predstava plánovania spoločného času s manželom či manželkou sa môže zdať neprirodzená. Je to však prvá vec, ktorá môže tíško vykĺznuť z láskyplného vzťahu. Iste nie je naším úmyslom jeden druhého zanedbávať. Je to skôr rutina nášho každodenného života, čo nám kradne čas, ktorý sme predtým trávili spolu.

2. Druhým rozhodnutím je urobiť tento spoločný čas našou prioritou. To znamená, uvedomiť si jeho dôležitosť v porovnaní s mnohými inými dobrými vecami, ktorým by sme sa vo voľnom čase mohli venovať – ako je návšteva rodiny, návšteva u nás doma, večierok, futbalový zápas s priateľmi, alebo stretnutie v našom spoločenstve či v kostole. Ak je ešte pre nás náš spoločný čas tou najvyššou prioritou – je to mocný prejav našej lásky.

Ako mladí manželia sme v tomto často zlyhali. Keď nás pozývali na nejakú akciu, zdalo sa nám neslušné povedať, že sme si ten večer vyhradili pre nás dvoch. Takže teraz namiesto „máme večer iba pre seba“, hovoríme „žiaľ, máme veľa povinností,“ bez toho, aby sme povedali, čo konkrétne robíme. Ak náhodou dostaneme zaujímavé pozvanie, ktoré koleduje s naším manželským časom, máme dohodu, že ho neprijmeme bez konzultácie s tým druhým. A obyčajne urobíme zmenu, len ak v tom týždni nájdeme pre seba vhodnú alternatívu, aby sme o svoj spoločný čas neprišli.

3. Tretie rozhodnutie je chrániť tento čas. Vyrušovanie vie náš spoločný čas zmariť. V zajatí nás môže držať náš telefón. Niektorí z nás nedokážu nereagovať alebo krátko odpovedať. Treba uvažovať nad kúpou odkazovača alebo vypnutím telefónu. Pre iných je hlavným votrelcom televízia. Tá dokáže každý týždeň ľahko pohltiť množstvo hodín, ktoré by sa inak dali stráviť vzájomným rozhovorom. Moc televízie ako úniku zo vzťahov v rodine, je určite veľká a jej vplyv na manželské zdieľanie je zničujúci. Televízia vyrastá z kultúry osobného uspokojovania a túto kultúru aj šíri. Ak je televízia problémom, treba s tým niečo urobiť. Vykážte ju z obývačky. Alebo vyhláste svoj dom za zónu bez televízie.

Snažme sa zorganizovať si náš pravidelný týždenný čas na miestach, kde nenarazíme na ľudí, ktorých poznáme. Potreby príbuzných a priateľov sú dôležité, ale žiadna z nich nie je taká dôležitá, ako potreba investovať čas do nášho manželstva.

Čím viac sme zaneprázdnení, tým dôležitejším a nevyhnutnejším sa tento spoločný čas stáva. Z času na čas sa jeden alebo druhý z nás ocitne pod tlakom iných naliehavých potrieb, ale pokušeniu zrušiť náš spoločný čas sa odoláva oveľa ľahšie, ak sme presvedčení o jeho dlhodobom prínose. Samozrejme, že sa vyskytnú týždne, keď to naozaj nie je možné, ale presvedčíme sa, že dva týždne bez možnosti spoločne si oddýchnuť a primerane komunikovať je v manželstve príliš dlhá doba. Rýchlo zistíme, že sme bez vzájomného kontaktu a často aj bez nálady. Naopak, po spoločne strávenom čase zažívame pocity pohody: týždeň sa zdá byť vyváženejší, sme menej ustarostení o životné potreby a lepší voči sebe navzájom i voči deťom.

