Pochválený buď Ježiš Kristus!



Teraz som sa vrátil z filiálky z Lysyčova zo sv. omše. Bohu vďaka tu popršalo, nie dlho, ale dobre. Momentálne pripravujem katechézu na október, keď sa pred sv. omšou budeme modliť sv. ruženec.

Budeme sa modliť za každého obyvateľa našej dediny (katolíka i pravoslávneho i neveriaceho, za každého). Poprosil som jednu mamku, tá mi namaľuje veľkú otvorenú knihu (Knihu života) a tam napíšeme do 31 riadkov dátum narodenia napr. 1918 – 1922, 1923 – 1926, atď. až po rok 2012. Najstaršia obyvateľka je z roku 1918. Za 31 dní sa pomodlime za každého. Ja dám osobný úmysel, aj za mojich známych a priateľov, takže, keď tam bude Váš rok narodenia, či Vašej rodiny, budeme sa modliť aj za Vás, Vašich blízkych a mne dobrých ľudí. Musíme premodliť našu dedinu, naše rodiny.

Včera pri rannej sv. omši mi Pán vnukol, aby sme sa v kostole modlili každý piatok krížovú cestu, nie iba v pôste, a to zvlášť za naše rodiny, za pijakov, za problémové manželstvá,… Predstavte si, večer sme sa pomodlili u sestričiek vešpery. Ešte sme boli v kaplnke, zazvonil mi telefón, neznáme číslo. Zdvihol som. Ozval sa mužský hlas hovoriac po rusky, či sa rozpráva s otcom Adriánom. Ja som povedal, že áno. A on mi na to, že sa volá Viktor, ma 55 rokov a telefonuje mi až z Bieloruska. Prosí ma, aby som pomohol jeho synovi, lebo je závislý na alkohole, je pijak, má 31 rokov a nemôžu si s ním poradiť. Pracuje s ľuďmi z Ukrajiny a oni mu povedali, že ja pomáham takým ľuďom. Prosí ma, aby som pomohol aj jeho synovi. Objasnil som mu, ako pomáham, čo to znamená zrieknuť sa alkoholu, že to musí ten chorý chcieť a ja sa za neho modlím, atď. Že sa vyspovedá, prijme sv. prijímanie, pomodlím sa nad ním. A každý deň sa modlím za neho, pomáham, mu, aby vydržal v prísľube, ale on musí chcieť.

Predstavte si, ten otec povedal, že je ochotný s ním pricestovať ku mne 1500 km, ale že on zatiaľ nechce. Povedal som mu, že už odteraz, aj keď ho nepoznám, (syn sa vola Denis) sa za neho modlím. Ten otec mi do telefónu povedal, že sa mu uľavilo, že sa mohol so mnou porozprávať. Ďakoval mi, že sa budem za jeho syna modliť. A keď prejaví záujem, hneď s ním pricestuje ku mne. Povedal som mu, že nie som kúzelník, iba prosím Pána. ON robí zmenu v živote človeka. Nepýtal som sa, akého je náboženstva, či katolík, či pravoslávny, ale veľmi mi ďakoval, že pocítil po našom rozhovore pokoj v duši.

Keď som skončil rozhovor, uvedomil som si, že aj v tom spočíva pastorácia kňaza, moja misia. Aj keď možno nikdy nenapíšem knihu, ale ak vďaka mojim modlitbám sa obráti aspoň jeden pijak, oplatilo sa mi ísť do misií, stať sa kňazom.
Prosím o modlitby, aby som mal silu, chuť modliť sa, lebo diablovi sa to iste nepáči. Vo štvrtok po sv. omši a v nedeľu pri farských oznamoch poviem ľuďom tento môj zážitok i môj úmysel, prečo sa budeme modliť krížovú cestu.
Nech Pán žehná Váš i Vaše úmysly.

o. Adrián Kovaľ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.