URBIS ET ORBIS – DEKRÉT

Odpustky k Roku viery – Dekrét Apoštolskej penitenciárie
Vatikán, 11.10.2012 (ZENIT) 015 277 – Svätou omšou otvoril Benedikt XVI. Rok viery. Pri tejto príležitosti vydala Apoštolská penitenciária dokument s odpustkami.


Pápež Benedikt XVI. určil začiatok Roka viery venovanom zvláštnym spôsobom vyznaniu pravej viery a jej pravého výkladu na 50. výročie slávnostného otvorenia Druhého vatikánskeho koncilu, ktorému pápež Ján XXIII. určil ako hlavnú úlohu „lepšie chrániť a vykladať vzácny poklad kresťanskej náuky, aby sa lepšie sprístupnil veriacim v Krista a všetkým ľuďom dobrej vôle.“ (Ján Pavol II., apošt. konšt. Fidei Depositum, 11. október 1992: AAS 86 [1994] 113). Predpokladá sa čítanie alebo ešte lepšie zbožná meditácia koncilových dokumentov a rôznych článkov Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktoré bl. pápež Ján Pavol II. uverejnil 30 rokov po koncile s presným úmyslom „ešte lepšie ho dodržiavať ako aj naďalej napomáhať jeho poznanie a využívanie“ (114).

V roku Pána 1967 Boží služobník Pavol VI. už raz vyhlásil podobný Rok viery, aby tak oslávil 1900. jubileum mučeníkov sv. Petra a sv. Pavla a aby slávnostným vyznaním viery „dokázal, ako naliehavo musí byť podstatný obsah viery, ktorý po stáročia tvorí dedičstvo všetkých veriacich, stále nanovo potvrdzovaný, chápaný a prehlbovaný, aby sa za historických podmienok, ktoré sa líšia od minulosti, vydávalo vhodné svedectvo“ (Benedikt XVI., apošt. list „Porta Fidei“, 4).

V týchto našich časoch hlbokých premien, ktorým je ľudstvo vystavené, pápež Benedikt XVI. má v úmysle vyhlásením tohto druhého Roka viery pozvať Boží ľud, ktorého je univerzálnym pastierom a rovnako svojich spolubratov v biskupskej službe na celom svete, „aby sa v tomto čase duchovnej milosti, ktorú nám Pán ponúka, pridali k Petrovmu nástupcovi, aby si pripomínali vzácny dar viery“ (8).

Všetci veriaci „budú mať príležitosť vyznať vieru vo vzkrieseného Pána v našich katedrálach a vo všetkých kostoloch sveta, v našich domovoch a v našich rodinách, aby každý pocítil silnú potrebu nezmenenú vieru lepšie spoznávať a odovzdávať budúcim generáciám. Rehoľné spoločenstvá ako aj farské spoločenstvá a všetky staré či nové cirkevné hnutia nájdu príležitosť v tomto roku verejne vyznať Krédo (8).

Okrem toho všetci veriaci sa vyzývajú, aby jednotlivo a spoločne v tých mimoriadnych okolnostiach každodenného života vydávali iným svedectvo o viere: „Sociálna povaha človeka však vyžaduje, aby človek vnútorné akty náboženstva vyjadril aj navonok, aby bol s inými v spoločenstve v náboženských veciach a aby svoje náboženstvo vyznával v spoločenstve“ (Vyhlásenie „Dignitatis Humanae“, 7. decembra 1965: AAS 58 [1966], 932).

Pretože ide v prvej línii o to, aby sme viedli život, ktorý je v najvyššej miere svätý – pokiaľ je to tu na Zemi možné – teda dosiahli najvyšší možný stupeň čistoty duše, veľký dar odpustkov, ktoré Cirkev mocou prepožičanou Kristom ponúka všetkým, ktorí s príslušnými postojmi splnia zvláštne predpoklady na ich dosiahnutie, sa javí ako veľmi užitočný. Pavol VI. učil, že „Cirkev si pri odpustkoch slúži svojou plnou mocou ako správkyňa vykúpenia zaslúženého Kristom v spoločenstve so svätými, aby veriacim umožnila účasť na tejto plnosti Krista. Tak im v prehojnej miere dáva k dispozícii prostriedky spásy“ (apošt. list „Apostolorum Limina“, 23. máj 1974: AAS 66 [1974] 289).

Týmto spôsobom sa zviditeľní „poklad Cirkvi“, ktorý „okrem toho ďalej obohacujú aj zásluhy preblahoslavenej Božej Matky a všetkých vyvolených, od prvého až po posledného“ (Klement VI., bula „Unigenitus Dei Filius“, 27. január 1343).

