Desatoro Božích prikázaní

„Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“ „Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“ (Mt 19, 16-17)


S nami ľuďmi je to už raz tak. Zriedka si ceníme to, čo nazývame naším majetkom, vždy chceme mať to, čo majú iní – súrodenci, priatelia, susedia či iná rodina, alebo aj niekto úplne neznámy a koho vnímame cez televíznu obrazovku ako výhercu určitého daru. Naša viera nie je pevná a tak zlý duch horlivo rozosieva túto žiadostivosť po majetku svojho blížneho do ľudských duší a tie až príliš ochotne pripravujú úrodnú pôdu pre túto zákernú sejbu.

A tak sa časom u väčšiny ľudstva stala základom všetkého konania a zhonu túžba po vlastníctve toho, čo majú druhí. Jeden z najväčších omylov spočíva v tom, keď človek robí svoje šťastie závislým od majetku, ktoré vlastní. Mnohí ľudia sa sústreďujú na hromadenie majetku preto, aby mohli mať všetko, po čom zatúžia. Túto nenásytnú chuť naplno živí mechanizmus reklamy, ktorý hýbe dnešným svetom, celou jeho ekonomikou. Premýšľali ste niekedy nad tým, na akom princípe funguje úspešná reklama? Ide o to vyvolať vo vás ilúziu, že niečo veľmi potrebujete. V skutočnosti to však nie je pravda, ale dobrá reklama vás presvedčí o opaku. Takže keď potom nakupujete, máte pocit, že naplňujete svoju vnútornú potrebu a tak presvedčíte sami seba, že by ste boli blázon, keby ste nevyužili takú skvelú ponuku. Z takýchto a iných túžob vznikali vo svete dobyvačné vojny, lúpeže a krádeže, alebo iná forma zaberania cudzieho majetku.

Desiate Božie prikázanie stojí na stráži poriadku srdca, aby nás neprevalcovali nízke city voči druhému človeku a to iba preto, lebo on niečo vlastní a ja nie. Takýto pohľad je pôvodcom hriechu, ktorý nazývame závisť, lakomstvo a od tých je už len krôčik k nenávisti. A ruku na srdce, koľkokrát si povzdychneme: „On si kúpil auto, po ktorom som odjakživa sníval…, ona dostala na výplatu viac peňazí ako ja…, on dosiahol bez námahy to, o čo sa ja usilujem celý život…,“ atď. A potom sa do toho vloží naša precitlivenosť na nespravodlivosť, že to nie je fér a my si predsa tiež zaslúžime byť šťastní.

Takýto zármutok, ktorý pociťujeme pri pohľade na majetok iného a neusporiadaná túžba prisvojiť si ho, často sprevádzaná prianím zlého, alebo inak zlorečením blížnemu, je ťažkým hriechom. Sme pokrstení a tak musíme toto zlo vybíjať zo svojich sŕdc dobroprajnosťou, poníženosťou a odovzdanosťou do vôle Božej. Že sa to nenosí, že je to naivné? Dobre! Ale šťastným predsa nie je ten, kto má veľa, ale ten, kto len málo k šťastiu potrebuje. A, spravidla, máme skoro všetci viac ako potrebujeme k obyčajnému ľudskému životu.

Teraz, keď premýšľam o desiatom Božom prikázaní, priznám sa, že mi vždy pripadalo také nedocenené, akoby som ho už prehliadala v tieni šiesteho, alebo siedmeho prikázania. Ale keby nebolo pre ľudstvo také dôležité, Boh by ho nebol sformuloval oddelene. Boh vyzval v Starom zákone: „Nepožiadaš majetku blížneho svojho!“ A tým sa stalo toto prikázanie akoby srdcom všetkých predošlých prikázaní, Boh nás v ňom vyzval k harmónii v starostlivosti o svoju dušu. Ukazuje, že cieľom celého Desatora nie je len nejaká povrchná zmena nášho konania, ale očakáva od nás zdravý postoj našich sŕdc. Máme mať jediného Boha nielen v ústach, ale predovšetkým v srdciach. Práve preto sa Ježiš často dostával do konfliktov s farizejmi. Oni síce plnili všetky prikázania zákona navonok svojim viditeľným chovaním, ale ich srdcia boli od podstaty zákona ďaleko vzdialené. Preto ich Ježiš nazýval „obielenými hrobmi“. Možno zdanlivo dodržiavali všetkých deväť prikázaní, ale bežne prekračovali desiate prikázanie a tým ako keby boli porušovali aj všetky predošlé.

