Duchovnosť a psychológia

Drahí čitatelia! V 8. čísle časopisu v roku 2008 vyšiel náš prvý článok. Už tri a pol roka s malými prestávkami sa delíme s vami o poznatky a skúsenosti z oblasti psychológie, ktoré, podľa nás, pomáhajú človeku ísť po ceste duchovného rozvoja. Dnes by sme vám chceli povedať niečo o našom pôsobení tu, v Sankt Petersburge, o jednej z našich skupiniek.


Skupinové stretnutie v našej farnosti Navštívenia Panny Márie začalo fungovať v apríli 2008.

O čom je toto skupinové stretnutie? Členovia skupiny sa stretávajú raz do týždňa a diskutujú o problémoch, ktoré sa ich dotýkajú. Diskutujú bez obáv, že niekto by sa mohol smiať, alebo ich odmietnuť. Kvôli tomu existujú v skupinke pravidlá skupinovej interakcie, a samozrejme, jedna z hlavných úloh vedúcich skupiny – vytvoriť atmosféru prijatia, bezpečnosti a slobody. To najcennejšie, čo môžeme podarovať druhému človeku – náš čas, našu skúsenosť, preto aj my sa delíme s osobnou skúsenosťou a zoznamujeme sa so skúsenosťou druhých ľudí.

Už sme hovorili o neznalosti ako o príčine mnohých problémov dnešného sveta. Informačná časť našich stretnutí nám umožňuje dozvedieť sa o tých vedeckých úspechoch v oblasti psychológie, sociológie, teológie, medicíny, histórie a iných vied, ktoré môžu byt užitočné pre riešenie osobných problémových situácií.

Naše skupinové stretnutia sú taktiež aj spoločnou oslavou Boha a spoločnou modlitbou s konkrétnym úmyslom.

Koncepciou našej skupiny sa stali myšlienky Carla Rogersa, amerického psychológa, ktorý založil skupiny stretnutí ako metódu psychoterapie. Na svojej skúsenosti z práce s ľuďmi potvrdil, že pozitívne premeny v živote človeka sú možné, ak existuje skupina – komunita, rodina, kde sa vzťahy budujú na otvorenosti a prijatí. Žiaľ, mnohí ľudí dnes toto nemajú.

Takmer štyri roky existencie našej skupiny potvrdili naše teoretické znalosti praktickou skúsenosťou. Teraz môžeme s istotou povedať, že prístupy, ktoré sa využívajú na našich stretnutiach, sú efektívne a reálne, pomáhajú ľuďom niečo zmeniť vo svojom živote. Dnes by sme sa chceli s radosťou podeliť s týmito skúsenosťami – možno budú pre niekoho z vás cenné a užitočné.

Prvý praktický záver: bez úsilia nie je možný nijaký rast, nijaký vývoj.

Aby sme sa niečomu mohli naučiť, zmeniť vo svojom živote – je nevyhnutné vynakladať veľké úsilie. To sa prijíma u nás ako samozrejmosť, keď hovoríme o niektorých zručnostiach, návykoch práce, alebo napr. štúdiu jazykov. Avšak aj osobný rozvoj a duchovný rast vyžaduje úsilie. Pre tých členov skupiny, ktorí nielen prichádzali na stretnutia, ale sa aj snažili aplikovať tieto znalosti do svojho života – začali u nich pozitívne zmeny.

Druhý praktický zaver: Je veľmi dôležité žiť a konať v určitom reálnom svete.

Na prvý pohľad nič extra. Pokúsime sa vysvetliť, o čo ide. V našej skupine existuje presné pravidlo: pozývame ľudí deliť sa svojou skutočnou skúsenosťou, udalosťami zo svojho života, so svojimi osobnými zážitkami. U nás sú zakázané uvažovania a výpovede na všeobecné témy, o spoločenských problémoch. Mnohí ľudia sú ochotní diskutovať o tom, čo sa deje vo svete, v meste, u našich susedov, atď. Lenže mnohým je veľmi ťažko hovoriť o sebe – hovoriť otvorene a úprimne. Popularita mnohých televíznych seriálov, reality show sú založené na tom, že poskytujú príležitosť ponoriť sa do života druhých ľudí, ale pritom odvádzajú diváka od svojich problémov.
Všetci z nás sú ochotní diskutovať o problémoch – ekonomických, politických, duchovných mimo kontext nášho života. Tých, ktorí však chcú niečo zmeniť vo svojom živote, pozývame vrátiť sa k sebe, k svojej realite, špecifikám. Podeliť sa s druhými nie svojimi znalosťami, ale v prvom rade so svojou skúsenosťou a zážitkami.

Tretí praktický záver: Pre rozvoj je nevyhnutné pravidelné vynakladanie úsilia.

V priebehu niekoľkých rokov existencie našej skupiny sme mohli vidieť, že pozitívne zmeny vo svojom živote dosiahli tí, ktorí prichádzali na stretnutia pravidelne, kto ich nevynechával bez serióznych príčin. Pre ilustráciu vám chceme rozpovedať jeden konkrétny príklad.

Mladý človek, ktorého volajú Vladimír, sa obrátil s prosbou o pomoc na kresťanské psychologické centrum „Verbum”. Po niekoľkých konzultáciách ho pozvali na našu skupinku. Zdalo sa nám, že na riešenie tých problémov, s ktorými prišiel, je to to správne miesto. Čo ho trápilo? Po prvé, pretrvávajúce neúspechy v práci. Pracoval ako manažér predaja rôznych potravinárskych výrobkov. Zakaždým na novom pracovnom mieste dochádzalo k treniciam, ktoré ho viedli k prepusteniu z práce, alebo sa situácia tak vyhrotila, že bol sám nútený z nej odísť. V priebehu dvoch rokov zmenil 7 pracovných miest. Po druhé, stále ho prenasledovali neúspechy v komunikácii, aj v nadväzovaní vzťahov s dievčatami. S tými, s ktorými sa zoznámil, ho odmietali po niekoľkých stretnutiach. Vladimír nemohol pochopiť, prečo sa to stáva.

Začal sa zúčastňovať našich stretnutí, prichádzal pravidelne na každé stretnutie, prekonával svoju lenivosť, únavu, zlé počasie i nálady. Čo dosiahol? Za posledných dva a pol roka pracuje na stálom pracovnom mieste. Čo sa týka jeho osobného života, v septembri 2010 sa oženil a celá naša skupina bola svedkom jeho celoživotného rozhodnutia.