Spoločný deň:

Každé 3 až 6 mesiacov si môžeme naplánovať spoločný deň mimo. To je čas na rozhovory o veciach, na ktorých prediskutovanie nemáme pri každodennom zhone ani čas ani energiu. Je to čas, keď sa obzeráme späť, aby sme videli, čo funguje dobre a čomu treba venovať väčšiu pozornosť, bilancujeme financie, hľadíme dopredu na naše budúce ciele a snívame o nových nápadoch pre naše manželstvo a rodinný život. Takýto deň, raz za pár mesiacov, nám pomáha vyhýbať sa nahromadeniu nesplnených povinností vo väčších záležitostiach. Tieto dni sú pre nás zvláštne a radostné. Ideme na prechádzky, dáme si spoločný obed a veľa času venujeme rozhovoru. Niekedy si zapisujeme ciele, ku ktorým sa chceme neskôr vrátiť.

Dovolenka:

Musíme si starostlivo zvážiť, ako a kde strávime našu dovolenku a brať pritom do úvahy naše rozdielne potreby a preferencie. Nečakať, čo sa prvé naskytne, alebo hneď prijať prvé pozvanie ísť s niekým iným. Aj dovolenku si treba rozumne naplánovať. Niektorí boli na dovolenke, ktorú si vopred nepremyslel, a po návrate si uvedomili, že potrebovali dodatočnú dovolenku na to, aby sa z predchádzajúcej zotavili.

Mini medové týždne:

Dva či tri dni, aspoň raz do roka, niekde osamote, bez našich detí, môže mať prekvapivo oživujúci vplyv na váš vzťah. Ak nemáte rodinu, ktorá by sa vám postarala o deti, čo tak vystriedať sa s priateľmi, ktorí majú deti v rovnakom veku? Ak by bol pobyt mimo domova príliš drahý, môžete zostať aj doma (no bez vašich detí) a venovať sa niečomu celkom inému ako obvykle. Prípadne si s priateľmi, ktorí bývajú v inej časti krajiny, vymeňte na tento čas svoje domovy. Týchto pár dní raz za rok vnímame ako mini medové týždne. Ich prínos môže dať viac a vynahradí úsilie vynaložené na ich zorganizovanie.

MUDr. Blažej Vaščák, Široké

Pamätajme, že čas nenávratne letí. Preto máme čas v manželstve používať ako nástroj a nie ako pohovku (John Kennedy). Mnohí v manželstve veľmi rýchlo a hekticky žijú a na seba nemajú čas alebo ho veľmi nesprávne využívajú. Je potrebné spolu tráviť oveľa viac času! A čo je potrebné – tento spoločný čas efektívnejšie využívať.

Je dobré, keď si manželia vyhradia aspoň 30 minút denne na spoločný rozhovor a neskoršie aj na spoločnú modlitbu. Doporučuje sa, aby pri rozhovore si vzájomne dovolili hovoriť o svojich pocitoch najmenej 5 minút bez prerušenia. Tiež je dobré, aby si manželia naplánovali jeden večer v týždni, kedy si vyjdú spolu von, ako to zvykli robiť predtým, než sa zobrali. Po pár takto prežitých týždňoch zistíme, ako sa dokážu manželia zmeniť – ak prestanú byť reaktívni a stanú sa aktívni a keď sú ochotní nájsť si čas vyhradený výlučne jeden pre druhého.

Zbaviť manželstvo spoločne stráveného času je rovnaké, ako zbaviť človeka vzduchu alebo rastlinu vody. Niektoré rastliny to vydržia dlhšie než iné, ale v každom prípade uhynú.

Mnohí z nás uveria ľahko predstave, že budú mať na seba čas, ale to je iba „veľká ilúzia“. Môžeš sa v živote venovať viacerým projektom, ale nemôžeš sa každému z nich venovať 100%-ne bez toho, aby na to niekto nedoplatil. Máme tak veľa výhovoriek. Tou najhlavnejšou je to, že presviedčame samých seba, že príde pokojnejší deň. Hovoríme si: „Keď zariadime dom, keď získam diplom, keď urobím skúšku – potom budem mať viac času.“ Zakaždým skôr hovoríme: „Miláčik, teraz nie…“, nahovárame si, že je to v poriadku, pretože ten voľnejší deň sa blíži. Ale treba si uvedomiť teraz hneď, že voľný deň je iba ilúziou a nikdy sa nenastane! Nech sa nachádzame v akejkoľvek situácii všetci máme sklon zaplniť si svoj čas. To je dôvod, prečo si musíme urobiť čas na veci, ktoré považujeme za dôležité – a musíme to urobiť hneď teraz!

