Bleskovka s dp. Pavlom Ondríkom, farárom kluknavskej farnosti
Duchovný otec, táto púť bola obohacujúca aj tým, že bola spojená so spomienkou na svätých Cyrila a Metoda. Ako ste pripravovali tohtoročný odpust?
Hm, nijako. Pán Boh pripravuje všetko, troška aj rok svätých Cyrila a Metoda. Každý rok sa objavujú nové a nové okolnosti, na ktoré stačí byť len vnímavý a to sa potom ukazuje samo, o čom, akú tému, aký program, ako liturgicky pripraviť. Ja sa tu cítim naozaj len ako ten, ktorý je tu a robí to, čo treba. V tom je táto služba. To nie je ani zďaleka nejaká vedomá, cieľavedomá a neviem aká náročná práca. To sa nedá takto vymyslieť. To si Pán Boh pripraví sám.
Iste je to veľmi cenné, lebo nielen vo mne hlboko rezonovali slová, ktoré ste citovali z „Proglasu“. Pretože takéto slová treba ľuďom neustále pripomínať a stále silnejšie.
Považujem za vážne to, že prišli a hovorili v zrozumiteľnej reči. Pán profesor doc. ThDr. Trstenský to tak s príkladom svätého apoštola Pavla použil, že kde prišiel, všade hovoril v zrozumiteľnej reči. U tých Rimanov, u múdrych Aténčanov, u týchto, u tamtých ohlasoval toho istého Krista, ale na ich spôsob, aby ho porozumeli i pochopili. A toto asi dnes chýba. Prepotrebné je, aby nám zaznelo Božie slovo zrozumiteľným spôsobom pre dnešné časy a naše problémy, aj pre našu biedu, v ktorej žijeme. Takže asi takáto myšlienka, ale to sa objavilo v priebehu tohto všetkého a s veľkou bázňou, že nájdeš na ceste poklad, len zodvihneš a takto ho zodvihneš na svetlo Božie. Takto to ja vnímam i toto svoje. A tých pokladov, žiaľ, máme porozhadzovaných. Nie je to len spomínaný Proglas, alebo diela o živote Konštantína či Metoda, ale tu sú vzácne poklady našich veľkých básnikov. Nemôžem nespomenúť Hviezdoslava a mnohých iných, napr. Viliam Turčány. Včera v krátkom programe tu zaznela jeho báseň Pochvala. To sú strašné veci, mrazí po chrbte a my prechádzame okolo toho bez povšimnutia. Takže toto bol aj priestor, že takýmto spôsobom rozoznávame.
Ďakujem.
Bleskovka s J. E. Mons. Dominikom Tóthom, trnavským emeritným biskupom
Chcel by som vás poprosiť o krátke interview pre náš časopis. Ako ste sa tu ku kostolíku svätej Anny na tento kluknavský odpust vôbec dostali?
Jednoducho tak, že ma duchovný otec pozval. Povedal som mu, že v tom čase už mám naplánovanú dovolenku v Tatrách. Tak sme sa dohodli, že tým lepšie, aspoň som tu na blízku a že on sa postará o všetko ostatné. Tak som sem prišiel. A prišiel som sem s radosťou. Musím vám povedať, že na tieto pútnické miesta chodím rád. Ale to, čo sa tuná stalo, to presahovalo moje predstavy. Nikdy som na takéto niečo nemyslel a v celom svojom kňazskom živote, alebo aj v biskupskom úrade som takýto zážitok ešte nemal ako tu. Lebo najviac ma tu potešilo, že som videl mladú cirkev, nádejnú cirkev.
Hovorili ste o rodinách. Nemyslíte si, že kňazi by mali ešte viac hovoriť o rodinách?
Nielen rozprávať. Viete, my máme úlohu pomáhať najmä mladým ľuďom vytvoriť pekné rodiny. Je to ťažké, mladí ľudia sa boja zodpovednosti a je potrebné ich usmerniť v tomto zmysle, ako som povedal. Ty nemôžeš rozhodovať sám o sebe, to je vyššia moc. Pán Boh ti určil to miesto a plň tú jeho vôľu, len tak môžeš dosiahnuť šťastie života.
Počas slávnosti tu bola krásne prepojená pamiatka na svätých Cyrila a Metoda a rodiny. Bez komunikácie, bez zrozumiteľnosti by vlastne ani rodiny nefungovali, respektíve nefungujú.
My si kladieme otázku: ako mohol slovenský národ dospieť k tomuto cez tisíc rokov utláčania? Koľko tam bolo všelijakých pohrôm, katastróf, čo ohrozovalo priamo existenciu národa. Dospievame k tomu, že sa to mohlo stať len tak, že Cirkev žila vtedy v rodinách. A najpevnejší základ doniesli oni, v tom Nomokánone už doniesli zákony o manželstve, ktoré boli zhodné so slovom Božím, alebo so Svätým písmom o manželstve. Takže rodiny nám zachovali náš národ. A teraz, keď je to ohrozené tým vonkajškom a my máme obavy, ako sa to v tom mladom slovenskom národe potom negatívne prejaví. Ale zostaňme pri tom pozitívnom, modlime sa, dôverujme, budujme, len toto jedno nám môže pripraviť krajšiu budúcnosť.
Pán Boh zaplať za rozhovor.
pripravili: M. Magda a M. Gondová