Tieto zmeny v jeho živote sa uskutočnili nie preto, že naša skupina je taká super, alebo že využíva nejakú unikátnu metódu. Nie. Jednoducho Vladimír pravidelne prichádzal na naše stretnutia, učil sa pozerať na seba i na svoj život v pravde, učil sa otvorene hovoriť o sebe – o takom, akým skutočne je, aj o tom, aké konkrétne reálne kroky môže urobiť, aby sa čosi zmenilo v jeho živote.

“Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7-8)
Tieto slová v prvom rade treba vztiahnuť na seba: klopte na dvere svojho srdca, hľadajte v sebe, vynakladajte úsilie, proste Ducha Svätého – a všetko sa uskutoční.

Boh vás žehnaj!

Miroslav a Lilia, Sankt-Peterburg

Ahoj deti!

Máme tu február a s ním snáď aj miernejšiu zimu (ale zatiaľ sa to nezdá, však?). Okrem horúceho čaju sa môžeme zahriať aj niečím iným. A to láskou, ktorú máme v srdiečkach.

V tomto mesiaci máme jeden významný deň a to 14. február. Je to sviatok sv.Valentína.

Viete, kto bol sv. Valentín?

Kňaz a lekár sv. Valentín žil v 3. stor.n.l za vlády cisára Claudia. Claudius bol krutý tyran, ktorý sa rozhodol zrušiť manželstvo. Ženatých mužov totiž nepovažoval za dobrých bojovníkov. Manželky a deti pokladal za príťaž a príčinu zbabelstva.

Kňaz Valentín sa proti cisárovi vzbúril, mladých snúbencov pozýval k sebe a sobášil ich potajme. Hoci to bola tichá vzbura, Claudius sa to dozvedel a pokúšal sa Valentína presvedčiť, aby zanechal kresťanstvo. Valentín sa však kresťanstva nemienil vzdať. Ani kruté zaobchádzanie neodradilo Valentína od jeho presvedčenia a tak cisár rozhodol o jeho poprave.

V roku 496 pápež Gelasius vyhlásil 14. február za sviatok sv. Valentína. A neskôr sa tento sviatok stal známym po celom svete ako Deň zaľúbených a sv. Valentín ako ich patrón.


A ak ste tento rok zabudli na peknú „valentínku“, mám pre vás jeden návod, vďaka ktorému môžete potešiť mamku, ocka, babku či dedka, alebo si ju vyrobiť len tak pre radosť 🙂

Stačí mať len šikovné ruky, pomôcky a trpezlivosť 🙂

Potrebujeme: červený výkres, biely výkres, ceruzu, nožnice, disperzné lepidlo a kryštálový cukor.

1. Červený výkres zložíme na polovicu. Aby sa prehol ľahko, urobíme v mieste prehybu ryhu pomocou nožníc a pravítka.

2. Na biely výkres si nakreslíme srdiečko – šablónu.

3. Srdiečko vystrihneme.

4. Podľa šablóny obkreslíme srdiečko na prvú stranu valentínky.

5. Vnútro srdiečka vyplníme lepidlom. Je potrebné, aby vrstva lepidla bola rovnomerná.

6. Na lepidlo nasypeme rovnomerne hrubú vrstvu cukru.

7. Prstom cukor pritlačíme na lepidlo.

8. Aby sme mamičke nezašpinili stôl, dáme si naň podložku (napr. aj noviny) a lepidlom natrieme aj okraje prednej strany.

9. Z vnútornej strany urobíme lepidlom vlnovku a cukrom posypeme „lepidlový rámik“.

10. Vrstva cukru musí byť dostatočná. Cukor na lepidlo pritlačíme prstom a zosypeme cukor, ktorý sa neprilepil.

11. Ešte mokrú Valentínku položíme napr. na radiátor, aby sme jej sušenie urýchlili. Cukor po vysušení opäť získa svoju pôvodnú bielu farbu.

12. Na biely lístok napíšeme venovanie a vlepíme ho dovnútra Valentínky.

No a Valentínka je hotová 🙂

stránku pripravila: Lenka Novotná, Víťaz

Mágia (pokračovanie)


Numerológia

Je to druh veštenia, ktorý pomocou číselných hodnôt mien a dátumov narodení predpovedá ľudský osud a povahu.

Veštenie zrkadlom

Je to druh veštenia, v ktorom sa veštec pomocou krištáľovej gule, zrkadla, kryštálu kameňa alebo stojatej vody usiluje odhaliť zločiny, nájsť skryté predmety a diagnostikovať choroby. Tento druh veštenia, ako tvrdia mnohí, ktorí ho používajú, má údajne priviesť do pohybu skryté sily, ktoré sú v podvedomí. Aj v tomto druhu veštenia ide o pomoc démonických síl.

Radistézia

Ide o druh veštenia, v ktorom si veštec pomáha prútikom alebo kyvadielkom – závažím zaveseným na tenkej niti alebo vlase. Kyvadlom môže byť napríklad zlatá obrúčka, náušnica, prívesok alebo hoci aj nejaká skrutka. Názov radistézia vychádza z tvrdenia, že všetko vysiela žiarenie. V radistézii je najznámejší prútik. Ide o vetvičku v tvare „V“. Väčšinou sa používa liesková vetvička. Človek, ktorý pomocou nej hľadá vodu, sa volá prútikár. Prútikár vychádza z tvrdenia, že vodné žily vysielajú žiarenie a to núti prútik otočiť sa smerom dole alebo hore. Veda však toto tvrdenie vyvrátila. Kyvadlo sa dnes často používa na hľadanie zmiznutých osôb (napríklad nad mapou sa rozkýva kyvadlo a zastaví sa tam, kde je stratený človek), na hľadanie zlata, kovových mincí, atď. Niektorí liečitelia používajú kyvadlo na hľadanie ochorení vnútorných orgánov.231 Používanie kyvadla a prútikov má svoje korene v pohanskom veštení. Preto Pán prostredníctvom Mojžiša a prorokov vyzýva Izraelitov, aby nepreberali pohanské veštecké praktiky od okolitých národov. Ide o okultné praktiky, ktoré sú v úzkom spojení s démonickými silami. Kyvadlo funguje takým spôsobom, že sa vychyľuje na jednu alebo druhú stranu podľa položenej otázky. Napríklad v miestnosti sú traja ľudia. Veštec, ktorý drží kyvadlo, sa opýta, či sú prítomní traja ľudia. Kyvadlo sa pohne na stranu, ktorá znamená áno.