Spoločný čas s ľuďmi, na ktorých nám najviac záleží, sa nenájde sám od seba. Vyžaduje pevné a premyslené rozhodnutie. Pred vstupom do manželstva – používa väčšina mužov a žien všetok svoj dôvtip, aby mohli spolu stráviť každú možnú minútu. Na vrchole zamilovanosti človek prežíva euforický pocit. Sme emocionálne posadnutí jeden druhým. Zaspávame s myšlienkou na toho druhého. Keď sa prebudíme, naše prvé myšlienky patria milovanej osobe. Túžime byť spolu. Keď sa držíme za ruky, zdá sa, akoby naša krv prúdila v jednom obehu… Chybou je len to, že si myslíme, že by to malo trvať večne.

Tieto zážitky nás vedú k presvedčeniu, že keď sa skutočne milujeme, naše city sa nikdy nevytratia. Psychologické výskumy však ukazujú, že tento stav trvá v priemere iba dva roky. Po nich sa manželia nemôžu viac spoliehať výhradne na svoje city. Musia sa nakoniec rozhodnúť milovať jeden druhého.

Po vstupe do manželstva môže spoločnú čas rýchlo prestať byť prioritou. Keďže žijeme pod jednou strechou, začne sa nám ľahko zdať, že už viac nepotrebujeme zlaďovať si diáre (čas pre spoločné prežívanie). Toho druhého začíname brať ako samozrejmosť. Manželia časom pochopia, že práve manželské páry si musia naďalej plánovať osobitný čas jeden pre druhého.

To úsilie, ktoré sme vynakladali na zorganizovanie stretnutia, keď sme sa do seba zaľúbili, to očakávanie, vzrušenie, vždy iný čas a miesto – to všetko znásobovalo pôžitok. Ak si v manželstve naďalej budeme nachádzať čas jeden pre druhého, naša romantika ostane živou, budeme mať možnosť efektívne komunikovať a naše vzájomné porozumenie sa prehĺbi. Pravidelnosť a povaha tohto spoločného času vybuduje stavbu nášho vzťahu na celý život.

Treba si pevne stanoviť a potom aj dodržiavať spoločný čas. Každý týždeň si naplánujte aspoň 2 hodiny, ktoré strávite spolu osamote. Majte svoj manželský čas (rande). Tento čas by mal byť odlišný od ostatných hodín strávených spolu počas zvyšku týždňa. Starostlivo naplánovaný spoločný čas oživí romantiku v manželstve. Tento čas by mal byť radostný a nezabudnuteľný. Môžeme ísť do kina alebo ísť niekam sa najesť. Je to čas držať sa za ruky, čas sa smiať, čas radostne robiť veci spolu a celý čas pritom rozprávať!!!

Je to čas zdieľania našich očakávaní a obáv, zážitkov a starostí, zápasov a úspechov. Takéto zdieľanie buduje intimitu. Je to pritom jednoduché, ale veľmi účinné. Ale zachovať si tento čas jeden pre druhého nie je vôbec ľahké. Do cesty sa nám stavajú rôzne prekážky: naša pracovná zaneprázdnenosť, rozvoz detí do školy a na krúžky alebo pocit, že „vždy je niečo iné, čo treba urobiť“. Ale mnohí padáme od vyčerpania – sadáme si pred televízor – fyzicky síce spolu, ale mysľou už ďaleko od seba. Preto tu je veľmi potrebné hľadať a nachádzať spoločný čas pre seba navzájom. I to je veľké umenie.

MUDr. B. Vaščák, Široké