Apoštolská penitenciária, ktorej úlohou je to, čo sa týka poskytovania a používania odpustkov usporiadať a ducha veriacich v zbožnom želaní ich dosiahnuť správne chápať, podnecovať a podporovať, stanovila na podnet Pápežskej rady pre napomáhanie novej evanjelizácie a so zohľadnením „Nóty s pastoračnými smernicami k Roku viery“ Kongregácie pre náuku viery, za účelom dosiahnutia daru odpustkov počas Roku viery, nasledovné podmienky, vydané v súlade s „mens“ pápeža, aby sa veriaci ešte trvalejšie cítili podnecovaní spoznávať a milovať náuku Cirkvi a tým dostali bohatšie plody.

Počas celého Roka viery od 11. októbra 2012 do 24. novembra 2013, každý veriaci, ktorý s pravou ľútosťou, po príslušnej spovedi a svätom prijímaní sa pomodlí na úmysly Svätého Otca, môže dosiahnuť plnomocné odpustky na vlastnými hriechmi zavinené časné tresty, ktoré Boh udeľuje vo svojom milosrdenstve; odpustky sa môžu venovať aj dušiam zosnulých. A síce:

a. Po každý raz, keď pri najmenej 3 príležitostiach sa veriaci zúčastnia podujatí v kostole alebo na vhodnom mieste, kde sa konajú kázne (ľudové misie) alebo prednášky o dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu a o článkoch Katechizmu Katolíckej cirkvi;

b. Po každý raz, keď formou púte navštívia pápežskú baziliku, kresťanské katakomby, katedrálny chrám alebo svätyňu, ktorú miestny biskup určí pre Rok viery (napríklad medzi menšími bazilikami a pútnickými miestami tie, ktoré sú zasvätené preblahoslavenej Panne Márii, svätým apoštolom a patrónom) a tam sa zúčastnia svätého liturgického aktu, alebo sa prinajmenej zdržia dostatočný čas na zbožnú meditáciu a tú ukončia modlitbou Otčenáš, vyznaním viery, vzývaním preblahoslavenej Panny Márie či prípadne svätých apoštolov či patrónov;

c. Po každý raz, keď sa na miestnym biskupom určené dni pre Rok viery (napríklad na sviatky Pána, Božej Matky, sv. apoštolov a patrónov ako aj v deň Katedry sv. Petra) na posvätnom mieste zúčastnia slávenia Eucharistie alebo liturgie hodín a okrem toho sa pomodlia vyznanie viery;

d. V ľubovoľný deň, keď počas Roka viery navštívime vlastnú krstiteľnicu alebo iné miesto, kde sme prijali sviatosť krstu a obnovíme si krstné sľuby.

Diecézni biskupi, eparchovia a iní na rovnakej úrovni v deň, ktorý sa považuje za najprimeranejší, pri slávení hlavnej svätej omše (napríklad 24. novembra 2013, na sviatok Krista Kráľa, keď sa ukončí Rok viery) môžu udeliť pápežské požehnanie s plnomocnými odpustkami, ktoré môžu veriaci zbožne prijať a dosiahnuť.

Veriaci, ktorí úprimne oľutujú svoje hriechy, ale zo závažných dôvodov sa nemôžu zúčastniť slávení (ako rehoľníčky v klauzúre v kláštore, pustovníci, väzni, starí ľudia, chorí a tí, ktorí trvalo slúžia v nemocniciach alebo domovoch pre chorých…), môžu dosiahnuť odpustky za rovnakých podmienok, ak sa duchovne spoja s prítomnými veriacimi, predovšetkým vo chvíľach, keď sa slová Svätého Otca alebo diecéznych biskupov prenášajú televíziou alebo rozhlasom, vo vlastnom dome, alebo tam, kde sa zdržiavajú (napríklad v kláštornej kaplnke, v nemocnici, v domove, vo väzení…) a pomodlia sa Otčenáš, vyznanie viery a iné modlitby v súlade s cieľom Roka viery a obetujú svoje utrpenie alebo obmedzenia vlastného života. …

Penitenciária pozýva ďalej najdôstojnejších biskupov ako nositeľov troch „munera“ – náuky, vedenia a posväcovania – aby dbali na zreteľné a jasné vysvetľovanie tu uvedených princípov a usmernení na posväcovanie veriacich tak, že budú dbať zvlášť na miestne, kultúrne a tradičné okolnosti. Katechéze zodpovedajúcej osobitosti Božieho ľudu sa podarí zreteľnejším a živším spôsobom priblížiť pochopenie túžby po tomto jedinečnom dare, ktorí získajú sprostredkovaním Cirkvi a túto túžbu hlbšie zakoreniť do sŕdc.

Tento dekrét platí pre Rok viery. Oproti všetkým inak znejúcim usmerneniam. Dané v Ríme v sídle Apoštolskej penitenciárie, 14. septembra 2012, na sviatok Povýšenia kríža.

Manuel Kard. Monteiro de Castro, veľkopenitenciár, Msgr. Krzysztof Nykiel, regent

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto stránka používa Akismet na obmedzenie spamu. Zistite, ako sa spracovávajú údaje o vašich komentároch.