Druhou otázkou môže byť napríklad, či je otvorené okno a podobne. To sa deje preto, aby dotyčný zákazník videl, že to funguje. Po týchto skúšobných otázkach sa ide k „dôležitejším“ otázkam. Napríklad, či mu je partner neverný, či je nezvestný syn mŕtvy, alebo mnohé iné otázky. Vidíme, že je to niečo podobné ako pri špiritizme. Hneď sa nám vynára otázka: „Kto dáva odpovede cez kyvadlo?“ Otázky nie sú smerované Bohu, nie sú smerované ani strážnemu anjelovi, Panne Márii, ani svätcom. Všetko nasvedčuje, že odpovede pochádzajú od „poradcu“ – Zlého (démona). Ducha, ktorý neváha pred podsunutím úplne mylnej a niekedy až zdrvujúcej informácie poskytnúť na oklamanie niekoľko pravdivých rád.

Veštenie z kariet – kartomantia

Je to druh veštenia pomocou zvláštne vyzerajúcich kariet. Ide o tzv. „tarotové karty“. Ich pôvod nie je veľmi známy, mienky autorov sa rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že vznikli v starovekom Egypte, iní, že v Ríme okolo 1. storočia. V minulosti boli známe ako škatuľka malých hlinených alebo voskových tabuliek, pomaľovaných mnohými čudnými znakmi. Dnes sú známe ako 78 obrázkových kariet so záhadnými znakmi a symbolmi. Obsahujú 56 normálnych hracích kariet a 22 špeciálnych.
Tieto karty majú iné zobrazenia: milovníka, blázna, obesenca, diabla. Každá má svoj vlastný význam. Tí, ktorí hľadajú pôvod kartových hier v starovekom Egypte, hovoria o hermetickom tarote. Najpravdepodobnejšie však je ich pôvod v stredoveku.232 Aj táto technika veštenia, v ktorej sa vykladajú karty a tým sa predpovedá človeku budúcnosť, (niekedy na presvedčenie zákazníka aj minulé udalosti zo života), sa deje pomocou vplyvu démonických síl.

Chiromantia – čítanie z ruky

Chiromantiu odlišujeme od grafológie – vykladanie rukopisu, ktoré bolo známe už v starom Ríme. Používali ju už Arabi. Osobný lekár cisára Bedficha II. napísal o nej v 13. storočí knihu. Chiromanti skúmajú smer štyroch alebo viacerých čiar na ruke, ktoré, značia srdce, hlavu a osud, ako aj sedem planetárnych „vrcholov“, nazvaných po Merkúre, Apole, Saturne, Jupiteri, Venuši, Marse a Mesiaci.
Je tu teda aj vzťah k astrológii. Čítanie z rúk sa väčšinou nazýva „chiromantia astrologica“ a pod týmto názvom sa prednášalo aj ako vedecká disciplína. V súčasnosti prikladá chiromantia význam aj prstom. Väčšinou sa pri veštení prikladá väčšia dôležitosť ľavej ruke pred pravou. Mal som možnosť nahliadnuť do knihy pod názvom Abeceda okultizmu alebo využitie tajných vied v praxi. Nachádza sa v nej aj stať o chiromantii, o ktorej sa sama autorka vyjadrila, že je to „zaujímavá veda z okultnej disciplíny“. Okultizmus je biele rúcho pre samotného Satana. Okultizmus je nebezpečenstvo, ktoré číha zabalené v pozlátku.

Irimantia – očná diagnostika

Môže sa z dúhovky vyčítať charakter, minulosť či budúcnosť pacienta? Nie je to nič iné ako jasnovidectvo! Väčšina okultistov považuje očnú diagnostiku za okultnú schopnosť!
Nebezpečenstvo je pre nás, veriacich, veľké a rozmanité, preto potrebujeme varujúce hlasy. Keď sa spojíme s „okultnými prúdmi“, platia o nás slová Pavla Timotejovi: „Lebo príde čas, keď ľudia neznesú zdravú náuku, ale podľa vlastných žiadostí budú sa zháňať za učiteľmi, pretože majú svrbľavé uši, a odvrátia sluch od pravdy, no priklonia sa k bájkam“.

Astrológia – astromantia

Táto forma predpovedania budúcnosti je veľmi stará. Pochádza z Babylonie spred viac než štyritisíc rokov. Babylonskí kňazi – astrológovia – pravdepodobne ako ich kolegovia v Číne a Mexiku, vypočítavali pre svojho kráľa rôzne udalosti podľa postavenia siedmich planét v znamení zverokruhu: ide o Slnko, Mesiac, Saturn, Jupiter, Mars, Venušu a Merkúr. Ďalšími dôkazmi o tom, že ľudia sa už v dávnej dobe zaoberali pozorovaním hviezd, sú praveké kultové miesta z doby kamennej.233 V stredoveku sa Európa ocitla priam v zajatí astrológie.

Mimoriadne ovplyvnila cisára Fridricha II. (1194-1250). Na jeho dvore získali astrológovia profesionálne postavenie. V období racionalizmu vplyv astrológie upadol. Zatiaľ čo v staroveku sa astronómia (skúmanie hviezd) a astrológia (výklad postavenia hviezd) chápali ako jedna veda, v období racionalizmu sa rozdelili. Astrológia opäť nabrala plný rozmach v období oboch svetových vojen. Veď je veľmi známe, že Hitler neučinil ani jediný krok bez svojho astrológa.

Výraz „astrológia“ v mnohých prípadoch vzbudzuje nedorozumenie, lebo koncovka „lógia“ sa používa pri rôznych vedách (napr. psychológia, teológia, antropológia, atd‘.). Preto mnohí vedci namietajú a odporúčajú používať radšej výraz astromantia. O tom, že astrológia nie je vedou, ale sa za vedu len vydáva, existuje množstvo dôkazov. Napríklad, keď si porovnáme obdobie Babylončanov a dnešnú dobu, ako hovoria astronómovia, znamenie zverokruhu sa značne posunulo. Kto sa teda podľa astrológie narodil v znamení strelca, je podľa astronómie v znamení škorpióna. Odborníci z oblasti psychológie tvrdia, že nie je ani tak dôležitý dátum narodenia, ako dátum počatia. Vysvetľujú to pomocou vplyvu okolitého prostredia v prenatálnom období dieťaťa. Ďalšou z námietok je, prečo majú väčší vplyv na povahu človeka planéty, než zákony dedičnosti. Tieto a mnohé iné nezodpovedané otázky obklopujú astrológiu ako napodobeninu vedy.