Z pohľadu Nového zákona bolo Kristom práve toto prikázanie zvlášť zdokonalené, keď vyzýva k evanjeliovej chudobe, tak ako je napísané hore v titulku, keď bohatému mladíkovi, ktorý ideálne zachovával všetky prikázania radí, aby predal a následne rozdal všetko, čo má, chudobným a nasledoval ho. Vtedy mladík odišiel smutný. Zdalo sa mu, že k tomu, aby bol šťastný, musí mať veľa. Neobjavil pravdu, že šťastie spočíva v tom, keď robíme iných šťastnými. Ten, kto vie dávať, určite nebude žiadať cudzie. Dokiaľ niekto nevie dávať, dovtedy bude v jeho srdci žiadostivosť po cudzích veciach. Apoštol Pavol v liste Filipanom píše: „Nehovorím to preto, že by som mal nedostatok. Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť“ (Flp 4, 11-12).

Skúsme v svojich životoch objaviť pravdu, že šťastie spočíva v tom, keď robíme iných šťastnými a že materiálne hodnoty sa až vtedy stávajú nástrojom dobra, keď sa možno s nimi deliť, keď ich darujeme núdznym. Nebuďme preto závislí na bohatstve a netúžme po bohatstve druhých.

Svätý Filip Neri mal priateľa, ktorý bol veľmi bohatý. Raz, keď ho svätý Filip navštívil, všimol si, že boháč má na vysokej stene zavesený veľký kríž, napadla mu takáto myšlienka: Žartovne povedal bohatému priateľovi: „Skús, či dosiahneš rukou na kríž a či sa ho dokážeš dotknúť.“ Domáci pán sa postavil na špičky nôh a natiahol ruku, ako len vládal, ale kríž nedočiahol. Svätec mu povedal: „To treba urobiť takto: a pritiahol pod kríž skrinku, v ktorej mal boháč uložené peniaze. „Vystúp na túto pokladnicu a dočiahneš kríž a dotkneš sa ukrižovaného Krista.“ Boháč sa spýtal: „A čo to znamená?“ Svätec mu vraví: „Nerozumieš tomu? Kto chce Krista dosiahnuť a dotknúť sa ho, ten musí svoje bohatstvo a pôžitky podložiť pod svoje nohy. Radikálne si podrobuj pod nohy všetko, čo ťa robí bohatým a požívačným a potom sa dostaneš blízko k Ježišovi a budeš naozaj šťastný.“

Bohatstvo, pôžitky a túžby po bohatstve si aj my musíme podrobiť pod nohy, aby sme boli úplne slobodní a voľní pre Ježiša. Svoj život teda privádzajte k spokojnosti, neprijímajte negatívne podnety, ktoré sú nám podsúvané zo všetkých strán a ktoré vyvolávajú žiadostivosť. Nesťažujte sa, nereptajte, neporovnávajte sa. Buďte spokojní s tým, čo máte, pracujte s tým, čo vám dal Boh ako talenty. Každý hriech sa totiž začína pri nespokojnosti, veď aj Judáš bol nespokojný s činmi Pána Ježiša a preto ho zradil.

Boh Otec nám hovorí, že chce byť našim živiteľom, on dal dobré a láskyplné prikázania. Ak sa ich naučíme dodržiavať, náš život bude spokojný.

Martina Gondová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.