Malé zamyslenie o radosti, alebo z čoho vychádza pravá radosť?


V tomto čase je často skloňované slovo fašiangy, s ktorým sú nevyhnutne spojené slová ako radosť, zábava. A máme dôvod na radosť? Evanjelium v gréčtine znamená radostná zvesť, radostná správa. Preto tí, ktorí ju prijmú, by mali byť radostní ľudia. A naopak, tí, ktorí ju nepočuli, by mali byť stále v smútku. Toto tvrdenie sa nám možno celkom nezdá, pretože poznáme veľa ľudí, ktorí uverili evanjeliu a sú smutní. A zasa naopak, veľa takých, ktorí evanjelium nikdy nepočuli a sú ľuďmi radosti.

Tí, ktorí prijali evanjelium a aj napriek tomu sú smutní, ba depresívni, ho v skutočnosti neprijali. Termín „smutný kresťan“ je vnútorným protirečením, ako sa vyjadril W. Barclay. Poznáme veľa typov radosti. No tá pravá je len jedna. A tá súvisí s evanjeliom. Odvážne tvrdenie? Možno. No preverme si ho.

Čo je vlastne radosť? Odpoveď nám poskytne malý výlet do evanjelií. Kde všade sa radosť nachádza? Kto všetko sa v evanjeliách raduje? V evanjeliách je veľa takých miest, kde sa radosť nachádza. Celkovo je slovo radosť v Novom zákone spomenutá 133 krát. No najvýraznejším miestom, kde sa radosť nachádza je 15. kapitola Lukášovho evanjelia. Sú v nej tri podobenstvá: o stratenej ovci, o stratenej drachme a o stratenom synovi. Keď sa tieto tri veci stratili, spôsobilo to prirodzene smútok. Aj keď smútok v týchto troch podobenstvách spomenutý nie je, dá sa vydedukovať. Tí, ktorí spomenuté tri veci stratili, ich úzkostlivo hľadali. A ako sa cítite, keď naliehavo hľadáte, čo ste stratili? V depresii, v úzkosti, v zmätku, v beznádeji, v hneve.

A keď konečne nájdete, čo ste tak úzkostlivo hľadali, ako sa cítite? Vyskakujete od radosti. Záleží od povahy: jedni vyskakujú po povalu, iní tancujú, ďalší iba pokojne vychutnávajú okamih, ktorý má pre nich cenu zlata. Po nájdení stratenej veci nastáva radosť.

Zo všetkých týchto textov teda vidíme, že evanjeliová radosť je odpoveďou na nájdenie strateného, na znova získanie toho, čo sa stratilo. Keď by sme to mali zosumarizovať, smútok v Písme je napojený na stratu, radosť na nájdenie toho, čo bolo stratené alebo na získanie toho, čo človek nevlastnil, ale po čom túžil, lebo to pokladal za čosi, čo ho malo skompletizovať.

Smútkom je napríklad vyhnanie z raja. To je tá najpodstatnejšia strata, ktorú človek zažil. Od nej sa potom odvíjajú všetky ostatné straty. Človek neustále túži po raji, z ktorého bol vyhnaný. Ježiš ten raj vymohol naspäť. Toto je dôvod na skutočnú radosť a tú prenášajme do každodenných udalostí nevšedného dňa.

Marek Hnat, farár vo Víťaze

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.