Astrológia je najrozšírenejšia forma okultizmu. Stretávame sa s ňou každý deň a na každom kroku cez veľmi rozšírené horoskopy. Otázka, ktorá hneď napadne človeku pri slove horoskop, je: „Skutočne to funguje?“ V dnešnej dobe sa s horoskopom stretneme všade: na internete, teletexte, skoro vo všetkých novinách a časopisoch, v rozhlase, môžeme sa k nemu dostať cez mobil a ešte všelijako ináč.

pokračovanie v budúcom čísle

-re-

Kresťan a voľby


Opäť sa blížia voľby. Opäť prišiel čas, keď môže mať človek, ktorý sa chce rozhodnúť podľa svojho svedomia, problém. Koho voliť? Zdá sa, akoby každými voľbami bolo toto rozhodnutie ťažšie. Máme vôbec alternatívu? Nejsť voliť? Ani to však nie je riešenie, lebo aj nevoliť je voľba. Či teda chcem, či nie, voľbám sa vyhnúť nedá. Ako sa má potom kresťan zachovať? Podľa čoho sa riadiť?

Sú to veľmi aktuálne a náročné otázky. Aby sme na ne vedeli odpovedať, vyžadovalo by si to dva dôležité prvky:

Solídne vzdelanie: poznať základné princípy sociálnej náuky Cirkvi – dôstojnosť ľudskej osoby, princíp spoločného dobra, univerzálne určenie dobier, subsidiarita, solidarita, participácia – a zisťovať, ktorá strana sa do akej miery usiluje riadiť týmito princípmi. Potrebujem teda poznať kritériá voľby a tiež strany, ich program, aby som mohol posúdiť, do akej miery sú v zhode s mojimi kritériami, a podľa toho sa rozhodnúť.

Sebakritiku: uvedomiť si motivácie svojho konania – na základe čoho sa rozhodujem dnes a aké to má dôsledky, lebo to, čo sa deje, je výsledkom toho, ako som sa rozhodol. Samozrejme, je to veľmi náročné, pretože sebakritika spochybňuje naše rozhodnutia, a to nemáme radi. My oveľa radšej spochybňujeme druhých.
Po takejto dôkladnej analýze by sme mohli uvidieť cestu, ktorá by postupne mohla viesť k náprave aj v oblasti verejného života. Vravím postupne, lebo verejný život je o ľuďoch a najťažšie sa menia ľudia – ich mentalita, zmýšľanie, hodnotová orientácia, motivácia. Ja osobne vidím len túto cestu, cestu premeny zmýšľania. Potrebujeme si uvedomiť základné kritériá slobodnej spoločnosti – byť a nie mať; predovšetkým vláda zákona a nie vláda ľudu; sloboda pre a nie sloboda od; osoba žijúca v spoločnosti a nie individualizmus ani kolektivizmus; hodnota čnosti a nie hodnota svojvoľnosti a podobne
.
Marcové voľby. Čo s nimi? Ako sa k nim postaviť? Konkrétnu odpoveď musí nájsť každý sám

Poznámka:

Slobodnú spoločnosť môžeme definovať ako spoločnosť, ktorá umožňuje integrálny rozvoj človeka. Všíma si všetky aspekty osoby a umožňuje, aby sa všetky rozvíjali. Ani jeden nezanedbáva alebo nepotláča. Inými slovami, je to spoločnosť založená na troch pilieroch – na demokracii, slobodnom trhu a pevných etických zásadách.
prevzaté z edície Viera do vrecka

autor: Jozef Vadkerti, katolícky kňaz

G.O.D.´S


V nedeľu 12. februára 2012 sa pre birmovancov našej farnosti konala púť k sv. Valentínovi do Krížovan. Pred odpustovou sv. omšou bol pre birmovancov pripravený duchovný kultúrny program, v ktorom sa predstavil zbor G.O.D.´S. Sú to mladí ľudia spievajúci americký gospel. Americký gospel je emotívna a pôsobivá duchovná hudba, ktorá vychádza z tradície a kultúry amerických černochov.

Názov zboru G.O.D.´S znamená v preklade BOŽÍ (Boží ľud)… Zbor pôsobí pri ZUŠ sv. Mikuláša v Prešove. Toto spievajúce spoločenstvo mladých študentov existuje už 5 rokov. Teraz v ňom spieva sedem dievčat a dvaja chlapci.

Toto povedali o sebe: „To, že spievame, nenapĺňa len nás, ale snažíme sa, aby napĺňal aj ľudí, ktorí nás počúvajú. Prostredníctvom tejto hudby sa snažíme o evanjelizáciu a šírenie Božej lásky medzi nás všetkých. Sme vám a Bohu veľmi vďační, že sme mohli pre Vás a nášho Pána spievať vo vašom nádhernom kostole Božského Srdca Ježišovho.

Ďakujeme!“

-re-

Sánkovačka


Pani zima je vo svojej paráde,
pokryté sú snehom
všetky stromy v záhrade.
Aj na strechách domov
sa sniežik ligoce.
Škoda,
že už skončili Vianoce.

Tie najkrajšie sviatky
sa pominuli,
len krásne spomienky
v srdci nám zostali.

Vonku fúka, pofukuje,
do piecky sa prikuruje,
aby sme v izbe
teplučko mali
a zimné večery
čo najkrajšie prežívali.

Hoci vonku vládne metelica,
deťom dobrá je sanica.
Na hlavu si čiapku dajú,
hore kopcom sane už ťahajú.
Do očí im vietor vanie,
výborné je sánkovanie.

Keď sa dobre vyšantia,
do domu sa navrátia.
Teplého čajíku
za dúšok si dajú
a príjemne strávený deň
za sebou už majú.
Na viečka im únava sadá,
na nočný spánok
rodinka sa ukladá.

Marta Pacovská, Široké

Svedectvo


Ja prežívam krížovú cestu vždy nanovo už 16 rokov, je to vlastne krížová cesta môjho syna. Naša krížová cesta sa začala na Popolcovú stredu, kedy sme ešte boli spolu ráno v kostole. Potom sme nastúpili do nemocnice na dlho očakávanú operáciu srdca.

I. zastavenie: Odsúdenie – to bola pozvánka do nemocnice. Išli sme so strachom a obavami, ale s nádejou.

II. zastavenie: Mal len 4 roky, ale ochotne zobral kríž na svoje plecia a trpezlivo ho niesol.

III. zastavenie: Prvý pád bol pre nás odklad operácie kvôli implantátu, ktorý včas nedorazil. Zas len čakanie, dlhé čakanie.

IV. zastavenie: Stretal sa so mnou vždy, aj v noci, keď nemohol spávať, keď otvoril oči a ja som tam bola. Aj keď neviem, kde sa vo mne brala tá sila dva týždne deň, noc presedieť na stoličke, lebo na lôžko som nemala nárok. Asi som to nevnímala, lebo som bola vďačná za chvíle s ním.

V. zastavenie: Nám nepomáhal Šimon, ale všetci okolo – lekári, personál, no najviac sily mu dával otec, keď občas prišiel za nami. Častejšie nemohol, keďže sme doma vtedy mali ešte aj dvojročnú dcéru.

VI. zastavenie: Netlačil svoju zranenú tvár do šatky ako Ježiš Veronike, ale on otlačil celé svoje ubolené telo do posteľnej plachty.

VII. zastavenie: Druhý pád bol ešte bolestnejší, keď povolil jeden zo stehov na malom srdiečku a muselo sa operovať znova.

VIII. zastavenie: Nenapomínal nás, lebo bol stále v umelom spánku. Aj keď som si často poplakala, pri jeho posteli bol stále božský pokoj, nedalo sa tam plakať.

IX. zastavenie: Tretí pád – ten najbolestnejší, keď sa ho pokúšali prebrať a odpojiť od prístrojov. Nedalo sa, po pár minútach ho museli napojiť. Vtedy sme vedeli že to bude navždy.

X. zastavenie: Ježišovi zvliekali šaty. No ja som obliekala, vlastne som nakupovala veci synovi, ktorý ešte žil, do truhly. Najviac bolela poznámka od predavačky, keď sa mi košieľka zdala priveľká, povedala: „Nebojte sa, veď on dorastie.“ Nedorástol.

XI. zastavenie: Ježiša pribili na kríž. Vlastne pribili aj jeho, ale k lôžku, keď pod silným tlakom vtláčali do jeho pľúc kyslík. Ruky a nohy mal krvavé od preležanín, dokonca aj malú hlavičku mal celú od krvi. Prepichli mu aj bok, aby mu dali drenáž, ktorá odvádzala prebytočnú tekutinu.

XII. zastavenie: Zomiera. Zomiera na obed v Bielu sobotu. Po 40 dňoch krížovej cesty s manželom sme ho držali za malé ručičky. Odišiel ticho a v pokoji.

XIII. zastavenie: Odišiel z nemocnice, no nie domov k nám, ale domov k svojmu otcovi – k Bohu.

XIV. zastavenie: V utorok po Veľkej noci sme sa s ním navždy rozlúčili.

Keď sme museli opustiť nemocnicu, moje prvé kroky viedli k Božiemu hrobu do kostola v Bratislave. Najprv som chcela vyčítať, prečo on, prečo musel trpieť, prečo mi ho zobral. Ale nakoniec som išla ďakovať, že práve on mohol trpieť spolu s ním a teraz spolu s ním tam môže ležať. Išla som vlastne k nemu. Ježiš trpel za nás všetkých, za naše hriechy, ale za koho trpel on? Veď jeho dušička bola čistá. Nenávidela som Veľkú noc, nenávidela som pôst, ale iba ako matka. Časom, keď to vo mne dozrelo, pozerám sa na to očami matky, veriacej matky. A teším sa na pôstne obdobie, prežívam to všetko nanovo a verím, že raz sa stretneme v nebi.

ROZHOVOR

Hudobná skupina, v ktorej hrajú traja diecézní kňazi: Pavol Jenčo (spev gitara), Milan Supek (basgitara), Martin Gnip (bicie), Martin Sopko (klávesy).

Skupina vystúpila v našej farnosti v nedeľu 23. októbra 2011 pri príležitosti osláv 50. výročia nášho farského kostola sv. Jozefa, robotníka. Po vystúpení pre našich mladých farníkov som oslovil umeleckého vedúceho kapely Kerygma, kňaza Pavla Jenču, pôsobiacim vo farnosti Kokošovce.


Mohli by ste sa nám bližšie predstaviť.

Pochádzam z Dargova, to je farnosť Sečovce na Zemplíne. Kokošovce sú mojím štvrtým kaplánskym miestom. Prišiel som tam v roku 2009, som tam teda tretí rok. Teraz by som povedal niečo o našej kapele.

Áno, mohli by ste nám niečo povedať k jej názvu a celkovej genéze…

Kapela Kerygma ešte bez názvu vznikla v roku 1996. Vtedy sme sa stretli traja z tejto kapely, ktorí sme teraz kňazmi. Stretli sme sa v seminári v jednom ročníku. Bola to náhoda, alebo ťažko povedať či náhoda, keď veríme, že nič nie je náhoda. Vtedy sme účinkovali prvýkrát v roku 1997, teda zhruba po pol roku v seminári v rámci Dňa otvorených dverí. Trošku sme vtedy asi šokovali v pozitívnom zmysle aj predstavených, netušili, že niečo také sa deje v seminári.

Kto bol iniciátorom?

Iniciátorom bol dnes už nebohý kňaz Martin Šinaľ. On sa snažil dať do kopy chlapcov, bol dva roky skôr v seminári. Tešil sa, že do seminára prišiel aj bubeník, aj gitarista, aj basgitarista naraz. Takže dal nás vtedy dokopy a potom časom prestal s nami hrať. Hrali sme sami plus nejaký klavesák, niekto zo seminára. Na tých klavesákov sme veľa šťastia nemali, pretože každým rokom prišiel niekto iný, takže sa chlapci veľmi neohriali. Chce to aj určitý sebazápor, lebo človek si musí pre kapelu ukrojiť zo svojho voľného času.

Čo nasledovalo po tom pozitívnom prekvapení predstavených seminára?

Mali sme šťastie, že vtedajším rektorom seminára bol dp. Konečný, ktorý mal pre také veci pochopenie. Sám vyučoval a neviem, či ešte aj teraz vyučuje liturgický spev. Je to síce celkom iná hudba, ale mal pochopenie aj pre takéto moderné formy hudby. A chcel, aby sme účinkovali aj pri svätých omšiach, keď boli také slávnostnejšie. Čiže bol našou oporou aj pred pánom arcibiskupom, ktorý, keď nás počul hrať na omši, bol trocha nervóznejší, ale nemôžem povedať ani jedno krivé slovo. Keď sme boli už novokňazmi a stále sme fungovali s kapelou, tak nám veľmi vychádzal v ústrety. Aj nás tak umiestnil po arcidiecéze, aby sme nemali ďaleko k sebe na skúšky, čiže mal pochopenie. Boli sme radi a aj teraz, keď je už emeritným biskupom a stretneme sa, tak sa vždy opýta, ako kapela.

Poďme teda k tvorbe kapely. Texty vašich piesní sa opierajú o kresťanské hodnoty, o evanjeliá. Cítite pri tom zodpovednosť, alebo ako to pomáha vo vašej tvorbe?

Z troch kňazov, ktorí tvoríme gro kapely, nikto netvorí texty. Píšu ich dvaja naši spolubratia – Martin Škvarla, náš spolužiak a o niečo mladší spolubrat nám napísal ešte viac textov, volá sa Vladimír Štefanič. Obidvaja sú kaplánmi v našej košickej arcidiecéze. Pri tvorbe zjavne vychádzajú z toho, čo prežívajú. Uvedomujem si, že text je v piesni podstatný a veľmi obdivujem, keď niekto dokáže napísať dobrý text. No a na mne zostane urobiť k tomu hudbu.

Zastavme sa pri samotnej hudbe. Kto ovplyvnil, respektíve doniesli ste si nejaký štýl hudby zo svojho civilného, mládežníckeho života?

K bigbeatovej, gitarovej hudbe som mal blízko od mladosti. Už na gymnáziu sme mali kapelku a tam sme hrávali so spolužiakmi, ale bolo to viac úsmevné. Myslel som si, že keď skončím gymnázium, tak budem musieť gitaru „zavesiť na klinec“, ako sa vraví, ale nebolo to tak. Bol som rád, že po vstupe do seminára bola možnosť pokračovať ďalej v muzike. Čiže mňa ovplyvnilo to, čo počúvali moji starší súrodenci, bratia. Mám troch starších bratov. A boli to interpreti ako Eric Clapton, Mark Knopfler, Dire Straits, takéto gitarové veci som mal rád, neskôr spomeniem aj Deep Purple, tie rockové klasiky 70. rokov. Mal som vždy rád skôr také blúzové veci. Keď sme sa stretli v seminári v kapele, tak chlapci si tiež doniesli niečo svoje. Zmes toho všetkého je vyjadrená v našich piesňach. Ja napíšem pieseň, ale aranžmány robíme spolu ako kapela.

Máte požehnanie aj od nového otca arcibiskupa?

Nemôžem povedať, že máme oficiálne požehnanie, ale pochopenie zjavne ešte áno, alebo nebolo nám to zakázané, inak povedané. Ale myslím, že je rád, že aj takáto forma určitej evanjelizácie, či pastorácie existuje.

Pýtam sa to preto, lebo napríklad my novinári by sme mali mať imprimatur. Ako je to vo vašom hudobnom smere?

Tam sa to berie inak. Neviem o tom, aby iné gospelové kapely si na vydanie cédečka žiadali imprimatur, asi nie. U nás o to menej, že všetci sme kňazmi aj pri tvorbe textov, aj hudby. Tam máme dôveru, že sa neocitneme mimo, teda v heréze alebo v blude. Pochopenie nachádzame aj u nového otca arcibiskupa.

Fungovanie kapely si vyžaduje aj určitú materiálnu podporu. Ako to zabezpečujete z tohto hľadiska?

Je to veľká pravda. Keď sme začínali v seminári, boli tam kúpené niektoré nástroje, také erárne. Neskôr sme si zaobstarali, samozrejme, tie svoje, lebo chceli sme niečo lepšie, kvalitnejšie. Mali sme šťastie, že sa na pastoračný ročník dvaja z nás dostali do USA a tam sme narazili na dobrých ľudí. Keď videli, že sa venujeme takej veci, tak nám finančne pomohli. Takže sme si odtiaľ priniesli nejaké nástroje. Bolo to komplikované, ale priniesli sme. Ale to nestačí. Človek chce experimentovať stále viac, tak tie nástoje postupne obmieňame. Sme odkazaní na svoje vlastné príjmy, takže mnohokrát treba siahnuť hlboko do peňaženky. Chcel by som gitarový efekt alebo zosilovač, Milan basgitaru, v budúcnosti nejakú gitarku. Takže každý koníček niečo stojí a sme si vedomí, že to je dobrá vec. A možno s väčšou ochotou siahame aj do vlastných vreciek.

Spomínali ste vystúpenie v Amerike. Kde všade ste vystupovali?

Neboli sme tam vystupovať, boli sme tam na tzv. pastoračnom ročníku. To znamená, chlapci po treťom, teraz už po druhom ročníku v seminári prerušujú štúdium a idú na tzv. prax – pastoračný ročník, aby videli, ako sa žije vo farnosti a prípadne zakúsili aj iný svet. Mali sme možnosť ísť do zahraničia. Všetci traja sme boli v zahraničí, niekto ďalej. Ja s Martinom sme boli v USA, Milan bol tu v Čechách.

Kde všade ste koncertovali?

Koncertovali sme na rôznych miestach. Zo začiatku to bol seminár, potom akcie zo seminára, boli sme hrať trikrát vo väznici, bol to zaujímavý zážitok. Potom v rámci gospelových festivalov na Slovensku a v Čechách. Máme dobré vzťahy s jedným našim kolegom spolubratom, ktorý účinkuje v Rakúsku, tam sme boli hrať dvakrát. To je asi všetko, na čo si spomeniem, nejaké ďaleké zahraničie to nie je. Najďalej to bolo asi to Rakúsko.

Môžete s vašou hudbou vystupovať v chráme? Vysvetlite to podrobnejšie, aby nevznikli nejaké nedorozumenia.

Nikto nám nezakázal hrať v chráme, len my sme sa rozhodli, že nebudeme hrať v chrámoch kvôli akustike. Ak by sme hrali nejakú jemnú folkovú hudbu, nemal by som žiaden problém ani ja, ani chlapci. Skúšali sme viackrát, aj keď neradi, ale presvedčili nás, že to bude v chráme dobré. Keď raz je ten priestor tvorený pre inú hudbu, tak tá rocková tam nepasuje. Som zástancom toho, že keď tam Martin raz kopol do „kopáka“ do bubna, bola tam ozvena 8-9 sekundová, tak sme vedeli, že toto asi nepôjde. Z toho dôvodu sme sa rozhodli nehrať v chráme, nikto nám to nezakázal.

Čo plánuje kapela ďalej?

Máme za sebou vydanie dvoch CD. Mali sme šťastie, prvé CD z roku 2007 bolo ocenené Akadémiou slovenskej populárnej hudby – dostali sme za neho Aurela v kategórii Gospel. O tri roky sme vydali ďalšie CD, to je čerstvé. Radi by sme pracovali na ďalšom, chceli by sme hrať ďalej. Kapela je rada, keď môže hrať čo najčastejšie, pokiaľ to neprekáža nášmu pastoračnému programu. Pre nás je pastorácia prvoradá a viem, že všetci chlapci to tak berú. Aj program upravujeme nie podľa koncertov, ale podľa toho, čo máme vo farnostiach.

Otázka trocha viac na telo – tešili by ste sa, keby vás uvoľnili z klasickej pastorácie iba na túto špecifickú formu ohlasovania evanjelia?

Ó, fúú, úprimne povedané, asi nie. Milujem toto, čo robíme, mám to rád a navzájom sa to dopĺňa. A ja som zatiaľ v takom štádiu a verím, že aj zostanem, že som radšej vo farnosti. Nechcem, aby to znelo ako klišé, ale som skutočne rád s ľuďmi, chýbalo by mi to.

Lebo sú kapely, ktoré sa venujú iba kresťanskej hudbe.

Áno sú kapely, ktoré sa venujú iba tejto hudbe, ale neviem o tom, aby boli profesionálnymi kňazmi v úvodzovkách, že nie sú profesiou kňazi. A neviem ani o takom prípade, aby boli kňazi uvoľnení z pastorácie pre prácu v nejakej kapele.
Možno to stojí za zmienku, aby sa Cirkev týmto zaoberala, lebo šírenie evanjelia aj cez hudbu má svoju silu. Nakoniec, aj dnes na vašom koncerte sme boli toho svedkami.
Isteže, ale ja vidím skôr cestu v tom, aby nám bolo prenechaného viac priestoru na takúto aktivitu, aby sme neboli v nejakej pastoračne náročnej farnosti. Zatiaľ je to tak, že to stíhame.

Keď to všetko zhrnieme, kapela Kerygma funguje 15 rokov. Čo by ste chceli vylepšiť, čo sa týka štýlu hrania, alebo iných vecí?

Ťažko povedať, čo chceme, alebo nechceme vylepšovať v štýle hrania. Ono to prichádza samo – hráme to, čo nás baví. Keď aj ja niečo vytvorím a nám sa to nepáči, tak to jednoducho nehráme. Chceli by sme sa zlepšovať aj v tomto smere. Myslím si, že na kvalitu sa niekedy neberie ohľad. Ono sa niekedy tak mávne rukou, že to stačí, veď my chceme iba chváliť Pána Boha. Ono to nestačí. Keď chceme Pána Boha chváliť, tak aj on si zaslúži, aby to malo určitú úroveň. Takže naším cieľom je stále zlepšovať sa. A nejaké veľké ambície dosiahnuť slávu, to nie. Ale poteší nás priazeň publika. Tešíme sa, keď sa niekomu páči naša hudba, niekoho oslovíme. A ambície byť veľkými rockovými hviezdami, tak to nie.

Vo všeobecnosti, keď sledujem vývin kresťanskej hudby, ktorú nám sčasti podáva aj rádio Lumen, vidím posun. Ako keby kresťanská hudba, povedané v hudobnom žargóne, začínala najskôr v tom „molovom“, potom už v „sedmičkovom“ a teraz to prechádza do krásnych plných „durových“ akordov. Ako vnímate vývin a posun našej kresťanskej gospelovej hudby tu na Slovensku?

Vidím to pozitívne. Presne toto bol problém pred niekoľkými rokmi a ešte niekde pretrváva, aj keď nechcem nikoho dehonestovať, ale amaterizmus. Nehovorím, že sme profesionálmi, mnohí by nás „strčili do vrecka“, ale ide o to, že niekedy tu bola spokojnosť s tým, že stačí mi oslavovať Pána Boha s tromi akordami, ktoré som sa naučil a už som veľký muzikant. Toto dnes už neobstojí, čiže treba sa zlepšovať. Vidím pokrok oproti tomu, čo tu bolo v minulosti. Na mnohých gospelových kapelách vidno, že sa vypracovali na hudobné osobnosti. V tomto vidím pozitívum.

Čiže vašim cieľovým publikom sú najmä mladí ľudia?

Najskôr tak. Isteže, keď sa niekde vo farnosti dozvedia, že prídu kňazi hrať nejakú hudbu, tak tam príde veľká zmes ľudí, dokonca často tam prídu starší, babky si posadajú do prvých radov. A keď to na nich „vybalíme s plnou silou“, tak sú troška šokovaní, čo sa to deje. Preto je táto hudba orientovaná na mladých. Ale boli aj prekvapujúce, pozitívne reakcie zo strany starších, že sa im tie rockové veci páčili.
Odkaz vlastne dávate cez svoje piesne a ich texty. Ale aj tak vás na záver poprosím o odkaz pre našich mladých, pre našich čitateľov, aj keď tentokrát bez nôt.

Robiť veci poriadne. Nevravím, že my ich robíme najlepšie, ale máme snahu sa zdokonaľovať a toto by som rád preniesol aj na rovinu duchovnú. Byť poriadny v tom, čo robím, t.j. poriadne prežívať celý svoj život. Pán Boh nám dal obrovskú zodpovednosť do rúk, a to je ľudská sloboda. To je ten najväčší dar, ktorý máme a on nám dôveruje, čiže nesklamme jeho dôveru. Robme veci poriadne! A myslím aj tie veci, ktoré sa týkajú našej večnosti.

Ďakujem za rozhovor.

pripravili: M. Gondová, M. Magda

Sviatosť zmierenia


Sviatosť zmierenia sprevádza človeka v jeho pádoch i vstávaní. Spojená je so spytovaním svedomia, ktoré nevykonávame preto, aby sme ho uspokojovali, ale aby nás stále hlbšie vovádzalo do tajomstiev Božieho života. Vo sviatosti zmierenia sa stretávame s Božou láskou a milosrdenstvom, a nie so súdením a odsudzovaním. Boh, náš Otec, vždy odpúšťa tomu, kto úprimne ľutuje a človeka lieči z hriechu a jeho následkov. Sviatosť zmierenia nás zmieruje s Bohom, s Cirkvou, s bratmi a aj s nami samotnými. Každá spoveď je novým krokom k obráteniu.

Sviatosť zmierenia je založená na viere v Božiu lásku a na dôvere v Božie milosrdenstvo. V nej prijímame Otcovo nekonečné odpustenie. Jednota s Otcom nás vedie do jednoty s bratmi a sestrami a otvára cestu k uzdraveniu tela a duše.
V spovedi sa nejedná o vymenúvanie hriechov, ale otváranie srdca láske. Boh nám odpúšťa s radosťou. Zabudnite na falošnú podobu žiarlivého Boha, ktorý trestá a otvorme srdce podobe Boha, ktorý trpí kvôli našim hriechom. Boh plný nekonečnej lásky a milosrdenstva, ktorý sa teší odpusteniu. Niet hriechu, ktorý by Boh neodpustil skrze svoje milosrdenstvo.

Dívajme sa, aký krásny je Boží plán s nami a uvidíme, kedy a v čom sme neodpovedali na Božie pozvanie a v čom sme pokorili sami seba.


Spytovanie svedomia podľa Desatora

1. Ja som Pán Boh tvoj! Nebudeš mať iných Bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.
(či je v tvojom živote mágia, špiritizmus, horoskopy, idoly, ktorým, sa klaniaš a pod.)

2. Nevezmeš meno Božie nadarmo!
(hrešíš, preklínaš, berieš meno Božie nadarmo, modlíš sa a velebíš Boha)

3. Nezabudni, aby si deň sviatočný svätil!
(účasť na sv. omši, práca v nedeľu?)

4. Cti svojho otca a svoju matku!
(vzťah k rodičom, k starším osobám, osobám v tvojej rodine a susedstve?)

5. Nezabiješ!
(zabíjaš niečím svoj život a životy druhých: opilosť, droga, rôzne iné závislosti, potrat, vraždy?)

6. Nezosmilníš!
(vzťah k svojmu telu a k telu druhých osôb, pornografia, filmy, sebaukájanie a pod.)

7. Nepokradneš!
(úcta k cudziemu dobru a spravovanie dobier, sebeckosť, lakomstvo, materializmus, krádež?)

8. Nepreriekneš krivé svedectvo voči blížnemu svojmu!
(klamstvá, falšovanie, zvádzanie na druhého, chrániť dobré meno cudzieho, pravdovravnosť?)

9. Nepožiadaš manželku svojho blížneho!
(vernosť v manželstve, rozvracanie manželstva, manželská čistota, mimomanželská čistota?)

10. Nepožiadaš majetku svojho blížneho!
(byť spokojný s tým, čo máš, nespokojnosť voči nedostatku kvôli materiálnym veciam, ničenie cudzieho majetku a pod?)

-re-

Moje Rany zachránia svet


Sestra Marta bývala v kláštore v Chambéry (Francúzsko), keď dostala toto posolstvo a tam aj zomrela 21. marca 1907. Ježiš sa sestre Marte zjavil viackrát. Učil ju úcte k svätým Ranám a poveril ju, aby rozšírila túto pobožnosť po svete.

Pánove slová: Teba som si vyvolil, aby si oživila pobožnosť uctievania môjho bolestného utrpenia, k mojim svätým Ranám v tomto smutnom svete, kde žijete. Kto sa nachádza v ťažkostiach alebo pociťuje potrebu pomoci, nech príde ku Mne a nech načiera zo zásluh môjho utrpenia a mojich Rán! Cesta mojich Rán je jednoduchá a privádza vás do neba. Tým, že obetujete zásluhy mojich Rán Nebeskému Otcovi, dávate zadosťučinenie za hriechy ľudí.

Moje Rany sú prameňom všetkých milostí. Proste Ma, aby som rozmnožil vašu lásku k mojim Ranám. Veďte k tomu aj iných. Každé slovíčko, ktoré vyrieknete k ucteniu mojich Rán, Ma poteší.

Skrze moje Rany a Srdce je všetko dosiahnuteľné. Z mojich Rán pochádza ovocie svätosti života. Duše svojich blížnych vložte do mojich Rán. Tam sa očistia ako zlato pri tavení. V mojich Ranách si vždy môžete vyčistiť svoje duše. Ak máte ťažkosti alebo trpíte, vkladajte svoje starosti do mojich Rán! Uľahčím vaše ťažkosti. U chorých opakujte často povzdych: Môj Ježišu! Skrze zásluhy Tvojich Svätých Rán odpusť nám a zmiluj sa nad nami!

Moje Rany vás istotne ochránia a zachránia celý svet! Pre tie duše, ktoré odchádzajú z tohto sveta v spojení s mojimi Ranami, nejestvuje smrť. Moje Rany zaistia pre ne život.

Koľkokrát pozriete s čistým srdcom na Ukrižovaného, vždy získate vyslobodenie päť trpiacich duší, zodpovedajúc počtu mojich Rán. Nezabúdajte, že milosti, dané skrze mojich päť Rán, máte vyprosovať aj pre trpiace duše v očistci.
Za každé slovo pri modlitbe ruženca k mojim Svätým Ranám nechám po kvapke mojej krvi padnúť na tú-ktorú hriešnu dušu.


Ruženec k Svätým Ranám

Na krížiku: Ježiš Kristus, náš Božský Spasiteľ, buď k nám a celému svetu milostivý a milosrdný. Amen.

Na tri po sebe nasledujúce zrnká:

1. Svätý Otče, svätý Mocný Bože, svätý Nesmrteľný Bože, zmiluj sa nad nami a nad celým svetom. Amen.

2. Buď nám milostivý, zľutuj sa nad nami, môj Ježišu, v dnešných nebezpečenstvách. Prikry nás svojou drahocennou, Svätou Krvou. Amen

3. Večný Otče! Ukáž nám svoje milosrdenstvo skrze Krv Ježiša Krista, Tvojho jednorodeného Syna! Amen.

Na veľké zrnká: Večný Otče! Obetujem Ti sväté Rany nášho Pána Ježiša Krista, aby sa zahojili rany našich duší.

V desiatke na malé zrnká:Môj Ježišu, skrze zásluhy Tvojich Svätých Rán, odpusť nám a buď k nám milosrdný!

Na konci (3x): Večný Otče! Ukáž nám svoje milosrdenstvo skrze Krv Ježiša Krista, Tvojho Syna! Amen.